Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viac než pol milióna ľudí je po ukrajinskom útoku bez elektriny

Približne 600-tisíc obyvateľov ruskej Belgorodskej oblasti zostalo po ukrajinskom raketovom útoku bez elektriny, kúrenia a vody.

Guvernér Vyacheslav Gladkov uviedol, že pracujú na obnove infraštruktúry, no podmienky sú mimoriadne náročné, najmä pre pretrvávajúce mrazy.

Belgorod, ktorý susedí s ukrajinskou Charkovskou oblasťou, sa stal v uplynulých mesiacoch častým cieľom ukrajinských útokov. Zábery z mesta ukazujú, že obyvatelia sa v tme orientujú len pomocou bateriek či svetiel áut.

Energetické ciele sú pravidelne terčom oboch strán – aj Kyjev čelí výpadkom tepla a elektriny po ruských útokoch.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Danko si uctil výročie narodenia Gustáva Husáka

Predseda SNS Andrej Danko si výročie narodenia bývalého prezidenta Gustáva Husáka pripomenul v príspevku na sociálnej sieti, v ktorom mu vzdal hold. Ako „Husákovo dieťa“ priznal, že mnohé jeho myšlienky nechápal, no dnes ich vníma inak.

Vyzdvihol Husákovu životnú cestu – od politického väzňa až po prezidenta republiky – a označil ho za múdreho človeka, ktorý veľa urobil pre národ.

V statuse zároveň reagoval aj na dianie v SNS, kde podľa neho niektorí ľudia prichádzajú len s cieľom stranu využiť a neskôr ho osobne obviňujú zo svojich neúspechov.

Danko uznal, že Husák urobil aj chyby, no zdôraznil jeho obetu pre slovenský národ a vyjadril mu trvalú úctu. „Nech si myslí každý, čo chce, ja sa jeho pamiatke budem klaňať vždy,“ napísal.

(mja)

Minúta  |  

Prokuratúra vyšetruje poľskú učiteľku, ktorá vyhodila kríž do koša

Poľská prokuratúra začala vyšetrovanie pre možný útok na náboženské cítenie žiakov po tom, ako na základnej škole v obci Kielno učiteľka počas vyučovania zvesila kríž zo steny a hodila ho do koša. Ženu už suspendovali.

Udalosť sa odohrala 15. decembra počas hodiny angličtiny. Podľa správ poľských médií učiteľka najprv vyzvala žiakov, aby kríž odstránili, a keď odmietli, urobila to sama, informuje Polskie radio.

Protest pred školou podporili poslanci konzervatívnej opozície a krajne pravicových strán. Ministerka školstva Barbara Nowacka označila protesty za politicky motivované a vyzvala na pokoj a rešpekt.

Kardinál Grzegorz Ryś incident odsúdil s tým, že takéto správanie nemá v škole miesto. Medzitým v triede umiestnili nový kríž a žiakom poskytli psychologickú podporu. Ministerka zdôraznila potrebu tolerancie a mieru v školskom prostredí.

(mja)

Minúta  |  

Odborári varujú, že škrty zhoršujú verejné služby

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR kritizuje dominantný dôraz na pomer verejného dlhu k HDP ako hlavné meradlo hospodárskej politiky. Podľa analytika KOZ Jána Košča takýto úzky pohľad prehliada reálne náklady na obsluhu dlhu, teda úroky v pomere k HDP, ako aj to, na čo bol dlh využitý.

Odborári varujú, že snaha o rýchle znižovanie zadlženia vedie k škrtom, ktoré negatívne ovplyvňujú verejné služby, ako zdravotníctvo, školstvo či bývanie.

Košč zároveň upozorňuje na „preteky ku dnu“ v daňovej politike – snahu znižovať dane veľkým firmám a bohatým, čo vedie k nedostatku príjmov štátu. Štúdia, na ktorú sa KOZ odvoláva, ukazuje, že aj krajiny s vysokým dlhom, ako Japonsko, môžu byť stabilné, kým iné, ako Argentína, krachujú aj pri nižšom zadlžení.

KOZ vyzýva na širší a zodpovednejší prístup k rozpočtovej politike, ktorý zohľadní aj sociálne dôsledky a efektívnosť využitia verejných prostriedkov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kyjev žiada zásah OSN po použití rakety Orešnik

Bezpečnostná rada OSN sa v pondelok mimoriadne zíde na žiadosť Ukrajiny, ktorá obviňuje Rusko z eskalácie útokov na civilné ciele. Krok nasledoval po tom, čo Rusko druhýkrát od začiatku vojny použilo hypersonickú balistickú raketu Orešnik.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Andrij Melnyk označil útoky za „novú úroveň vojnových zločinov“ a „bezprecedentnú hrozbu pre bezpečnosť Európy“. V Kyjeve zanechali útoky polovicu obytných domov bez kúrenia počas mrazov, pričom zahynuli štyri osoby.

Žiadosť o zasadnutie podporilo šesť členských štátov – vrátane Francúzska, Dánska a Spojeného kráľovstva. Podľa Melnyka ide o systematický teror proti civilistom a porušenie medzinárodného humanitárneho práva.

Zasadnutie by malo posúdiť ďalší postup OSN v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú a humanitárnu situáciu na Ukrajine.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajina a USA rokujú o investíciách za 800 miliárd dolárov

Na okraji Svetového ekonomického fóra v Davose plánujú Ukrajina a USA podpísať takzvanú „dohodu o prosperite“, ktorá má počas desiatich rokov priniesť Ukrajine investície vo výške až 800 miliárd dolárov. Zámerom je obnova vojnou zničenej krajiny a ekonomický reštart, píše denník Telegraph.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pôvodne zamýšľal uzavrieť dohodu priamo vo Washingtone, avšak jeho európski spojenci odporučili stretnutie s Donaldom Trumpom práve vo Švajčiarsku.

Návrh obsahuje aj bezpečnostné záruky po prípadnom prímerí, pričom jadrom ekonomického balíka je model preferenčného prístupu amerických investorov k ukrajinským nerastom.

Hoci vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff potvrdil účasť skupiny BlackRock, detaily dohody ostávajú nezverejnené. Zelenskyj verí, že americká spoluúčasť na obnove zvýši ochotu Bieleho domu garantovať bezpečnosť Ukrajiny aj po vojne.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.