Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Le Penovej hrozí päťročná stopka, rozhodnutie súdu sa blíži

Marine Le Penová, líderka francúzskej pravice, začína v Paríži kľúčové odvolacie konanie, ktoré rozhodne o jej politickej budúcnosti.

Po tom, ako ju vlani v marci uznali vinnou za zneužitie fondov EÚ a dostala päťročný zákaz kandidovať, jej šance na prezidentské voľby v roku 2027 visia na vlásku. Le Penová trvá na svojej nevine a tvrdí, že ide o politicky motivované prenasledovanie.

Prípad má aj medzinárodný rozmer. Prezident USA Donald Trump jej verejne vyjadril podporu, a hoci USA popreli diskusie o sankciách proti francúzskym sudcom, francúzska vláda zostáva ostražitá.

Ak Le Penová neuspeje, v hre je jej nástupca Jordan Bardella, ktorý je podľa prieskumov favoritom prezidentských volieb. Rozhodnutie súdu sa očakáva pred letom a môže zásadne zmeniť rozloženie síl vo francúzskej politike.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nemeckú jednotku vyšetrujú pre sexuálne útoky, extrémizmus a drogy

V nemeckej elitnej výsadkárskej jednotke v Zweibrückene odhalili početné prípady sexuálneho obťažovania, pravicového extrémizmu a užívania drog. Vyšetrovanie sa začalo po tom, ako sa vojačky obrátili na ombudsmanku a dôverníčku pre rovnosť pohlaví Evu Höglovú, píše nemecký týždenník Spiegel.

V 4. rote zdokumentovali viac než 40 obvinení, pričom viac ako desať sa potvrdilo a dostalo pred prokuratúru. Vojaci údajne obchytkávali kolegyne, vyhrážali sa im znásilnením a používali nacistické gestá.

Objavili sa aj dôkazy o konzumácii kokaínu a distribúcii xenofóbnych materiálov. U jedného vojaka našli detskú pornografiu.

Veliteľ pluku a veliteľ roty čelili kritike za váhanie pri vyšetrovaní. Proti 55 vojakom sa začalo disciplinárne konanie, niektorých už z armády prepustili.

Minister obrany Boris Pistorius údajne o obvineniach vedel najneskôr od júla 2025, no podľa kritikov konal oneskorene. Bundeswehr tvrdí, že nešlo o sieť, ale o jednotlivé prípady extrémizmu.

Pistorius presadzuje „akčný plán výsadkárskych jednotiek“, ktorý má zahŕňať školenia a pravidelné kontroly. Kritici žiadajú nezávislé vyšetrovanie a systémové zmeny, keďže mnohé prípady zostávajú neohlásené pre strach z represálií. Aféra prichádza v citlivom období, keď sa Bundeswehr snaží získať nových vojakov.

(pir)

Minúta  |  

Po Venezuele a Grónsku? Kanada sa bojí, že bude ďalšia na rade

Zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a reči prezidenta USA Donalda Trumpa o možnom zabratí Grónska vyvolali v Kanade obavy, že môže byť ďalším cieľom expanzívnej politiky USA.

Ako píše portál Bloomberg Law, Trump v minulosti spomínal anexiu Kanady a jeho administratíva stále naznačuje strategický záujem o severné teritóriá.

Kanadskí experti a bývalí vládni poradcovia varujú pred možným ekonomickým či politickým nátlakom – vrátane podpory separatistických hnutí, ako je nezávislosť provincie Alberta.

Premiér Mark Carney, ktorý v kampani sľuboval tvrdší postoj voči Trumpovi, zatiaľ zvolil diplomatický prístup, investuje do armády a zvyšuje výdavky na obranu.

Kanadská armáda však podľa odborníkov nie je pripravená čeliť vážnej hrozbe – jej aktívne aj záložné zložky nedosahujú ani 100-tisíc vojakov.

Súčasná ekonomická závislosť od USA – najmä v obchode – zostáva kľúčovým rizikom. Ak by Trump pohrozil zrušením obchodnej dohody USMCA, Kanada by čelila vážnym dôsledkom. Ottawa sa preto snaží diverzifikovať export a nadviazať užšie vzťahy s Čínou a inými partnermi.

(pir)

Minúta  |  

Trump chce s Muskom rokovať o obnove internetu pre Iráncov

Americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil, že chce rokovať s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom o obnovení internetového pripojenia v Iráne.

V krajine už štyri dni pretrváva úplný výpadok internetu, ktorý režim zaviedol v reakcii na masové protivládne protesty. Trump vyzdvihol Muskove schopnosti aj technológie, pričom nevylúčil spoluprácu so satelitnou sieťou Starlink, ktorú Iránci využívali aj počas demonštrácií v roku 2022.

Vzťah medzi Trumpom a Muskom prešiel viacerými krízami – od spoločného úspechu pri volebnej kampani až po verejné nezhody o daňovej politike.

Dvojica sa však nedávno stretla na večeri v Trumpovom rezorte Mar-a-Lago a americký minister obrany Pete Hegseth má navštíviť sídlo SpaceX v Texase.

Medzičasom si protivládne protesty v Iráne vyžiadali stovky obetí – podľa organizácie HRANA zomrelo 490 civilistov a 48 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Zadržali viac ako desaťtisíc ľudí. Oficiálne čísla režim nezverejnil.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Z Iránu unikajú zábery protestov, režim hovorí o „teroristoch“

Irán reaguje na hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa o preventívnom údere vyhrážkami o odvetných útokoch. Predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf varoval, že cieľmi by sa mohli stať americké základne aj Izrael. Teherán zároveň obvinil USA a Izrael z podnecovania násilia a vyhlásil trojdňový štátny smútok.

Prezident Masúd Pezeškiján obvinil „nepriateľov Iránu“ z podpaľačských útokov a varoval pred výtržníkmi.

Štátne médiá vysielali pohreby príslušníkov bezpečnostných síl a ukázali telové vaky označené ako obete „teroristických akcií“. Zábery z miest ako Teherán a Mašhad ukazujú masívne protesty, výbuchy a poškodené ulice.

V USA sa konali demonštrácie na podporu iránskych protestov. V Los Angeles nákladné auto vrazilo do davu a niekoľko ľudí utrpelo zranenia.

Podľa expertov je režim stále pevný, hoci oslabený. OSN vyzýva na zdržanlivosť a rešpektovanie základných práv.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Palestínsku autorku vylúčili z austrálskeho festivalu

Rozhodnutie austrálskeho Adelaide Festivalu zrušiť účasť palestínskej autorky Randa Abdel-Fattahovej vyvolalo vlnu protestov v umeleckej obci. Festival tak reagoval na decembrovú streľbu na Bondi Beach, pri ktorej zahynulo 15 ľudí na oslave židovského sviatku Chanuka.

Predstavenstvo argumentovalo, že v tejto „bezprecedentnej situácii“ by jej účasť nebola kultúrne citlivá. autorka to označila za akt rasizmu a cenzúry.

Výsledkom je bojkot zo strany približne 50 autorov a rezignácia predsedu a troch členov predstavenstva festivalu.

V reakcii na decembrový útok vláda prijíma aj prísnejšie zákony proti nenávistným prejavom vrátane možnosti zatvárať nelegálne modlitebne.

Premiér Anthony Albanese plánuje parlamentné opatrenia, zatiaľ čo premiér štátu Nový Južný Wales predstavil kontroverzné pravidlá na obmedzenie kazateľov nenávisti. Tie čelili kritike za možné ohrozenie slobody prejavu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.