Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gröhling: Minulý rok bol o zdražovaní, rozkrádaní a priblížení sa Moskve

Rok 2025 bol podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga rokom zdražovania, korupcie a rozkrádania verejných financií. V rozhovore pre TASR ostro kritizoval vládnu koalíciu aj premiéra Roberta Fica (Smer) za kroky, ktoré podľa neho poškodili Slovensko – od úpravy Trestného zákona až po rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Vládni predstavitelia nás ťahajú do Moskvy. Nechcú, aby sme boli súčasťou skupiny štátov, kde je vyššia životná úroveň, do ktorej chcú ľudia vycestovať a mladí v nej študovať,“ vyhlásil. Namietal aj zvyšovanie DPH a odvodov, taktiež pochybné tendre v zdravotníctve a podpore výskumu.

Odsúdil rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov aj spôsob, akým boli v decembri prijímané kľúčové legislatívy. „Celý december sa riešila iba pomoc mafiánom, korupčníkom a zlodejom,“ povedal.

Zároveň upozornil na zhoršujúcu sa stabilitu vládnej koalície, ktorá podľa neho prichádza o poslancov a bude mať problém presadzovať zákony. Gröhling ocenil, že SaS sa podarilo presadiť návrh poslankyne Vladimíry Marcinkovej o sprievode detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Strana však do budúcnosti chce priniesť opatrenia na reštart ekonomiky a reformu boja proti mafii.

(tasr, max)

Minúta  |  

Irán zatvoril vzdušný priestor, niektoré lety sa vracali

Irán v stredu dočasne uzavrel svoj vzdušný priestor na takmer päť hodín, čo vyvolalo zrušenia, presmerovania a meškania letov. Opatrenie prišlo uprostred rastúceho napätia medzi USA a Iránom.

Zatvorenie nasledovalo po tom, ako Teherán varoval susedov, že v prípade amerického útoku zaútočí na americké základne. USA zároveň sťahujú časť personálu z vojenských základní na Blízkom východe.

Letecké spoločnosti vrátane Flydubai a Turkish Airlines zrušili viacero letov do Iránu. Air India a IndiGo upravili trasy, čo spôsobilo meškania. Let spoločnosti Aeroflot smerujúci do Teheránu sa vrátil do Moskvy.

Nemecko vydalo výstrahu pre lety nad Iránom, Lufthansa aj ITA Airways zmenili svoje letové plány – vrátane obchádzania Iránu a Iraku či zrušenia nočných letov do Tel Avivu.

Web Safe Airspace upozornil na zvýšené riziko nesprávnej identifikácie civilných lietadiel podobne ako pri zostrelení ukrajinského lietadla iránskou armádou v roku 2020, pri ktorom zahynulo 176 ľudí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Senát neobmedzil Trumpovu možnosť vojenskej akcie vo Venezuele

Americký Senát v stredu pomerom hlasov 51 : 50 zablokoval rezolúciu, ktorá by prezidentovi Donaldovi Trumpovi zabránila použiť vojenskú silu vo Venezuele bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. Rozhodujúci hlas odovzdal viceprezident JD Vance po tom, ako dvaja republikáni zmenili svoj postoj.

Ako píše NBC News, republikánski senátori Josh Hawley a Todd Young, ktorí minulý týždeň podporili návrh demokratov, ustúpili po ostrej kritike zo strany prezidenta. Hlasovanie pôvodne prešlo pomerom 52 : 47, no republikáni v konečnom hlasovaní prevážili.

Hawley svoje rozhodnutie zdôvodnil listom ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý ho uistil, že v súčasnosti sa vo Venezuele nenachádzajú americké jednotky. Young zasa uviedol, že dostal uistenie, že ak dôjde k vojenskej intervencii, administratíva požiada o súhlas Kongresu.

Za rezolúciu hlasovali všetci demokrati a traja republikáni: Rand Paul, Lisa Murkowská a Susan Collinsová. Senátor Tim Kaine, ktorý návrh viedol, argumentoval potrebou obnoviť kontrolnú funkciu Kongresu.

Predseda menšiny Chuck Schumer varoval, že Trumpova eskalujúca rétorika voči Venezuele, Iránu a Grónsku predstavuje riziko. „Donald Trump mení Karibik na nebezpečný sud s prachom,“ vyhlásil. Vyzval Senát, aby si uplatnil svoju ústavnú úlohu v otázkach vojenskej sily.

