Preskočiť na obsah
  |  

Rusko útočilo na Ukrajinu najintenzívnejšie v tomto roku

Rusko v utorok nadránom uskutočnilo raketový útok na mestá Kyjev a Charkov. Podľa ukrajinských úradov pri útoku zahynuli najmenej štyria ľudia v Charkove, ktorý leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruskej hranice.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že hlavné mesto zasiahla krátka, no mimoriadne silná vlna raketových útokov. Úrady preverujú rozsah škôd a prípadné obete.

Podľa informácií z Telegramových kanálov, ktoré monitorujú vojnu na Ukrajine, Rusko počas približne jednej hodiny vypálilo okolo 20 balistických rakiet. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť a ukrajinská armáda bezprostredne neposkytla úplný obraz o rozsahu útoku.

(reuters, est)

  |  

Rusko bráni Irán, Západ žiada ukončenie násilia

Rusko na čele s prezidentom Vladimirom Putinom odsúdilo údajné snahy západných krajín zasahovať do vnútorných záležitostí Iránu, pričom reagovalo na vyhlásenie USA o možnom „tvrdšom zásahu“, ak budú počas protestov pribúdať ďalšie obete.

Vyjadrenia prišli po tom, ako v Iráne vypukli masové nepokoje v dôsledku ekonomickej krízy a kolapsu rialu. Protesty, ktoré sa začali koncom decembra, zasiahli viaceré mestá a podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights si už vyžiadali najmenej 648 obetí – niektoré odhady hovoria až o 6-tisíc mŕtvych.

Internetové výpadky bránia v nezávislom overovaní obetí. Situácia eskaluje a protesty sa stávajú medzinárodnou témou, pričom Irán čelí rastúcemu tlaku nielen zvnútra, ale aj zo zahraničia.

(tasr, mja)

  |  

OSN: Počet civilných obetí na Ukrajine v roku 2025 prudko vzrástol

Počet civilných obetí na Ukrajine v roku 2025 výrazne vzrástol – podľa OSN ide o najvyššiu bilanciu od začiatku ruskej invázie. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práv eviduje najmenej 2 514 mŕtvych a viac než 12-tisíc zranených, čo predstavuje 31-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Dôvodom má byť nielen zintenzívnenie bojov na fronte, ale aj častejšie nasadenie zbraní s dlhým doletom, ktoré ohrozujú civilistov aj ďaleko od bojových línií.

Úrad zároveň upozorňuje, že reálne čísla môžu byť výrazne vyššie – prístup do viacerých oblastí, najmä pod ruskou kontrolou, je totiž obmedzený. Od začiatku vojny bolo podľa OSN potvrdených takmer 15-tisíc civilných obetí.

Správa prichádza v čase, keď diplomatické úsilie Spojených štátov uviazlo – Rusko minulý týždeň odmietlo návrh mierového plánu, ktorý rátal aj s prítomnosťou európskych jednotiek po ukončení konfliktu.

(tasr, mja)

  |  

Apple mení stratégiu, pre Siri si vybral AI modely Gemini

Apple uzavrel viacročnú dohodu s Googlom, vďaka ktorej bude prepracovaný asistent Siri využívať modely Gemini. Ide o kľúčový krok, ktorý posilňuje pozíciu Googlu v súboji s OpenAI a zároveň rozširuje spoluprácu technologických gigantov v ére umelej inteligencie.

Google informoval, že Apple po dôkladnom zhodnotení vybral práve jeho technológiu ako základ pre vlastné AI modely. Spolupráca sa má rozšíriť aj na ďalšie funkcie pod hlavičkou Apple Intelligence.

Šéf Tesly Elon Musk však varoval pred koncentráciou moci, keďže Google už ovláda Android aj Chrome. Partnerstvo zároveň oslabuje pozíciu OpenAI, ktorého ChatGPT zostane len voliteľnou možnosťou pre zložitejšie otázky.

Apple ubezpečuje, že jeho AI bude naďalej bežať na zariadeniach a v súlade s vysokými štandardmi ochrany súkromia.

(reuters, mja)

  |  

Kuba si nenechá rozkazovať, odmieta rokovania s USA

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel poprel, že by Havana viedla akékoľvek rozhovory so Spojenými štátmi, s výnimkou technických kontaktov týkajúcich sa migrácie.

Reagoval tak na vyhlásenie Donalda Trumpa, podľa ktorého krajiny po zadržaní venezuelského prezidenta Nicolása Madura, spojenca Kuby, rokujú. Trump zároveň varoval, že ak sa Havana s Washingtonom rýchlo nedohodne, prestane dostávať ropu a financie z Venezuely.

Díaz-Canel odmietol nátlak a zdôraznil, že Kuba si nenechá diktovať, ako má postupovať. Vzťahy medzi krajinami by sa podľa neho mali zakladať na rešpekte k medzinárodnému právu, nie na vyhrážkach.

Spojené štáty dlhodobo uplatňujú voči Kube obchodné embargo, ktoré Trumpova administratíva ešte sprísnila. Havana pritom výrazne závisí od venezuelskej ropy, najmä od dohody s bývalým prezidentom Chávezom.

(tasr, mja)

  |  

Trump sa stretne s Machadovou, hovorí o prepustení väzňov

Americký prezident Donald Trump sa vo štvrtok stretne s venezuelskou opozičnou líderkou Mariou Corinou Machadovou. Biely dom zároveň informoval, že dočasné venezuelské úrady súhlasili s prepustením politických väzňov a pokračujú rokovania o energetických dohodách s Caracasom.

Na adresu Iránu informoval, že verejné vyjadrenia Teheránu sa líšia od správ, ktoré posiela súkromne Washingtonu. Trump podľa svojho tímu uprednostňuje diplomaciu, no nevylučuje ani vojenské riešenie.

V oblasti menovej politiky Trump podľa hovorkyne Karoline Leavittovej nenariadil ministerstvu spravodlivosti vyšetrovať šéfa Federálneho rezervného systému Powella a podporuje nezávislosť Fedu.

(reuters, mja)