Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko a USA v piatok podpíšu dohodu o jadrovej energetike

Slovensko a Spojené štáty americké podpíšu v piatok vo Washingtone dohodu o vzájomnej spolupráci v jadrovej energetike. Premiér Robert Fico (Smer) sa chce na podpise zúčastniť. Informoval o tom v sobotu po obede s prezidentom Petrom Pellegrinim a predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas).

„Chceme v spolupráci s americkými partnermi postaviť na území existujúcej atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach nový obrovský blok čisto do štátneho vlastníctva s výkonom takmer 1 200 MWh,“ priblížil predseda vlády.

Premiér v decembri 2025 informoval o písomnom pozvaní od prezidenta USA Donalda Trumpa na spoločné stretnutie. Avizoval, že chcú spoločne podporiť medzivládnu dohodu medzi SR a USA o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky.

Vláda SR dohodu schválila v septembri minulého roka. Predtým ju odobrila aj Európska komisia.

Dohoda zahŕňa najmä spoluprácu v súvislosti s programom civilných jadrových elektrární na Slovensku. Obom krajinám vytvára priestor na spoluprácu v oblasti nových moderných technológií, výskumu, výmeny skúseností, prípravy odborníkov či zapojenia slovenského priemyslu.

Umožňuje výmenné programy medzi univerzitami a inými vzdelávacími inštitúciami a podporu výskumno-vývojovej spolupráce.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Demonštrantom v Iráne hrozí trest smrti, vyhlásil prokurátor

Iránske úrady naznačili, že sú pripravené pritvrdiť zásahy proti najväčším protivládnym protestom za posledné roky. Revolučné gardy obvinili z nepokojov „teroristické skupiny“ a vyhlásili, že ochrana islamského systému je neprekročiteľnou červenou čiarou.

Generálny prokurátor Iránu Mohammad Movahedí Azád v sobotu vyhlásil, že každý, kto sa zúčastní na protestoch v krajine, bude považovaný za „nepriateľa Boha“ a bude mu hroziť trest smrti.

Protesty, ktoré sa začali koncom decembra pre prudké zdražovanie, rýchlo prerástli do politických požiadaviek na koniec vlády duchovných.

Podľa organizácie HRANA zahynulo najmenej 50 demonštrantov a 15 príslušníkov bezpečnostných síl, tisíce ľudí zadržali.

Do diania vstúpil aj Reza Pahlaví, syn posledného iránskeho šacha, ktorý vyzval na obsadzovanie centier miest a hovorí o páde režimu. Americký prezident Donald Trump zároveň varoval Teherán pred násilím voči protestujúcim a naznačil možný zásah USA.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Patrioti chcú hlasovanie o nedôvere von der Leyenovej pre Mercosur

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová môže v najbližších týždňoch čeliť návrhu na vyslovenie nedôvery v Európskom parlamente.

Oznámila to frakcia Patrioti pre Európu, ktorá ostro kritizuje obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a juhoamerickým blokom Mercosur, píše portál Politico.

Patrioti dohodu označujú za hrozbu pre európskych, najmä francúzskych poľnohospodárov, a tvrdia, že Európska komisia ignoruje ich záujmy.

Podľa predstaviteľa frakcie by o návrhu mohli hlasovať už na januárovom plenárnom zasadnutí. Na jeho podanie treba podporu 72 europoslancov, Patrioti ich majú 82, takže pomoc iných skupín nepotrebujú.

Po podaní návrh preverí právna služba parlamentu a následne predsedníčka Roberta Metsolová informuje poslancov o ďalšom postupe.

Úspech návrhu je však nepravdepodobný – na odvolanie Komisie by bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov a tri podobné pokusy v minulosti zlyhali.

Spor prichádza v čase, keď členské štáty urobili prelom v schvaľovaní dohody, ktorú má EÚ formálne podpísať 17. januára v Paraguaji.

(lud)

Minúta  |  

OSN stiahla rezolúciu o rodových a klimatických programoch

Valné zhromaždenie OSN prerušilo 33-ročnú tradíciu schvaľovania humanitárnej rezolúcie o koordinácii pomoci v krízových situáciách po tom, čo Švédsko dokument stiahlo pre množstvo kontroverzných dodatkov, informuje Ordo Iuris.

Spojené štáty navrhli štyri úpravy a označili návrh za ideologicky podfarbený – kritizovali najmä zmienky o sexuálnych a reprodukčných právach, rodovej ideológii, právach LGBT a údajnej podpore detskej sexuálnej autonómie.

Vyjadrili sa tiež proti klimatickým častiam, ktoré považujú za neprimerané. Paraguaj upozornil na ústavnú ochranu života od počatia a zdôraznil suverenitu štátov v hodnotových otázkach.

Americký zástupca označil návrh rezolúcie za „globalistický zoznam prianí“ a performatívny dokument bez reálneho vplyvu. Namiesto podpory „radikálnych ideí“ USA apelovali na pragmatický prístup a silnejšie partnerstvá medzi štátmi. Ideologické rozpory spôsobili, že o návrhu sa napokon vôbec nehlasovalo.

(mja)

Minúta  |  

Okamura vyzval na vyhlásenie referenda o členstve v EÚ a NATO

V českej relácii Za pět minut dvanáct sa stretli predseda českej Snemovne Tomio Okamura (SPD) a predseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS), aby diskutovali o Ukrajine, bezpečnosti a politike EÚ.

Okamura opätovne vyzval na vyhlásenie referenda o členstve v EÚ a NATO. Odmietol tiež dodávky zbraní Ukrajine a zdôraznil, že konflikt nemá vojenské riešenie, pričom apeloval na mierové rokovania pod vedením Európy.

Vystrčil naopak obhajoval pomoc Ukrajine, keďže podľa neho mier bez zbraní znamená faktickú kapituláciu. Okamura uviedol, že Ukrajine ani Ukrajincom nepodporujú žiadne platby, a dodal, že SPD plánuje sprísniť migračný zákon.

Kritiku zožal aj jeho novoročný prejav, ktorý však on sám označil za „skvelý“ s rekordnými odozvami na sociálnych sieťach. Okamura tiež obvinil EÚ z nedostatočného zastupovania európskych záujmov a vyhlásil, že kontinent smeruje k tretej svetovej vojne.

Vystrčil obhajoval európske pôsobenie vlády premiéra Petra Fialu ako úspešné.

(mja)

Minúta  |  

EÚ zaznamenala v roku 2025 pokles žiadostí o azyl

Počet žiadostí o azyl v EÚ v roku 2025 medziročne klesol o 20 percent, informovala agentúra EUAA zodpovedná za azylové konanie. Do polovice decembra podľa predbežných údajov zaregistrovali úrady v 27 členských štátoch EÚ a partnerských Nórsku a Švajčiarsku približne 780-tisíc žiadostí, uvádzajú v neverejnej správe Európskej komisie.       

Eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner bez uvedenia konkrétnych čísel povedal, že rok 2025 bol dobrým rokom pre európsku migračnú politiku.

Pokles približne o jednu pätinu v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024 možno pripísať najmä poklesu žiadostí o azyl od ľudí zo Sýrie, ozrejmili v správe, ktorá zohľadňuje prvé aj následné žiadosti azylantov.

Migrácia do Nemecka tiež klesla a počas sledovaného obdobia podali približne 149-tisíc žiadostí. Nasleduje Francúzsko so 148-tisíc, Španielsko so 137-tisíc a Taliansko so 125-tisíc žiadosťami.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.