Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po Venezuele a Grónsku? Kanada sa bojí, že bude ďalšia na rade

Zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a reči prezidenta USA Donalda Trumpa o možnom zabratí Grónska vyvolali v Kanade obavy, že môže byť ďalším cieľom expanzívnej politiky USA.

Ako píše portál Bloomberg Law, Trump v minulosti spomínal anexiu Kanady a jeho administratíva stále naznačuje strategický záujem o severné teritóriá.

Kanadskí experti a bývalí vládni poradcovia varujú pred možným ekonomickým či politickým nátlakom – vrátane podpory separatistických hnutí, ako je nezávislosť provincie Alberta.

Premiér Mark Carney, ktorý v kampani sľuboval tvrdší postoj voči Trumpovi, zatiaľ zvolil diplomatický prístup, investuje do armády a zvyšuje výdavky na obranu.

Kanadská armáda však podľa odborníkov nie je pripravená čeliť vážnej hrozbe – jej aktívne aj záložné zložky nedosahujú ani 100-tisíc vojakov.

Súčasná ekonomická závislosť od USA – najmä v obchode – zostáva kľúčovým rizikom. Ak by Trump pohrozil zrušením obchodnej dohody USMCA, Kanada by čelila vážnym dôsledkom. Ottawa sa preto snaží diverzifikovať export a nadviazať užšie vzťahy s Čínou a inými partnermi.

(pir)

Minúta  |  

Trump chce s Muskom rokovať o obnove internetu pre Iráncov

Americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil, že chce rokovať s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom o obnovení internetového pripojenia v Iráne.

V krajine už štyri dni pretrváva úplný výpadok internetu, ktorý režim zaviedol v reakcii na masové protivládne protesty. Trump vyzdvihol Muskove schopnosti aj technológie, pričom nevylúčil spoluprácu so satelitnou sieťou Starlink, ktorú Iránci využívali aj počas demonštrácií v roku 2022.

Vzťah medzi Trumpom a Muskom prešiel viacerými krízami – od spoločného úspechu pri volebnej kampani až po verejné nezhody o daňovej politike.

Dvojica sa však nedávno stretla na večeri v Trumpovom rezorte Mar-a-Lago a americký minister obrany Pete Hegseth má navštíviť sídlo SpaceX v Texase.

Medzičasom si protivládne protesty v Iráne vyžiadali stovky obetí – podľa organizácie HRANA zomrelo 490 civilistov a 48 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Zadržali viac ako desaťtisíc ľudí. Oficiálne čísla režim nezverejnil.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Z Iránu unikajú zábery protestov, režim hovorí o „teroristoch“

Irán reaguje na hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa o preventívnom údere vyhrážkami o odvetných útokoch. Predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf varoval, že cieľmi by sa mohli stať americké základne aj Izrael. Teherán zároveň obvinil USA a Izrael z podnecovania násilia a vyhlásil trojdňový štátny smútok.

Prezident Masúd Pezeškiján obvinil „nepriateľov Iránu“ z podpaľačských útokov a varoval pred výtržníkmi.

Štátne médiá vysielali pohreby príslušníkov bezpečnostných síl a ukázali telové vaky označené ako obete „teroristických akcií“. Zábery z miest ako Teherán a Mašhad ukazujú masívne protesty, výbuchy a poškodené ulice.

V USA sa konali demonštrácie na podporu iránskych protestov. V Los Angeles nákladné auto vrazilo do davu a niekoľko ľudí utrpelo zranenia.

Podľa expertov je režim stále pevný, hoci oslabený. OSN vyzýva na zdržanlivosť a rešpektovanie základných práv.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Palestínsku autorku vylúčili z austrálskeho festivalu

Rozhodnutie austrálskeho Adelaide Festivalu zrušiť účasť palestínskej autorky Randa Abdel-Fattahovej vyvolalo vlnu protestov v umeleckej obci. Festival tak reagoval na decembrovú streľbu na Bondi Beach, pri ktorej zahynulo 15 ľudí na oslave židovského sviatku Chanuka.

Predstavenstvo argumentovalo, že v tejto „bezprecedentnej situácii“ by jej účasť nebola kultúrne citlivá. autorka to označila za akt rasizmu a cenzúry.

Výsledkom je bojkot zo strany približne 50 autorov a rezignácia predsedu a troch členov predstavenstva festivalu.

V reakcii na decembrový útok vláda prijíma aj prísnejšie zákony proti nenávistným prejavom vrátane možnosti zatvárať nelegálne modlitebne.

Premiér Anthony Albanese plánuje parlamentné opatrenia, zatiaľ čo premiér štátu Nový Južný Wales predstavil kontroverzné pravidlá na obmedzenie kazateľov nenávisti. Tie čelili kritike za možné ohrozenie slobody prejavu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Česko obmedzí vojenskú podporu pre Ukrajinu, tvrdí Babiš

Šéf hnutia ANO a staronový premiér Andrej Babiš v nedeľu vyhlásil, že Česká republika nepošle vojakov na Ukrajinu a už nebude financovať vyzbrojovanie Ukrajiny. Na muničnú iniciatívu už nepôjde ani koruna zo štátneho rozpočtu.

„Na Ukrajinu nepošleme žiadnych vojakov a už ani koruna nepôjde na zbrane pre Ukrajinu,“ uviedol Babiš vo videu na sociálnych sieťach.

„České firmy sa v rámci muničnej iniciatívy zahojili skvele. Tržby sa pohybujú okolo 270 miliárd korún tržieb,“ uviedol český premiér.

Babiš pripomenul aj svoj vianočný telefonát s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, s ktorým hovoril okrem iného o ruskej agresii na Ukrajine. „Mier na Ukrajine nebude bez Donalda Trumpa a bez Spojených štátov,“ povedal.

(echo24, im)

Minúta  |  

Pápež vyzval na mier aj v súvislosti s dianím na Blízkom Východe

Pápež Lev XIV. si v nedeľu modlitbou pripomenul ľudí, ktorí zahynuli pri protestoch v Iráne a počas konfliktu v Sýrii. Hlava katolíckej cirkvi tiež vyzvala k dialógu a mieru na celom svete.

„Moje myšlienky smerujú k udalostiam, ktoré sa v týchto dňoch odohrávajú na Blízkom východe, najmä v Iráne a Sýrii, kde pretrvávajúce napätie spôsobuje smrť mnohých ľudí,“ povedal Lev XIV. vo Vatikáne.

„Dúfam a modlím sa za trpezlivé budovanie dialógu a mieru pre dobro celej spoločnosti,“ dodal pápež.

Počas svojej nedeľnej modlitby si pripomenul aj obyvateľov Ukrajiny po „obzvlášť závažných“ ruských útokoch zameraných na energetickú infraštruktúru krajiny. Útoky podľa Leva XIV. „tvrdým spôsobom zasiahli civilné obyvateľstvo práve v čase čoraz chladnejšieho počasia“.

„Modlím sa za tých, ktorí trpia, a opätovne vyzývam na ukončenie násilia a zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie mieru,“ skonštatoval pápež.

(tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.