Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Zmluvu na jadrovú elektráreň môžeme podpísať na budúci rok

Zmluvu medzi Slovenskom a americkou spoločnosťou Westinghouse o výstavbe novej jadrovej elektrárne by mohli podpísať v priebehu roka 2027. Avizoval to premiér Robert Fico (Smer) po stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v bratislavskej Petržalke.

Fico má v súvislosti s projektom cestovať do Spojených štátov, kde sa plánuje dohodnúť s tamojšou vládou na spolupráci v oblasti jadra. Piatkové stretnutie vo Washingtone nebude ešte o podpise zmluvy s Westinghousom, ale o politickom rámci spolupráce medzi Slovenskom a USA.

Dohoda má zahŕňať aj podporu vzdelávacích a výskumných centier prepojených na americkú technológiu. Slovensko dnes prevádzkuje šesť jadrových reaktorov ruskej výroby, no podľa Fica európske prostredie už neumožňuje pokračovanie tejto spolupráce.

„Ja by som kľudne pokračoval, ale svet je zbláznený nenávisťou voči Ruskej federácii,“ zhodnotil predseda vlády. „Myslím si, že je unikátne, že Slovensko bude mať pravdepodobne ako jedna z mála krajín na svete skúsenosti nielen s reaktormi ruskej výroby, ale aj s reaktormi, ktoré prichádzajú z iných štátov.“

Z reálnych partnerov ostali podľa neho už len USA, keďže Južná Kórea projekt odmietla a Francúzsko ponúka väčší typ reaktora, než Slovensko potrebuje. Projekt majú realizovať v lokalite Jaslovské Bohunice.

Vláda zároveň schválila dohodu SR-USA o spolupráci na jadrovom programe ako utajovanú informáciu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ústavný súd posúdi rozpočítavanie nákladov na teplo v bytovkách

Ústavný súd (ÚS) SR posúdi súlad s ústavou v časti vyhlášky Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorá sa týka spôsobu rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch. Na ÚS ju napadla skupina opozičných poslancov Národnej rady SR. Na neverejnom zasadnutí súd v stredu prijal ich návrh na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Napadnuté ustanovenia sa vzťahujú na spôsob výpočtu, keď vlastníci bytov sú nútení prispievať na náklady obyvateľov napojených na centrálny systém vykurovania aj v prípade, že sami využívajú individuálne vykurovanie. Nový spôsob výpočtu je účinný od 15. decembra 2024.

Podľa opozície ide o nesúlad s ochranou vlastníckeho práva. Poslanci poukázali na to, že vlastníci bytov, ktorí sa rozhodli odpojiť od centrálneho vykurovania a zabezpečiť si individuálne vykurovanie, investovali nemalé finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť samostatnosť v zabezpečení tepla.

„Napriek tomu napadnuté ustanovenia týmto vlastníkom ukladajú povinnosť prispievať na základnú zložku nákladov na teplo, pričom rozsah tejto povinnosti môže dosahovať až 100 percent podlahovej plochy ich bytu,“ uviedli v podaní.

Povinnosť vlastníkov odpojených bytov prispievať na základnú zložku nákladov na vykurovanie predstavuje podľa skupiny poslancov neústavný zásah do ich vlastníckeho práva.

Nesúlad napadnutých ustanovení vidí opozícia aj s ďalšími článkami ústavy, ako aj s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA plánujú vybudovať jadrový reaktor na Mesiaci

NASA plánuje do roku 2030 postaviť na Mesiaci jadrový reaktor. Spolu s americkým ministerstvom energetiky v utorok podľa portálu Space oznámili podpis memoranda o porozumení, ktoré potvrdzuje ich záväzok dodržať spomínaný termín.

Cieľom je vytvoriť systém spoľahlivého a dlhodobého napájania lunárnych základní v rámci programu Artemis. V decembri minulého roka vyzval prezident Donald Trump výkonným príkazom na začatie výstavby lunárnej základne aj sprievodného jadrového reaktora do konca dekády.

„Dosiahnutie tejto budúcnosti si vyžaduje využitie jadrovej energie,“ uviedol riaditeľ NASA Jared Isaacman. Minister energetiky Chris Wright označil dohodu za pokračovanie americkej tradície prekonávania technologických hraníc.

Na rozdiel od solárnych systémov sú štiepne reaktory nezávislé od počasia či slnečného svitu a dokážu produkovať energiu nepretržite celé roky.

