Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eustream hľadá lepšie využitie plynovodu Poľsko – Slovensko

Využívanie prepravy zemného plynu z Poľska na Slovensko a lepšie zapojenie infraštruktúry oboch krajín do bezpečného zásobovania regiónu riešili v pondelok zástupcovia slovenskej spoločnosti Eustream a poľského prevádzkovateľa siete GAZ-SYSTEM.

Cieľom rokovania je preskúmať, ako zatraktívniť tok plynu z poľských LNG terminálov cez prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko, dokončený v roku 2022, a následne smerom na Ukrajinu a do ďalších krajín strednej Európy.

Podľa Eustreamu sú aktuálne diskusie spojené s plánmi Poľska zvýšiť kapacitu LNG terminálov a so záujmom slovenskej strany nájsť praktické využitie domácej prepravnej sústavy.

Generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič uviedol, že chcú hľadať funkčné riešenia, ktoré posilnia bezpečnosť dodávok pre Slovensko aj širší región.

Prepojovací plynovod má v smere z Poľska technickú kapacitu 4,7 miliardy kubických metrov ročne. Slovensko zároveň disponuje významnými prepravnými kapacitami do okolitých štátov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Predstavitelia Dánska a Grónska sa stretnú s Vanceom a Rubiom

Dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen a šéfka diplomacie Grónska Vivian Motzfeldtová sa v stredu stretnú vo Washingtone s viceprezidentom USA JD Vanceom a šéfom diplomacie Marcom Rubiom.

Stretnutie sa má konať priamo v Bielom dome, keďže Vance sa k rokovaniu pripojí a bude ho hostiť. Kodaň o schôdzku požiadala po tom, ako prezident Donald Trump opäť zvýšil tlak a hrozby, že by USA mohli prevziať kontrolu nad Grónskom, autonómnym územím v rámci Dánskeho kráľovstva.

Rasmussen tvrdí, že cieľom je presunúť vyhrotenú verejnú debatu „za rokovací stôl“, aby si strany mohli veci vyjasniť priamo. Trump o možnosti prevzatia Grónska hovoril už v roku 2019, no naráža na odpor aj v USA.

Dánsko zároveň chce otvoriť tému arktickej bezpečnosti v NATO. Minister obrany Troels Lund Poulsen sa má na budúci týždeň v Bruseli stretnúť so šéfom Aliancie Markom Ruttem. Kodaň avizuje posilnenie vojenskej prítomnosti v Grónsku a spoločné cvičenia s partnermi v roku 2026.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Exprezidenta Južnej Kórey chcú odsúdiť na smrť

Bývalý juhokórejský prezident Jun Sok-jol čelí požiadavke na trest smrti zo strany špeciálneho prokurátora.

Obvinený je z pokusu o povstanie pre krátkodobé vyhlásenie stanného práva v decembri 2024, ktoré podľa obžaloby naplánoval ešte v októbri 2023 spolu s ministrom obrany. Cieľom bol údajne pokus o udržanie sa pri moci.

Hoci trest smrti v krajine zákon povoľuje, v praxi ho už desaťročia nevykonávajú.

Jun Sok-jol, ktorý všetky obvinenia odmieta, tvrdí, že konal v súlade s prezidentskými právomocami a chcel predísť blokádam zo strany opozície.

Rozsudok v tejto výbušnej kauze by mal padnúť vo februári.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Bratislava, Praha aj Budapešť obnovili prevádzku letísk

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave je už opäť v prevádzke a lety vybavuje podľa letových poriadkov. Zároveň však upozorňuje, že počas dňa nie sú vylúčené meškania. Informovalo o tom na sociálnej sieti.

Letisko bolo dopoludnia dočasne uzavreté pre nepriaznivé meteorologické podmienky na vzletovo-pristávacej dráhe. Cestujúcim odporúča sledovať svoju webstránku, aplikácie leteckých dopravcov a letiskový rozhlas.

