Preskočiť na obsah
  |  

Trump pritvrdzuje: USA stopnú víza pre desiatky krajín

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že Spojené štáty pozastavia vydávanie víz pre žiadateľov zo 75 krajín. Opatrenie má vstúpiť do platnosti 21. januára a vychádza z memoranda, o ktorom ako prvý informoval portál Fox News.

Zasiahnuté budú krajiny ako Rusko, Irán, Afganistan, Nigéria či Thajsko.

Spojené štáty zároveň nariadili svojim veľvyslanectvám, aby žiadosti o víza dočasne zamietali, až kým sa neprehodnotia existujúce postupy. Presný časový rámec nebol určený.

Tento krok prichádza v čase, keď prezident USA Donald Trump pokračuje vo svojej tvrdej imigračnej politike.

V novembri minulého roka avizoval trvalý zákaz migrácie z takzvaných krajín tretieho sveta, pričom reagoval na streľbu neďaleko Bieleho domu, ktorú údajne spáchal Afganec.

(reuters, pir)

  |  

Venezuelská vláda prepustila opozičného aktivistu a novinára Carreña

Vo Venezuele prepustili novinára a opozičného politika Rolanda Carreña, čo je súčasťou postupného uvoľňovania politických väzňov, ktoré vítajú aj Spojené štáty. Z približne 800 väzňov bolo doteraz prepustených len niekoľko desiatok.

Rodiny zadržaných stále nevedia, kto bude prepustený, no zhromažďujú sa pri väzniciach v nádeji na správy. Niektorí prepustení sú údajne aj Američania.

Prepúšťanie prišlo krátko po tom, ako USA zadržali prezidenta Nicolása Madura a umožnili predaj venezuelskej ropy. Podľa prezidenta Donalda Trumpa ide o gesto mieru, ktoré viedlo k zrušeniu plánovaných útokov.

Carreño, bývalý člen strany Voluntad Popular, bol opakovane zadržaný v rokoch 2020 až 2024.

Medzi prominentnými zadržanými stále zostávajú blízki spojenci Nobelovej laureátky Maríe Coriny Machadovej.

Opozícia dlhodobo tvrdí, že režim využíva väznenie na umlčanie nesúhlasu, čo však vláda popiera.

(reuters, pir)

  |  

Šaškov rezort odmieta rušenie benefitov na lieky pre dôchodcov a ZŤP

Ministerstvo zdravotníctva odmieta obvinenia opozície, že plánuje zrušiť sociálne benefity pre zraniteľné skupiny pri doplatkoch na lieky. Tvrdí, že žiadny legislatívny zámer na takéto kroky neexistuje a nefiguruje to ani v návrhu programovej vyhlášky na rok 2026. Tá je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Ministerstvo zdôrazňuje, že úspory v návrhu majú výhradne technický charakter a neohrozujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Reaguje tak na vyhlásenia Progresívneho Slovenska, podľa ktorého by navrhované zmeny mohli zvýšiť doplatky pre dôchodcov, ZŤP či rodičov detí.

Ministerstvo však tvrdí, že ide o politické zastrašovanie bez reálneho základu. Zároveň pripomína, že všetky doterajšie úspory boli výsledkom optimalizácie, nie škrtov na úkor pacientov.

(tasr, pir)

  |  

Paríž zvažuje nasadenie siete Eutelsat pre Irán

Francúzsko zvažuje, že do Iránu pošle satelitné terminály Eutelsat, aby tamojším obyvateľom pomohlo získať prístup k internetu po jeho takmer úplnom výpadku. Ten bol spôsobený snahou potlačiť násilné protesty v krajine.

Podľa ministra zahraničia Jeana-Noëla Barrota ide o jednu z možností, ako reagovať na represívne kroky iránskeho režimu.

Eutelsat prevádzkuje sieť OneWeb, druhú najväčšiu nízko obežnú satelitnú konšteláciu po Starlinku Elona Muska. Niektorým Iráncom sa podarilo pripojiť na Starlink, no aj ten mal podľa analytikov obmedzený dosah.

Eutelsat sa k možnému nasadeniu v Iráne nevyjadril.

Odborníci upozorňujú, že hoci OneWeb ponúka strategické možnosti, v porovnaní so Starlinkom má slabšie technické parametre a jeho terminály sú väčšie a ľahšie rušiteľné. Eutelsat však už má skúsenosti s poskytovaním internetu v konfliktných oblastiach, napríklad na Ukrajine.

(reuters, pir)

  |  

Ryanair škrtá lety z Belgicka. Dôvodom sú „hlúpe“ dane

Letecká spoločnosť Ryanair ohlásila, že zníži počet letov z Belgicka pre zvýšenie daní, ktoré označila za „hlúpe“. Najväčší zásah má pocítiť letisko Charleroi, kde chce Ryanair do konca roka znížiť kapacitu o viac než milión cestujúcich.

Generálny riaditeľ Michael O'Leary kritizoval belgickú vládu za zavedenie daní v čase, keď iné krajiny dane skôr rušia – ako príklad uviedol Maďarsko, Slovensko či Švédsko. Varoval, že nové poplatky môžu odohnať cestujúcich aj pracovné miesta do iných štátov.

Letisko Charleroi podľa jeho hovorkyne môže nová daň pripraviť ročne o 16 miliónov eur a spomaliť jeho plánovaný rozvoj. Ryanair bol vlani najväčším dopravcom na belgickom trhu, no ak Charleroi nezmení kurz, očakáva pokles cestujúcich až o 10 percent.

Spoločnosť zároveň vyzvala premiéra Barta De Wevera, aby zmenil daňovú politiku, ktorá podľa nej poškodzuje konkurencieschopnosť Belgicka.

(tasr, pir)

  |  

Witkoff: USA spúšťajú druhú fázu plánu pre Gazu

Osobitný vyslanec Donalda Trumpa Steve Witkoff v stredu oznámil spustenie druhej fázy plánu na ukončenie konfliktu v Gaze zriadením technokratickej palestínskej správy v enkláve.

„USA očakávajú, že Hamas si riadne splní svoje záväzky vrátane okamžitého vrátenia posledného zosnulého rukojemníka. Ak tak neurobí, bude to mať vážne následky,“ napísal Witkoff v príspevku na sieti X.

Americký prezident má v stredu predstaviť plán pre povojnovú správu pásma Gazy. Podľa palestínskych zdrojov má oblasť dočasne spravovať 14-členný technokratický výbor vedený Alí Šaátom pod dohľadom medzinárodnej Rady mieru.

Hamas v tomto orgáne nebude zastúpený. Výbor má byť zložený z osobností z občianskej spoločnosti a biznisu – výber viedol bývalý vyslanec OSN Nikolaj Mladenov, ktorý má zároveň viesť Radu mieru.

Trump napriek problémom s napĺňaním prímeria avizoval prechod do druhej fázy plánu vrátane zriadenia mierových síl. Prvú fázu narušili izraelské útoky, neochota Hamasu odzbrojiť sa a zdržania pri otvorení priechodu Rafah.

Hamas podmieňuje zloženie zbraní vznikom Palestínskeho štátu.

V Káhire prebiehajú rokovania s palestínskymi frakciami, pričom Hamas a Fatah už odsúhlasili zoznam členov výboru.

(reuters, pir)