Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj žiada zásadnú reformu mobilizácie aj audit obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že krajina potrebuje zásadnú reformu systému mobilizácie. Zdôraznil to po stretnutí s novým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom, ktorý bol v ten deň vymenovaný parlamentom.

Zelenskyj uviedol, že už boli prijaté prvé opatrenia na spravodlivejšie rozdelenie vojenského personálu, no potrebné sú aj hlbšie zmeny – tie by mali nielen posilniť obranu, ale zároveň by nemali blokovať ekonomiku.

Prioritou podľa neho zostáva aj rozvoj protivzdušnej obrany, moderných technológií a riešenie logistických problémov na fronte. V najbližšom období sa zároveň plánuje audit výdavkov v obrannom sektore a zvýšenie platov pre vojakov.

Nový minister Fedorov v parlamente zdôraznil nutnosť komplexnej reformy armády a potrebu bojovať proti klamstvám a korupcii.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Británia zavrela veľvyslanectvo v Iráne, s USA evakuujú základne na Blízkom východe

Britská vláda oznámila, že dočasne zatvorila veľvyslanectvo v Teheráne. „Jeho činnosť bude teraz prebiehať na diaľku. Cestovné odporúčania ministerstva zahraničných vecí boli aktualizované tak, aby túto konzulárnu zmenu zohľadňovali,“ uviedol hovorca vlády.

Britský veľvyslanec aj všetok konzulárny personál boli evakuovaní na základe bezpečnostného posúdenia a rozhodnutia uprednostniť bezpečnosť zamestnancov, uviedol britský predstaviteľ.

Deje sa tak v čase, keď sa iránske vedenie snaží potlačiť vnútorné nepokoje a zároveň americký prezident Donald Trump hrozí zásahom.

Británia a Spojené štáty stiahli časť personálu zo základní na Blízkom východe po tom, ako vysokopostavený iránsky predstaviteľ informoval o varovaní Teheránu susedným krajinám, že zaútočí na americké základne, ak Washington podnikne úder.

Nemecké úrady zasa vydali smernicu, v ktorej varujú letecké spoločnosti krajiny pred vstupom do iránskeho vzdušného priestoru, uviedla v stredu služba Flightradar24.

Poľsko a Taliansko vyzvali svojich občanov, aby okamžite opustili Irán z dôvodu bezpečnostnej situácie v krajine. Varšava zároveň neodporúča žiadne cesty do tejto krajiny.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Lecornuova vláda prežila dve hlasovania o vyslovení nedôvery

Francúzska vláda premiéra Sébastiena Lecornua prežila dve hlasovania o vyslovení nedôvery, ktoré iniciovali opozičné strany Národné združenie (RN) a Nepoddajné Francúzsko (LFI).

RN reagovalo na obchodnú dohodu EÚ s Mercosurom, ktorú považuje za zradu francúzskych farmárov.

LFI zas kritizovalo vládu za „poníženie“ v zahraničnej politike a neschopnosť Emmanuela Macrona odsúdiť americké kroky voči Venezuele. Napriek vážnym výhradám návrhy nezískali dostatočnú podporu – LFI chýbalo 32 hlasov, RN ešte viac.

Lecornu kritizoval opozíciu, že sa sústreďuje na symbolické gestá namiesto kľúčových tém, ako je rozpočet.

Politická situácia vo Francúzsku ostáva napätá – predčasné voľby v roku 2024 nepriniesli žiadne jasné rozloženie síl, čo komplikuje vládnutie a prehlbuje rozkol v Národnom zhromaždení.

(reuters, pir)

Minúta  |  

G7 chce uvaliť na Irán nové sankcie v prípade potláčania protestov

Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 vyhlásili, že sú pripravení uvaliť na Irán ďalšie reštriktívne opatrenia, ak bude pokračovať v potláčaní protestov a nesúhlasu v rozpore so svojimi medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

„Sme hlboko znepokojení vysokým počtom hlásených obetí na životoch a zranení,“ uviedla G7.

„Odsudzujeme úmyselné použitie násilia a zabíjanie protestujúcich, svojvoľné zadržiavanie a zastrašovacie praktiky bezpečnostných zložiek voči demonštrantom,“ píše sa vo vyhlásení.

Zároveň vyzvali iránske orgány, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť, zdržali sa násilia a dodržiavali ľudské práva a základné slobody občanov Iránu.

Donald Trump sa v stredu podľa vlastného tvrdenia dozvedel, že zabíjanie v rámci iránskeho zásahu proti celoštátnym protestom ustupuje. Domnieva sa, že v súčasnosti neexistuje plán na rozsiahle popravy, hoci napätie medzi Teheránom a Washingtonom je naďalej vysoké.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Vlani zaniklo najviac firiem za šesť rokov, Slováci rušili aj živnosti

Rok 2025 patril z pohľadu podnikateľskej aktivity k najslabším za posledné obdobie. Podľa štatistík portálu FinStat zaniklo najviac firiem za uplynulých šesť rokov a zároveň vzniklo najmenej živností. Bilancia je negatívna – viac živností zaniklo, než vzniklo.

Minulý rok vzniklo viac ako 24-tisíc spoločností, čo je mierne viac než v roku 2024 (20 576), no zároveň ich zaniklo až 7 708, a teda o 30 percent viac než rok predtým. Kým najviac nových firiem pribudlo v sektore služieb (8 239), stavebníctve (3 050) a IT (viac ako 2 400), pokles bol citeľný v maloobchode.

Zániky firiem dominovali práve v stavebníctve (956), maloobchode (766) a službách (675). Medzi zaniknutými boli aj známe spoločnosti ako ZSE Energia, Elektrosped, Provit SK či TERNO Group, aj keď niektoré v dôsledku zlúčenia či konkurzu.

Pri živnostiach je bilancia ešte negatívnejšia. Pribudlo 42-tisíc nových živností, no až 66-tisíc ich zaniklo, čo je historicky najvyššie číslo. Prudký nárast zánikov v marci súvisel s legislatívnymi zmenami a kontrolami zameranými na fiktívnych podnikateľov.

Pod vývoj sa podpísali viaceré faktory vrátane konsolidačných opatrení a doznievania efektu daňových licencií.

(tasr, max)

Minúta  |  

Orbán spúšťa petíciu proti eurofondom pre Ukrajinu

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že jeho krajina spúšťa petíciu proti fondom EÚ pre Ukrajinu. V emotívnom odkaze na Facebooku apeloval na Maďarov, aby odmietli požiadavky „bruselských byrokratov“ a dali najavo, že „nie sú ochotní zaplatiť cenu vojny“.

Tvrdí, že Ukrajina žiada od EÚ až 800 miliárd dolárov, ktoré má Brusel v pláne získať od členských štátov. Podľa Orbána by to predstavovalo neprimeranú záťaž pre maďarské rodiny.

Európska komisia aktuálne navrhuje pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027, ktorú má pokryť rezerva rozpočtu EÚ. Navrhla preto zmeny v pravidlách svojho finančného rámca a nástroja pre Ukrajinu.

Pomoc by mala prísť od druhého štvrťroka 2026.

Slovensko, Maďarsko a Česko si už skôr vyrokovali výnimku z povinnosti ručiť za túto pôžičku.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.