Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palestínsku autorku vylúčili z austrálskeho festivalu

Rozhodnutie austrálskeho Adelaide Festivalu zrušiť účasť palestínskej autorky Randa Abdel-Fattahovej vyvolalo vlnu protestov v umeleckej obci. Festival tak reagoval na decembrovú streľbu na Bondi Beach, pri ktorej zahynulo 15 ľudí na oslave židovského sviatku Chanuka.

Predstavenstvo argumentovalo, že v tejto „bezprecedentnej situácii“ by jej účasť nebola kultúrne citlivá. autorka to označila za akt rasizmu a cenzúry.

Výsledkom je bojkot zo strany približne 50 autorov a rezignácia predsedu a troch členov predstavenstva festivalu.

V reakcii na decembrový útok vláda prijíma aj prísnejšie zákony proti nenávistným prejavom vrátane možnosti zatvárať nelegálne modlitebne.

Premiér Anthony Albanese plánuje parlamentné opatrenia, zatiaľ čo premiér štátu Nový Južný Wales predstavil kontroverzné pravidlá na obmedzenie kazateľov nenávisti. Tie čelili kritike za možné ohrozenie slobody prejavu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Česko obmedzí vojenskú podporu pre Ukrajinu, tvrdí Babiš

Šéf hnutia ANO a staronový premiér Andrej Babiš v nedeľu vyhlásil, že Česká republika nepošle vojakov na Ukrajinu a už nebude financovať vyzbrojovanie Ukrajiny. Na muničnú iniciatívu už nepôjde ani koruna zo štátneho rozpočtu.

„Na Ukrajinu nepošleme žiadnych vojakov a už ani koruna nepôjde na zbrane pre Ukrajinu,“ uviedol Babiš vo videu na sociálnych sieťach.

„České firmy sa v rámci muničnej iniciatívy zahojili skvele. Tržby sa pohybujú okolo 270 miliárd korún tržieb,“ uviedol český premiér.

Babiš pripomenul aj svoj vianočný telefonát s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, s ktorým hovoril okrem iného o ruskej agresii na Ukrajine. „Mier na Ukrajine nebude bez Donalda Trumpa a bez Spojených štátov,“ povedal.

(echo24, im)

Minúta  |  

Pápež vyzval na mier aj v súvislosti s dianím na Blízkom Východe

Pápež Lev XIV. si v nedeľu modlitbou pripomenul ľudí, ktorí zahynuli pri protestoch v Iráne a počas konfliktu v Sýrii. Hlava katolíckej cirkvi tiež vyzvala k dialógu a mieru na celom svete.

„Moje myšlienky smerujú k udalostiam, ktoré sa v týchto dňoch odohrávajú na Blízkom východe, najmä v Iráne a Sýrii, kde pretrvávajúce napätie spôsobuje smrť mnohých ľudí,“ povedal Lev XIV. vo Vatikáne.

„Dúfam a modlím sa za trpezlivé budovanie dialógu a mieru pre dobro celej spoločnosti,“ dodal pápež.

Počas svojej nedeľnej modlitby si pripomenul aj obyvateľov Ukrajiny po „obzvlášť závažných“ ruských útokoch zameraných na energetickú infraštruktúru krajiny. Útoky podľa Leva XIV. „tvrdým spôsobom zasiahli civilné obyvateľstvo práve v čase čoraz chladnejšieho počasia“.

„Modlím sa za tých, ktorí trpia, a opätovne vyzývam na ukončenie násilia a zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie mieru,“ skonštatoval pápež.

(tasr, im)

Minúta  |  

Británia vyvinie novú balistickú raketu na obranu Ukrajiny

Britská vláda v nedeľu oznámila, že pre Ukrajinu vyvinie novú balistickú strelu s hlbokým úderom na podporu vojnového úsilia krajiny proti Rusku.

V rámci projektu s názvom Nightfall britská vláda oznámila, že spustila súťaž na rýchly vývoj balistických rakiet odpaľovaných zo zeme, ktoré by mohli niesť 200 kilogramovú hlavicu s doletom viac ako 500 kilometrov.

(reuters, im)

Minúta  |  

Tisíce ľudí si v Berlíne pripomenuli zavraždených komunistických vodcov

V nemeckom hlavnom meste Berlín sa v nedeľu konal pochod tisícok ľudí na pamiatku Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta, viac ako sto rokov po zavraždení týchto dvoch komunistických vodcov. Hovorca berlínskej polície Florian Nath uviedol, že na pochode sa zúčastnilo približne 8-tisíc ľudí, ktorých monitorovalo 500 policajtov.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov zhromaždenie „prebehlo bez väčších incidentov“, uviedol Nath. Osem ľudí bolo zadržaných pre podozrenie z používania symbolov protiústavných a teroristických organizácií, kladenie odporu voči príslušníkom bezpečnostných zložiek a urážlivé správanie, uviedla berlínska polícia na sociálnej sieti X s tým, že jeden kolega utrpel zranenia.

Vedenie strany Ľavica (Linke) položilo červené karafiáty k socialistickému pamätníku na cintoríne Friedrichsfelde vo východnej časti Berlína. Na podujatí sa zúčastnili predsedovia strany Ines Schwerdtnerová a Jan van Aken, ako aj hlavná kandidátka strany na voľby do berlínskeho parlamentu Elif Eralpová. Nemecká ľavica považuje Luxemburgovú a Liebknechta, ktorí založili Komunistickú stranu Nemecka (KPD), za mučeníkov.

Začiatkom januára 1919 revolučný výbor pod vedením Liebknechta vyhlásil vládu sociálneho demokrata Friedricha Eberta za zvrhnutú. Došlo k masovým demonštráciám a ľavicové povstanie, známe ako Spartakovské povstanie, bolo potlačené. Luxemburgová a Liebknecht sa skrývali, ale 15. januára 1919 ich objavili a zatkli členovia pravicovej domobrany.

Dvojicu odviedli a vypočúvali. Vojáci neskôr zastrelili Liebknechta v berlínskom parku Tiergarten. Luxemburgovú zastrelili v aute a jej telo hodili do Landwehrského kanála, kde bolo nájdené až koncom mája 1919. Po celé desaťročia ľudia kladú vence a červené karafiáty na hroby oboch vodcov vždy druhú januárovú nedeľu.

(tasr, dpa, im)

Minúta  |  

Teraz musí Rusko ukázať, že má záujem o mier, uviedla von der Leyenová

Teraz je na Rusku, aby ukázalo svoj záujem o mier, po tom, čo sa Kyjev a jeho spojenci dohodli na mierovom pláne a bezpečnostných zárukách, ktoré by nadobudli platnosť po prímerí, uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

V rozhovore pre novinárov uviedla, že mierový plán je 20-bodový návrh , o ktorom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj diskutoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom koncom minulého roka.

Dodala, že popri pláne existujú aj rozsiahle, robustné a dobre definované bezpečnostné záruky pre Kyjev zo strany Spojených štátov a Európy.

Povedala, že bezpečnostné záruky sa budú v prvom rade opierať o ukrajinské ozbrojené sily, ktoré sú podľa nej dobre vycvičené a majú bojové skúsenosti. Úlohou Európanov bude podľa jej slov zabezpečiť, aby bola aj ukrajinská armáda dobre vybavená.

Druhou obrannou líniou by bola takzvaná Koalícia ochotných – 35 štátov vrátane väčšiny krajín EÚ, ako aj Kanady, Británie, Austrálie, Nového Zélandu a Turecka.

„Je veľmi dobré, že sú Američania zapojení, najmä do overovania a monitorovania, ale aj s poistkou,“ povedala von der Leyenová.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.