Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muskov Starlink narúša plány Iránu vypnúť internet

Napriek takmer úplnému výpadku internetu v Iráne niektorí obyvatelia, najmä v pohraničných oblastiach, naďalej využívajú satelitnú internetovú službu Starlink, ktorú prevádzkuje spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska.

Iránske úrady v reakcii na vlnu protivládnych protestov výrazne obmedzili prístup k internetu prostredníctvom mobilných sietí a pevných liniek. Podľa monitorovacej skupiny NetBlocks klesla úroveň bežného internetového pripojenia v krajine na približne jedno percento.

Satelitné pripojenie však úplne odstaviť nedokázali, hoci jeho dostupnosť je podľa odborníkov nerovnomerná a môže byť narušená rušením signálu.

Starlink sa v posledných rokoch stal dôležitým nástrojom v konfliktných oblastiach, od Ukrajiny cez Mjanmarsko až po Sudán. V Iráne je služba oficiálne zakázaná a parlament po nedávnom konflikte s Izraelom schválil zákon, ktorý jej používanie trestá prísnymi sankciami.

Americký prezident Donald Trump cez víkend oznámil, že plánuje s Muskom hovoriť o obnovení internetového pripojenia v Iráne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Wadephul rokoval s Rubiom o budúcnosti Grónska

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že bezpečnosť v severnom Atlantiku je možné posilniť iba vtedy, ak budú krajiny NATO postupovať jednotne a solidárne. Zdôraznil pritom, že o budúcnosti Grónska musia rozhodnúť samotní obyvatelia ostrova a dánska vláda, nie Spojené štáty.

Wadephul sa tak vyjadril po rokovaniach s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktoré podľa neho prebehli v priateľskom a konštruktívnom duchu. Zároveň však odmietol vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane tvrdí, že Grónsko by malo patriť USA pre jeho strategický význam.

Spor okolo Grónska vyvoláva v Európe rastúce obavy o budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová už varovala, že prípadné prevzatie ostrova Spojenými štátmi by znamenalo koniec NATO.

Wadephul uviedol, že s Rubiom sa zhodli na kľúčovom význame aliancie pre zabezpečenie trvalého mieru na Ukrajine a potvrdili záväzok dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Podľa neho ide o jasný signál Rusku, že NATO zostáva jednotné a pripravené brániť svojich členov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rusko útočilo na Ukrajinu najintenzívnejšie v tomto roku

Rusko v utorok nadránom uskutočnilo raketový útok na mestá Kyjev a Charkov. Podľa ukrajinských úradov pri útoku zahynuli najmenej štyria ľudia v Charkove, ktorý leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruskej hranice.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že hlavné mesto zasiahla krátka, no mimoriadne silná vlna raketových útokov. Úrady preverujú rozsah škôd a prípadné obete.

Podľa informácií z Telegramových kanálov, ktoré monitorujú vojnu na Ukrajine, Rusko počas približne jednej hodiny vypálilo okolo 20 balistických rakiet. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť a ukrajinská armáda bezprostredne neposkytla úplný obraz o rozsahu útoku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rusko bráni Irán, Západ žiada ukončenie násilia

Rusko na čele s prezidentom Vladimirom Putinom odsúdilo údajné snahy západných krajín zasahovať do vnútorných záležitostí Iránu, pričom reagovalo na vyhlásenie USA o možnom „tvrdšom zásahu“, ak budú počas protestov pribúdať ďalšie obete.

Vyjadrenia prišli po tom, ako v Iráne vypukli masové nepokoje v dôsledku ekonomickej krízy a kolapsu rialu. Protesty, ktoré sa začali koncom decembra, zasiahli viaceré mestá a podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights si už vyžiadali najmenej 648 obetí – niektoré odhady hovoria až o 6-tisíc mŕtvych.

Internetové výpadky bránia v nezávislom overovaní obetí. Situácia eskaluje a protesty sa stávajú medzinárodnou témou, pričom Irán čelí rastúcemu tlaku nielen zvnútra, ale aj zo zahraničia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

OSN: Počet civilných obetí na Ukrajine v roku 2025 prudko vzrástol

Počet civilných obetí na Ukrajine v roku 2025 výrazne vzrástol – podľa OSN ide o najvyššiu bilanciu od začiatku ruskej invázie. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práv eviduje najmenej 2 514 mŕtvych a viac než 12-tisíc zranených, čo predstavuje 31-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Dôvodom má byť nielen zintenzívnenie bojov na fronte, ale aj častejšie nasadenie zbraní s dlhým doletom, ktoré ohrozujú civilistov aj ďaleko od bojových línií.

Úrad zároveň upozorňuje, že reálne čísla môžu byť výrazne vyššie – prístup do viacerých oblastí, najmä pod ruskou kontrolou, je totiž obmedzený. Od začiatku vojny bolo podľa OSN potvrdených takmer 15-tisíc civilných obetí.

Správa prichádza v čase, keď diplomatické úsilie Spojených štátov uviazlo – Rusko minulý týždeň odmietlo návrh mierového plánu, ktorý rátal aj s prítomnosťou európskych jednotiek po ukončení konfliktu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Apple mení stratégiu, pre Siri si vybral AI modely Gemini

Apple uzavrel viacročnú dohodu s Googlom, vďaka ktorej bude prepracovaný asistent Siri využívať modely Gemini. Ide o kľúčový krok, ktorý posilňuje pozíciu Googlu v súboji s OpenAI a zároveň rozširuje spoluprácu technologických gigantov v ére umelej inteligencie.

Google informoval, že Apple po dôkladnom zhodnotení vybral práve jeho technológiu ako základ pre vlastné AI modely. Spolupráca sa má rozšíriť aj na ďalšie funkcie pod hlavičkou Apple Intelligence.

Šéf Tesly Elon Musk však varoval pred koncentráciou moci, keďže Google už ovláda Android aj Chrome. Partnerstvo zároveň oslabuje pozíciu OpenAI, ktorého ChatGPT zostane len voliteľnou možnosťou pre zložitejšie otázky.

Apple ubezpečuje, že jeho AI bude naďalej bežať na zariadeniach a v súlade s vysokými štandardmi ochrany súkromia.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.