Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Farmári opäť tiahnu do Paríža, chcú stopku pre Mercosur

Francúzski farmári opäť vyšli do ulíc Paríža, kde v utorok priviezli traktory do centra mesta na protest proti obchodnej dohode medzi Európskou úniou a krajinami združenia Mercosur.

Ide už o druhú podobnú demonštráciu v priebehu jedného týždňa, čo poukazuje na rastúce napätie medzi poľnohospodármi a vládou.

Farmári tvrdia, že dohoda umožní prílev lacnejších poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky, ktoré podľa nich nespĺňajú prísne európske normy. Podľa odborového zväzu FNSEA, ktorý protest zorganizoval, dohoda ohrozí konkurencieschopnosť francúzskeho poľnohospodárstva.

Viceprezident FNSEA Damien Greffin uviedol, že dohodu schválili bez stanoviska Európskeho parlamentu a povedie k dovozu tovarov, ktoré Francúzsko dokáže vyrobiť samo. Farmári plánujú ďalšie protesty pred francúzskym parlamentom a 20. januára aj pred Európskym parlamentom v Štrasburgu.

Schválenie dohody väčšinou členských štátov EÚ napriek nesúhlasu Francúzska zvýšilo politický tlak na vládu prezidenta Emmanuela Macrona. Opozičné strany už v reakcii podali návrhy na vyslovenie nedôvery.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA chcú od spojencov menšiu závislosť od Číny pri vzácnych kovoch

Americký minister financií Scott Bessent vyzval spojencov a partnerské krajiny Spojených štátov, aby urýchlene posilnili bezpečnosť a odolnosť svojich dodávateľských reťazcov kritických nerastov.

Na rokovaní vo Washingtone sa stretol so zástupcami viac ako desiatich krajín vrátane štátov Európskej únie, Kanady, Japonska, Indie a Spojeného kráľovstva.

Hlavnou témou rokovaní bola diverzifikácia dodávok strategických surovín, najmä vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné na výrobu zbraní, polovodičov, batérií, technológií obnoviteľných zdrojov energie a ďalších kľúčových produktov.

Podľa amerického ministerstva financií sa zúčastnené krajiny zhodli na potrebe znížiť závislosť od Číny, ktorá v súčasnosti dominuje globálnemu spracovaniu týchto nerastov.

Čína podľa Medzinárodnej energetickej agentúry rafinuje 47 až 87 percent svetových dodávok medi, lítia, kobaltu, grafitu a vzácnych zemín. Nedávno navyše sprísnila vývozné pravidlá, vrátane zákazu dodávok niektorých surovín určených pre japonský vojenský sektor.

Bessent zdôraznil, že cieľom USA nie je úplné oddelenie od Číny, ale „rozumné znižovanie rizík“ a odstránenie slabých miest v globálnych dodávateľských reťazcoch. Krajiny zúčastnené na rokovaní spolu predstavujú približne 60 percent svetového dopytu po kritických nerastoch.

(reuters, est)

Minúta  |  

Muskov Starlink narúša plány Iránu vypnúť internet

Napriek takmer úplnému výpadku internetu v Iráne niektorí obyvatelia, najmä v pohraničných oblastiach, naďalej využívajú satelitnú internetovú službu Starlink, ktorú prevádzkuje spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska.

Iránske úrady v reakcii na vlnu protivládnych protestov výrazne obmedzili prístup k internetu prostredníctvom mobilných sietí a pevných liniek. Podľa monitorovacej skupiny NetBlocks klesla úroveň bežného internetového pripojenia v krajine na približne jedno percento.

Satelitné pripojenie však úplne odstaviť nedokázali, hoci jeho dostupnosť je podľa odborníkov nerovnomerná a môže byť narušená rušením signálu.

Starlink sa v posledných rokoch stal dôležitým nástrojom v konfliktných oblastiach, od Ukrajiny cez Mjanmarsko až po Sudán. V Iráne je služba oficiálne zakázaná a parlament po nedávnom konflikte s Izraelom schválil zákon, ktorý jej používanie trestá prísnymi sankciami.

Americký prezident Donald Trump cez víkend oznámil, že plánuje s Muskom hovoriť o obnovení internetového pripojenia v Iráne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Wadephul rokoval s Rubiom o budúcnosti Grónska

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že bezpečnosť v severnom Atlantiku je možné posilniť iba vtedy, ak budú krajiny NATO postupovať jednotne a solidárne. Zdôraznil pritom, že o budúcnosti Grónska musia rozhodnúť samotní obyvatelia ostrova a dánska vláda, nie Spojené štáty.

Wadephul sa tak vyjadril po rokovaniach s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktoré podľa neho prebehli v priateľskom a konštruktívnom duchu. Zároveň však odmietol vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane tvrdí, že Grónsko by malo patriť USA pre jeho strategický význam.

Spor okolo Grónska vyvoláva v Európe rastúce obavy o budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová už varovala, že prípadné prevzatie ostrova Spojenými štátmi by znamenalo koniec NATO.

Wadephul uviedol, že s Rubiom sa zhodli na kľúčovom význame aliancie pre zabezpečenie trvalého mieru na Ukrajine a potvrdili záväzok dodržiavať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Podľa neho ide o jasný signál Rusku, že NATO zostáva jednotné a pripravené brániť svojich členov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rusko útočilo na Ukrajinu najintenzívnejšie v tomto roku

Rusko v utorok nadránom uskutočnilo raketový útok na mestá Kyjev a Charkov. Podľa ukrajinských úradov pri útoku zahynuli najmenej štyria ľudia v Charkove, ktorý leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruskej hranice.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že hlavné mesto zasiahla krátka, no mimoriadne silná vlna raketových útokov. Úrady preverujú rozsah škôd a prípadné obete.

Podľa informácií z Telegramových kanálov, ktoré monitorujú vojnu na Ukrajine, Rusko počas približne jednej hodiny vypálilo okolo 20 balistických rakiet. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť a ukrajinská armáda bezprostredne neposkytla úplný obraz o rozsahu útoku.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rusko bráni Irán, Západ žiada ukončenie násilia

Rusko na čele s prezidentom Vladimirom Putinom odsúdilo údajné snahy západných krajín zasahovať do vnútorných záležitostí Iránu, pričom reagovalo na vyhlásenie USA o možnom „tvrdšom zásahu“, ak budú počas protestov pribúdať ďalšie obete.

Vyjadrenia prišli po tom, ako v Iráne vypukli masové nepokoje v dôsledku ekonomickej krízy a kolapsu rialu. Protesty, ktoré sa začali koncom decembra, zasiahli viaceré mestá a podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights si už vyžiadali najmenej 648 obetí – niektoré odhady hovoria až o 6-tisíc mŕtvych.

Internetové výpadky bránia v nezávislom overovaní obetí. Situácia eskaluje a protesty sa stávajú medzinárodnou témou, pričom Irán čelí rastúcemu tlaku nielen zvnútra, ale aj zo zahraničia.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.