Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Susko: Alternatívne tresty rastú, väzenie má byť až posledná možnosť

Minister spravodlivosti Boris Susko tvrdí, že Slovensko zažíva výrazný nárast v ukladaní alternatívnych trestov. Zmenu pripisuje novým trestným kódexom, proaktívnej komunikácii so sudcami a odstráneniu administratívnych bariér.

Hoci tieto tresty boli možné už skôr, sudcovia ich málo využívali – chýbala osveta a technická podpora. Rezort preto začal úzko spolupracovať so súdmi a výsledkom je citeľný posun.

Susko zároveň zdôrazňuje, že alternatívne tresty sú výhodnejšie nielen pre páchateľov, ktorým umožňujú zachovať si sociálne väzby a prácu, ale aj pre štát – ušetria náklady a znižujú riziko recidívy. Napríklad ročné náklady na väzňa sú okolo 30-tisíc eur.

Novinkou je aj zapojenie cirkevných a charitatívnych organizácií ako poskytovateľov pri výkone povinnej práce.

Minister zároveň avizuje zmeny v oblasti náhrady škody, ktoré by páchateľom umožnili dohodu s obeťou ešte pred rozhodnutím súdu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Le Penovej hrozí päťročná stopka, rozhodnutie súdu sa blíži

Marine Le Penová, líderka francúzskej pravice, začína v Paríži kľúčové odvolacie konanie, ktoré rozhodne o jej politickej budúcnosti.

Po tom, ako ju vlani v marci uznali vinnou za zneužitie fondov EÚ a dostala päťročný zákaz kandidovať, jej šance na prezidentské voľby v roku 2027 visia na vlásku. Le Penová trvá na svojej nevine a tvrdí, že ide o politicky motivované prenasledovanie.

Prípad má aj medzinárodný rozmer. Prezident USA Donald Trump jej verejne vyjadril podporu, a hoci USA popreli diskusie o sankciách proti francúzskym sudcom, francúzska vláda zostáva ostražitá.

Ak Le Penová neuspeje, v hre je jej nástupca Jordan Bardella, ktorý je podľa prieskumov favoritom prezidentských volieb. Rozhodnutie súdu sa očakáva pred letom a môže zásadne zmeniť rozloženie síl vo francúzskej politike.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nemeckú jednotku vyšetrujú pre sexuálne útoky, extrémizmus a drogy

V nemeckej elitnej výsadkárskej jednotke v Zweibrückene odhalili početné prípady sexuálneho obťažovania, pravicového extrémizmu a užívania drog. Vyšetrovanie sa začalo po tom, ako sa vojačky obrátili na ombudsmanku a dôverníčku pre rovnosť pohlaví Evu Höglovú, píše nemecký týždenník Spiegel.

V 4. rote zdokumentovali viac než 40 obvinení, pričom viac ako desať sa potvrdilo a dostalo pred prokuratúru. Vojaci údajne obchytkávali kolegyne, vyhrážali sa im znásilnením a používali nacistické gestá.

Objavili sa aj dôkazy o konzumácii kokaínu a distribúcii xenofóbnych materiálov. U jedného vojaka našli detskú pornografiu.

Veliteľ pluku a veliteľ roty čelili kritike za váhanie pri vyšetrovaní. Proti 55 vojakom sa začalo disciplinárne konanie, niektorých už z armády prepustili.

Minister obrany Boris Pistorius údajne o obvineniach vedel najneskôr od júla 2025, no podľa kritikov konal oneskorene. Bundeswehr tvrdí, že nešlo o sieť, ale o jednotlivé prípady extrémizmu.

Pistorius presadzuje „akčný plán výsadkárskych jednotiek“, ktorý má zahŕňať školenia a pravidelné kontroly. Kritici žiadajú nezávislé vyšetrovanie a systémové zmeny, keďže mnohé prípady zostávajú neohlásené pre strach z represálií. Aféra prichádza v citlivom období, keď sa Bundeswehr snaží získať nových vojakov.

(pir)

Minúta  |  

Po Venezuele a Grónsku? Kanada sa bojí, že bude ďalšia na rade

Zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a reči prezidenta USA Donalda Trumpa o možnom zabratí Grónska vyvolali v Kanade obavy, že môže byť ďalším cieľom expanzívnej politiky USA.

Ako píše portál Bloomberg Law, Trump v minulosti spomínal anexiu Kanady a jeho administratíva stále naznačuje strategický záujem o severné teritóriá.

Kanadskí experti a bývalí vládni poradcovia varujú pred možným ekonomickým či politickým nátlakom – vrátane podpory separatistických hnutí, ako je nezávislosť provincie Alberta.

Premiér Mark Carney, ktorý v kampani sľuboval tvrdší postoj voči Trumpovi, zatiaľ zvolil diplomatický prístup, investuje do armády a zvyšuje výdavky na obranu.

Kanadská armáda však podľa odborníkov nie je pripravená čeliť vážnej hrozbe – jej aktívne aj záložné zložky nedosahujú ani 100-tisíc vojakov.

Súčasná ekonomická závislosť od USA – najmä v obchode – zostáva kľúčovým rizikom. Ak by Trump pohrozil zrušením obchodnej dohody USMCA, Kanada by čelila vážnym dôsledkom. Ottawa sa preto snaží diverzifikovať export a nadviazať užšie vzťahy s Čínou a inými partnermi.

(pir)

Minúta  |  

Trump chce s Muskom rokovať o obnove internetu pre Iráncov

Americký prezident Donald Trump v nedeľu oznámil, že chce rokovať s generálnym riaditeľom spoločnosti SpaceX Elonom Muskom o obnovení internetového pripojenia v Iráne.

V krajine už štyri dni pretrváva úplný výpadok internetu, ktorý režim zaviedol v reakcii na masové protivládne protesty. Trump vyzdvihol Muskove schopnosti aj technológie, pričom nevylúčil spoluprácu so satelitnou sieťou Starlink, ktorú Iránci využívali aj počas demonštrácií v roku 2022.

Vzťah medzi Trumpom a Muskom prešiel viacerými krízami – od spoločného úspechu pri volebnej kampani až po verejné nezhody o daňovej politike.

Dvojica sa však nedávno stretla na večeri v Trumpovom rezorte Mar-a-Lago a americký minister obrany Pete Hegseth má navštíviť sídlo SpaceX v Texase.

Medzičasom si protivládne protesty v Iráne vyžiadali stovky obetí – podľa organizácie HRANA zomrelo 490 civilistov a 48 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Zadržali viac ako desaťtisíc ľudí. Oficiálne čísla režim nezverejnil.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Z Iránu unikajú zábery protestov, režim hovorí o „teroristoch“

Irán reaguje na hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa o preventívnom údere vyhrážkami o odvetných útokoch. Predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf varoval, že cieľmi by sa mohli stať americké základne aj Izrael. Teherán zároveň obvinil USA a Izrael z podnecovania násilia a vyhlásil trojdňový štátny smútok.

Prezident Masúd Pezeškiján obvinil „nepriateľov Iránu“ z podpaľačských útokov a varoval pred výtržníkmi.

Štátne médiá vysielali pohreby príslušníkov bezpečnostných síl a ukázali telové vaky označené ako obete „teroristických akcií“. Zábery z miest ako Teherán a Mašhad ukazujú masívne protesty, výbuchy a poškodené ulice.

V USA sa konali demonštrácie na podporu iránskych protestov. V Los Angeles nákladné auto vrazilo do davu a niekoľko ľudí utrpelo zranenia.

Podľa expertov je režim stále pevný, hoci oslabený. OSN vyzýva na zdržanlivosť a rešpektovanie základných práv.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.