Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SpaceX získala povolenie na vypustenie ďalších 7 500 satelitov

Americká Federálna komisia pre komunikáciu (FCC) v piatok schválila žiadosť spoločnosti SpaceX na nasadenie ďalších 7 500 satelitov druhej generácie Starlink. SpaceX tak môže prevádzkovať spolu 15-tisíc satelitov Gen2.

Regulačný úrad zároveň povolil modernizáciu satelitov, prevádzku v piatich frekvenčných pásmach a zrušil niektoré pôvodné obmedzenia, ktoré bránili prekrývaniu pokrytia a zvyšovaniu kapacity.

Podľa FCC majú nové satelity priniesť priame pripojenie mobilov na satelit mimo USA a doplnkové pokrytie aj na území Spojených štátov. Úrad uvádza, že systém umožní služby novej generácie a rýchlosť internetu až do 1 gigabitu za sekundu.

SpaceX pôvodne žiadala povolenie na takmer 30-tisíc satelitov, FCC však zatiaľ schválila len 15-tisíc a zvyšok odložila.

Firma musí do 1. decembra 2028 vyniesť a prevádzkovať polovicu schválenej kapacity, zvyšok do decembra 2031. Dokončenie nasadenia satelitov prvej generácie má stihnúť do novembra 2027.

Starlink zároveň oznámil, že v roku 2026 plánuje znižovať orbitu satelitov z približne 550 na 480 kilometrov pre bezpečnosť.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Von der Leyenová vyjadrila podporu demonštrantom v Iráne

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v sobotu uviedla, že Európa plne podporuje masové protesty v Iráne a odsudzuje ich „násilné potláčanie“.

„Teheránske ulice a mestá po celom svete sa ozývajú krokmi iránskych žien a mužov požadujúcich slobodu. Slobodu prejavu, zhromažďovať sa, cestovať a predovšetkým slobodne žiť. Európa ich plne podporuje,“ napísala von der Leyenová na sociálnych sieťach.        

Vyhlásila, že jednoznačne odsudzuje násilné potláčanie týchto legitímnych demonštrácií. „Na zodpovedných budeme spomínať ako na tých na nesprávnej strane dejín. Vyzývame na okamžité prepustenie všetkých uväznených demonštrantov. Vyzývame na obnovenie plného prístupu na internet. V neposlednom rade vyzývame na dodržiavanie základných práv,“ dodala šéfka Európskej komisie.

V Iráne už takmer dva týždne ľudia protestujú v reakcii na hlbokú ekonomickú krízu. Podľa aktivistov si zásahy bezpečnostných zložiek vyžiadali smrť desiatok demonštrantov. Úrady v krajine od štvrtka obmedzili prístup k internetu.

(tasr, afp, dpa, lud)

Minúta  |  

Ukrajinská bezpečnostná služba spúšťa nové operácie

Dočasný šéf ukrajinskej bezpečnostnej služby (SSU) Jevhen Chmara informoval prezidenta Volodymyra Zelenského o výsledkoch nedávnych špeciálnych operácií, ako aj o nových akciách, ktoré práve schválili.

Hoci detaily zostávajú zatiaľ utajené, podľa prezidenta sa podarilo dosiahnuť všetky vytýčené ciele. SSU pokračuje v boji proti sabotážam, kolaborácii s nepriateľom a v blokovaní akejkoľvek ruskej aktivity na ukrajinskom území.

Zároveň sa snažia o očistu vlastných ozbrojených síl: 10. januára zvolal Kyrylo Budanov, vedúci prezidentskej kancelárie, strategické stretnutie s vojenským a bezpečnostným vedením.

Diskutovali tiež o korupcii pri odvode, sociálnej podpore i o prípadoch samovoľného opustenia služby.

(mja)

Minúta  |  

Streľba v Mississippi si vyžiadala najmenej šesť obetí

Najmenej šesť ľudí prišlo o život pri streľbe v piatok večer v okrese Clay County v americkom štáte Mississippi. Informovali o tom miestne médiá a polícia, podrobnosti však zatiaľ nezverejnili.