Obmedzenia pre zľadovatené počasie hlásili v utorok aj ďalšie letiská v regióne. Pražské letisko oznámilo, že už funguje bez obmedzení, no počas dňa stále očakávajú meškania letov.

Budapeštianske letisko podľa vyhlásenia obnovilo prevádzku o 12.00 po dočasnom uzavretí pre mimoriadne zľadovatené podmienky.

(tasr, reuters, lud)

Minúta  |  

Bloomberg: Irán predal Rusku zbrane za niekoľko miliárd dolárov

Irán údajne predal Rusku rakety a vojenské vybavenie v hodnote viac ako štyri miliardy dolárov, aby podporil vojenské úsilie Kremľa na Ukrajine. Podľa západného bezpečnostného predstaviteľa, ktorý pre Bloomberg prehovoril anonymne, ide o kontrakty platné už od októbra 2021.

Najväčší tvoria balistické rakety a systémy typu zem-vzduch za približne 2,7 miliardy dolárov. Dodávky zahŕňajú aj stovky balistických rakiet Fath-360, ďalších 500 rakiet krátkeho doletu a asi 200 rakiet pre protivzdušnú obranu.

Okrem toho Irán poskytol aj milióny nábojov a granátov. Významnú časť tvoria aj drony Šáhid-136, ktoré Rusko vyrába pod názvom Geran-2 na základe zdieľanej technológie. Táto zmluva má hodnotu 1,75 miliardy dolárov.

Vzťahy Moskvy a Teheránu sa od invázie na Ukrajinu výrazne prehĺbili, pričom Irán vníma partnerstvo s Ruskom ako protiváhu k západnej izolácii pre jeho jadrový program.

V januári 2025 síce krajiny podpísali strategické partnerstvo, neobsahuje však doložku o vzájomnej obrane a Rusko Teheránu neasistovalo pri útokoch zo strany USA a Izraela.

Napriek tomu Moskva buduje s Teheránom nové obchodné trasy a prehlbuje bankovú spoluprácu, čo má zmierniť vplyv medzinárodných sankcií.

(max)

Minúta  |  

Žilinka považuje zmeny v trestaní extrémizmu za krok späť

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa vyjadril k návrhu koaličnej SNS, ktorá predložila parlamentu návrh novely Trestného zákona, ktorou chce znížiť trestné sadzby pri viacerých extrémistických trestných činoch. Cieľom je zosúladiť trestnoprávnu represiu so zásadou primeranosti a odstrániť problémy v aplikačnej praxi, ktoré vznikajú pri aktuálne prísnych trestných rámcoch a právnej neurčitosti.

Podľa Žilinku ide o závažné zmeny bez odbornej diskusie a analýzy. „Extrémizmus pritom považujem za rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie ohrozenie spoločnosti ako korupcia,“ skonštatoval s dôvetkom, že nevidí žiaden vecný ani rozumný dôvod.

Prijatie novely by podľa neho znamenalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu, ktorý je cestou k rozvratu demokratických hodnôt: „Navrhovanú legislatívu považujem za nezodpovednú a krátkozrakú.“

Novela navrhuje znížiť horné hranice trestov napríklad za podporu hnutí potláčajúcich základné práva a slobody, prejav sympatie k takýmto hnutiam, hanobenie národa, rasy, presvedčenia alebo popieranie holokaustu. Napríklad za skutok podpory takéhoto hnutia by po novom hrozil trest odňatia slobody do dvoch rokov, namiesto súčasných piatich.

Zákonodarcovia za SNS chcú zároveň zrušiť paragrafy o výrobe, prechovávaní a šírení extrémistického materiálu. Argumentujú, že tieto ustanovenia komplikujú situáciu napríklad zberateľom a historikom. Ochrana verejných záujmov má byť podľa SNS aj po vypustení ustanovení zabezpečená inými paragrafmi.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.