Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina a USA rokujú o investíciách za 800 miliárd dolárov

Na okraji Svetového ekonomického fóra v Davose plánujú Ukrajina a USA podpísať takzvanú „dohodu o prosperite“, ktorá má počas desiatich rokov priniesť Ukrajine investície vo výške až 800 miliárd dolárov. Zámerom je obnova vojnou zničenej krajiny a ekonomický reštart, píše denník Telegraph.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pôvodne zamýšľal uzavrieť dohodu priamo vo Washingtone, avšak jeho európski spojenci odporučili stretnutie s Donaldom Trumpom práve vo Švajčiarsku.

Návrh obsahuje aj bezpečnostné záruky po prípadnom prímerí, pričom jadrom ekonomického balíka je model preferenčného prístupu amerických investorov k ukrajinským nerastom.

Hoci vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff potvrdil účasť skupiny BlackRock, detaily dohody ostávajú nezverejnené. Zelenskyj verí, že americká spoluúčasť na obnove zvýši ochotu Bieleho domu garantovať bezpečnosť Ukrajiny aj po vojne.

(mja)

  |  

Hlas chce naspäť svoje preferencie, tvrdí Raši

Strana Hlas otvorene priznáva pokles preferencií a hľadá spôsoby, ako ho zastaviť. Podľa podpredsedu strany Richarda Rašiho je hlavnou príčinou odchod Petra Pellegriniho z vedenia – označil ho za nespochybniteľného lídra, ktorého absenciu voliči citeľne vnímajú.

Raši však verí, že verejnosť si postupne uvedomí výsledky, ktoré ministri Hlasu dosiahli, a podpora sa opäť priblíži k hranici 15 percent, akú získali v zatiaľ posledných parlamentných voľbách.

Upozornil, že hoci majú ministri vysokú dôveryhodnosť, mnohí občania si ich prácu so značkou Hlas nespájajú. Aj preto strana plánuje zlepšiť svoju komunikáciu s verejnosťou.

Raši zároveň potvrdil jednotu vo vedení strany – vrátane dôvery v aktuálneho predsedu Matúša Šutaja Eštoka, ktorého podporilo aj stranícke predsedníctvo. Pellegrini, ktorý stál pri zrode Hlasu, zostáva jeho zakladajúcim predsedom.

(tasr, mja)

  |  

Grónske politické strany: Nechceme byť Američanmi

Grónske politické strany ostro odmietli vyjadrenia Donalda Trumpa o možnom násilnom obsadení ich územia. Lídri piatich parlamentných strán vyhlásili, že nechcú patriť ani Američanom, ani Dánom – chcú byť Grónčanmi.

Zdôraznili, že o budúcnosti ostrova majú rozhodovať výlučne jeho obyvatelia. Trump v piatok naznačil, že USA sú pripravené podniknúť kroky k získaniu kontroly nad Grónskom, ak to bude potrebné aj silou.

Argumentuje pritom rastúcou vojenskou prítomnosťou Ruska a Číny v Arktíde, hoci žiadna z týchto krajín si nárok na Grónsko nečiní. Prezident uviedol, že Spojené štáty „niečo urobia, či sa im to páči alebo nie".

Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, disponuje bohatými zásobami nerastných surovín a má strategickú polohu. Reakcia miestnych politikov naznačuje jednoznačný odpor voči akejkoľvek zahraničnej dominancii.

(tasr, mja)

  |  

Izrael chce do 10 rokov úplnú nezávislosť od vojenskej pomoci USA

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre magazín The Economist, zverejnenom v piatok, povedal, že v priebehu najbližšej dekády chce postupne obmedziť závislosť Izraela od americkej vojenskej pomoci.

Dlhodobo tvrdí, že krajina by sa nemala spoliehať na zahraničnú podporu, no teraz prvýkrát naznačil aj časový rámec.

„Chcem v priebehu najbližších desiatich rokov vojenskú pomoc postupne utlmiť,“ povedal Netanjahu. Na otázku, či to znamená zníženie „až na nulu“, odpovedal: „Áno.“

Netanjahu uviedol, že o tejto téme hovoril aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a zdôraznil, že Izrael si „veľmi hlboko“ váži pomoc USA, no podľa neho „dospel“ a vybudoval vlastné kapacity.

V decembri zároveň oznámil plán investovať približne 110 miliárd dolárov do rozvoja nezávislého zbrojárskeho priemyslu.

USA a Izrael majú od roku 2016 memorandum platné do septembra 2028, ktoré počíta s vojenskou pomocou vo výške 38 miliárd dolárov. Izraelský obranný export vlani vzrástol o 13 percent.

(reuters, lud)

  |  

Rubio podporil Iráncov, Trump varoval vedenie krajiny

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v sobotu vyjadril podporu Iráncom po tom, ako iránske úrady odpojili krajinu od internetu a snažia sa obmedziť protivládne protesty, ktoré sa šíria naprieč štátom. „Spojené štáty podporujú odvážny ľud Iránu,“ napísal Rubio na sociálnej sieti X.

Situácia v Iráne sa vyostrila po tom, čo bezpečnostné zložky zasiahli proti demonštrantom a režim pristúpil k celonárodnému odpojeniu internetu. Protesty sa podľa Reuters začali koncom decembra a patria k najväčším za uplynulé roky.

Do diania sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. V piatok adresoval iránskemu vedeniu nové varovanie a naznačil možnú odvetu, ak by režim proti protestom použil streľbu. „Radšej nezačnite strieľať, lebo potom začneme strieľať aj my,“ povedal Trump novinárom.

(reuters, lud)

  |  

Gašpar: Fico je stále schopný viesť Smer, nechcem ho nahradiť

Podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar tvrdí, že Robert Fico je stále schopný viesť stranu. V rozhovore pre TASR odmietol špekulácie, že by ho chcel nahradiť, a uviedol, že debata o „nástupníctve“ sa podľa neho zatiaľ nekonala.

Gašpar zároveň pripúšťa, že strana musí strategicky myslieť na budúcnosť a postupne vychovávať mladšiu generáciu politikov. „Stále si myslím, že Robert Fico je aj vekom, aj fyzicky ešte schopný viesť stranu,“ povedal.

Dodal však, že Smer by mal zviditeľňovať novú tvár tak, ako sa kedysi formovala politická osobnosť Fica. Podľa Gašpara má strana záujem aj medzi mladšími voličmi a „neplatí, že je to už len strana dôchodcov“.

Sám ambíciu viesť Smer nemá. Jeho úlohu vidí najmä v príprave mladších ľudí pre politiku. Za možných budúcich lídrov označil viacerých predstaviteľov vedenia, spomenul aj Roberta Kaliňáka. Zmenu vedenia však nepovažuje za tému najbližších volieb.

(tasr, lud)