Podľa stanice WTVA, ktorá je partnerskou televíziou NBC News, k streľbe došlo na troch rôznych miestach. Podozrivý je vo väzbe a „už nepredstavuje hrozbu pre našu komunitu“, uviedol na sociálnych sieťach šerif okresu Clay County Eddie Scott.

Šerif vo svojom príspevku neuviedol presný počet obetí, WTVA však informovala o šiestich mŕtvych. Scott ani jeho úrad bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o komentár.

„Prosím, myslite v modlitbách na naše obete a ich rodiny,“ napísal šerif na Facebooku. Okres Clay County sa nachádza na severovýchode Mississippi a žije v ňom približne 20-tisíc ľudí.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump novým nariadením chráni príjmy z venezuelskej ropy

Americký prezident Donald Trump podpísal exekutívny príkaz, ktorým chce zabrániť súdom alebo veriteľom zadržať príjmy spojené s predajom venezuelskej ropy, ktoré sú uložené na účtoch amerického ministerstva financií.

Biely dom uviedol, že ide o núdzové opatrenie, podľa ktorého majú tieto peniaze slúžiť vo Venezuele na podporu „mieru, prosperity a stability“.

Príkaz Trump podpísal v piatok, menej než týždeň po tom, ako americké sily v Caracase zadržali venezuelského lídra Nicolása Madura.

Dokument neuvádza konkrétne firmy, deklaruje však, že ide o suverénny majetok Venezuely držaný v americkej správe na vládne a diplomatické účely, a preto nemá podliehať súkromným nárokom.

Voči Venezuele majú dlhoročné pohľadávky viaceré spoločnosti vrátane Exxon Mobil a ConocoPhillips, ktoré odišli po znárodnení ich aktív.

Trump sa v ten istý deň stretol aj s predstaviteľmi Exxon, Conoco či Chevron a podľa Reuters ich vyzýval na investície do venezuelského ropného sektora v objeme až 100 miliárd dolárov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Orbán naštartoval kampaň, chce aj naďalej viesť Maďarsko

Aj po 20 rokoch vládnutia je predseda maďarskej vlády a predseda strany Fidesz Viktor Orbán pripravený pokračovať v úlohe riadenia krajiny.

Politik o tom podľa servera infostart.hu hovoril na sobotňajšom zjazde v Budapešti, ktorým Fidesz otvára kampaň pred aprílovými parlamentnými voľbami.

V nadchádzajúcich voľbách sa podľa Orbána budú môcť Maďari rozhodnúť o tom, či chcú podporiť migrantov alebo bezpečnosť, rodovú ideológiu alebo rodinu, mier alebo vojnu.

Premiér podľa servera telex.hu varoval mladých maďarských voličov pred tým, aby volili mimoparlamentnú opozičnú stranu TISZA, prípadne opozičnú Demokratickú koalíciu (DK). Podľa jeho slov by to bola voľba „proti budúcnosti mladých“. Dodal, že tieto strany chcú nastaviť Maďarsko na „bruselskú vojnovú ekonomiku“, ktorej zákony sú nemilosrdné.

Brusel sa už rozhodol ísť do vojny, pričom ju chce viesť bez toho, aby na to mal peniaze, povedal Orbán, podľa ktorého rusko-ukrajinská vojna doteraz stála 270 miliárd eur. „Tieto prostriedky sa dajú získať späť iba porážkou Ruska a jeho donútením platiť vojnové reparácie. Preto idú do vojny, pretože im ide o peniaze,“ poznamenal premiér.

Podľa Orbána sa Maďarsko musí tiež zapojiť do európskej vojnovej ekonomiky. „Žiadajú, aby (maďarská) vláda zrušila 13. a 14. mesačný dôchodok, paušálnu daň z príjmu, daňové úľavy pre rodiny, znížené režijné náklady domácností, zvýhodnené pôžičky pre pracovníkov a aby zatvárala nemocnice, aby sa potom tieto peniaze mohli posielať na Ukrajinu,“ zdôraznil.

Premiér podotkol, že Európa a západná civilizácia začínajú strácať svoje korene.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.