NASA a rezort energetiky spolupracujú na jadrovej energii pre vesmírne misie už desaťročia vrátane slávnych roverov Curiosity či Perseverance.

(max)

Minúta  |  

Vallo: Mám energiu pokračovať vo vedení Bratislavy

Primátor Bratislavy Matúš Vallo potvrdil zámer opäť kandidovať v tohtoročných komunálnych voľbách. Oficiálne kandidatúru ohlási v najbližších mesiacoch. Počas výjazdového rokovania vlády v Petržalke uviedol, že má energiu pokračovať vo vedení hlavného mesta.

Komentovať možnú kandidatúru ministra dopravy Jozefa Ráža (nominant Smeru) nechcel, no pripustil, že by ho Smer mohol postaviť ako protikandidáta. Podľa Valla by to bol zároveň moment, keď Bratislavčania môžu vyjadriť názor aj na vládnu politiku.

Zároveň vyzdvihol pracovnú spoluprácu s ministrom, a to najmä pri čerpaní eurofondov.

Ohlásenú kandidatúru starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej vníma súčasný primátor Bratislavy ako súčasť demokratického súboja, no zatiaľ sa ňou bližšie nezaoberal. Verí, že voličom ponúkne vízie, ktoré oslovia. Praje si, aby kampaň bola férová a založená na pravde.

Čahojová v utorok potvrdila, že chce byť hlavnou vyzývateľkou Valla. Kandidatúru Ráža by vnímala ako „priateľskú službu súčasnému primátorovi“, keďže si nemyslí, že by bol preňho silným konkurentom. Okrem Čahojovej už kandidatúru oznámil aj krajský a mestský poslanec Martin Winkler.

(tasr, max)

Minúta  |  

Europoslanci možno zmrazia obchodnú dohodu s USA

Európsky parlament zvažuje pozastavenie implementácie obchodnej dohody s USA ako reakciu na vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa o možnej anexii Grónska, autonómneho územia Dánska. Parlament mal pôvodne hlasovať o odstránení väčšiny ciel na americký tovar a zachovaní nulových ciel na americké homáre 26. až 27. januára, no poslanci teraz diskutujú o odložení.

Skupina 23 poslancov v stredu vyzvala predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú, aby rokovania o dohode pozastavila, pokiaľ Washington neustúpi od svojich teritoriálnych ambícií.

„Schváliť dohodu, ktorú Trump vníma ako osobné víťazstvo, zatiaľ čo hrozí anexiou Grónska, by bolo vnímané ako odmena pre neho,“ zhodnotil dánsky poslanec Per Clausen.

Centristi aj ľavicoví poslanci vrátane Zelených vyjadrili obavy z jednostrannosti dohody a skritizovali amerického prezidenta za vytváranie chaosu. Niektorí varovali, že zmrazenie dohody môže vyvolať americkú odvetu vo forme vyšších ciel. Trumpova administratíva už vopred vylúčila akékoľvek ústupky, kým dohoda nevstúpi do platnosti.

Konečné rozhodnutie o odložení hlasovania zatiaľ nepadlo, parlamentný výbor sa má stretnúť opäť budúci týždeň.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nový AI nástroj pre školy pomôže učiteľom plánovať hodiny

Učitelia na Slovensku môžu po novom využívať umelú inteligenciu na prípravu hodín. Ministerstvo školstva oznámilo spustenie nástroja ScioBot, ktorý stačí „nakŕmiť“ predmetom, témou a ročníkom.

Na základe toho AI pripraví štruktúrovaný plán hodiny vrátane cieľov, aktivít aj odporúčaných zdrojov v súlade so slovenskými vzdelávacími štandardmi.

Za nástrojom stojí česká spoločnosť Scio, ktorá v spolupráci s rezortom sprístupnila slovenským školám prémiový balíček ScioBot+ bezplatne až do konca školského roka 2025/2026. AI môže učiteľom pomôcť aj s tvorbou pracovných listov či testov. Základné funkcie majú zostať zadarmo aj po tomto období.

Scio zároveň pripravuje sériu bezplatných online workshopov, kde aktívni učitelia ukážu, ako nástroj efektívne využiť v praxi, a to na zvýšenie kvality výučby i úsporu času.

V Česku ScioBot používa už viac ako 90-tisíc učiteľov na viac než štyritisíc školách. Postavený je na princípoch konštruktivistického učenia a modeli E-U-R (Evokácia – Uvedomenie – Reflexia), ktorý podporuje aktívne zapojenie žiakov, kritické myslenie a hlbšie porozumenie učivu.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.