(reuters, max)

Minúta  |  

Georgievová rokuje na Ukrajine o miliardovom úvere a reformách

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pricestovala vo štvrtok ráno do Kyjeva na rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, premiérkou Julijou Svyrydenkovou a šéfom centrálnej banky Andrijom Pyšným.

Cieľom návštevy je posúdiť pokrok v reformách a diskutovať o novom štvorročnom úverovom programe v hodnote 8,2 miliardy dolárov.

Z programu MMF zatiaľ Ukrajina čerpala 10,6 miliardy dolárov z pôvodných 15,5 miliardy. Nový program má reagovať na zmenené podmienky v krajine, kde vojna stále pretrváva. Financovanie je podmienené schválením rozpočtu, zvýšením domácich príjmov, bojom proti daňovým únikom a získaním grantovo orientovanej pomoci od darcov.

V roku 2026 Ukrajina plánuje vyčleniť 27,2 percenta HDP na obranu. Fond upozorňuje na potrebu rozšíriť daňový základ a odstrániť výnimky, napríklad pri dovoze a digitálnych príjmoch. Dôraz kladie aj na nezávislosť protikorupčných inštitúcií a reformu zákonníka práce.

Kľúčovým pokrokom bolo i získanie úveru 90 miliárd eur od Európskej únie, splatného len v prípade, že Rusko uhradí reparácie. MMF počíta s viacerými scenármi, a to od ukončenia vojny tento rok až po jej pokračovanie do roku 2028. Rozhodnutie o novej dohode sa očakáva v najbližších týždňoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA posúvajú moc technokratom v rámci druhej fázy plánu pre Gazu

Spojené štáty v stredu oznámili začiatok druhej fázy plánu na ukončenie vojny v Gaze. Stalo sa tak napriek tomu, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom zatiaľ nebolo úplne naplnené. Prvú fázu sprevádzali izraelské útoky, problémy s repatriáciou rukojemníkov a meškania pri otvorení priechodu s Egyptom.

Osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff konkretizoval, že druhá fáza vytvára technokratickú palestínsku správu v Gaze. Bývalý námestník ministra Alí Šaát má viesť 15-členný výbor, ktorý sa zameria na rekonštrukciu a poskytovanie pomoci.

Plán počíta s úplným odzbrojením Hamasu, ktorý síce súhlasil s odovzdaním moci, no zbrane zložiť odmieta. Izrael zostáva skeptický. Witkoff avizoval rokovania s Hamasom o demilitarizácii a s Izraelom o možnej amnestii.

Trumpova iniciatíva vytvára i „Mierovú radu“, ktorá má dohliadať na proces realizácie. Jej zloženie zatiaľ nie je verejnosti známe, podrobnosti chcú predstaviť budúci týždeň.

Palestínska samospráva iniciatívu amerického prezidenta privítala. Lídri Hamasu a ďalších skupín rokujú v Káhire, kde sa diskutuje o odzbrojení výmenou za vznik Palestínskeho štátu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zásahy proti Iráncom vraj ustupujú, USA však sťahujú personál

Spojené štáty sťahujú časť personálu zo základní na Blízkom východe, uviedol v stredu americký predstaviteľ. Nasledovalo to po tom, ako vysoký iránsky predstaviteľ potvrdil, že Teherán varoval susedov, že v prípade útoku Washingtonu zaútočí na americké základne.

Keďže sa iránske vedenie snaží potlačiť najhoršie domáce nepokoje, akým kedy Islamská republika čelila, Teherán sa snaží odradiť amerického prezidenta Donalda Trumpa od opakovaných vyhrážok intervenciou v mene protivládnych demonštrantov.

Bezpečnostná rada OSN sa má vo štvrtok stretnúť na žiadosť Spojených štátov, aby sa zaoberala situáciou v Iráne.

Americký predstaviteľ anonymne vyslovil, že Spojené štáty preventívne sťahujú časť personálu z kľúčových základní v regióne vzhľadom na zvýšené regionálne napätie.

Trumpovi bolo podľa jeho slov povedané, že počet zabíjaní pri zásahoch iránskej vlády proti protestom ustupuje a že sa domnieva, že v súčasnosti neexistuje žiadny plán na rozsiahle popravy. Prezident USA opakovane vyhlásil, že „pomoc je na ceste“, a nevylúčil potenciálnu vojenskú akciu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.