Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron zvolal obrannú radu, bude riešiť Irán a Grónsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal mimoriadne zasadnutie obrannej rady v súvislosti s dvomi témami – ambíciami prezidenta USA Donalda Trumpa týkajúcimi sa Grónska a eskaláciou násilia voči demonštrantom v Iráne.

Zároveň oznámil, že prvá skupina francúzskych horských špecialistov už smeruje do Grónska, kde sa zapoja do medzinárodného vojenského cvičenia organizovaného Dánskom. Prítomnosť francúzskych síl má podľa Macrona vyjadriť podporu Kodani aj miestnej vláde v Nuuku.

Do regiónu už vyslali vojakov aj Nemecko, Nórsko a Švédsko.

Kľúčové rokovania medzi USA, Dánskom a Grónskom však zatiaľ nepriniesli prelom – názory na budúcnosť ostrova sa výrazne rozchádzajú.

Macron má neskôr počas dňa vystúpiť aj s prejavom k ozbrojeným silám.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko vyhostilo britského diplomata, označili ho za špióna

Rusko vyhostilo britského diplomata, ktorého označilo za tajného agenta MI6. Podľa ruskej FSB išlo o druhého tajomníka britského veľvyslanectva, ktorý údajne operoval pod diplomatickým krytím.

Moskva mu dala dva týždne na opustenie krajiny a zároveň predvolala britskú chargé d'affaires, aby jej tlmočila formálny protest.

Ministerstvo zahraničných vecí zároveň varovalo, že ak Londýn situáciu vyhrotí, odpoveďou bude zrkadlové opatrenie. Pred sídlom rezortu sa pritom zhromaždili demonštranti s protibritskými heslami.

Napätie medzi Ruskom a Západom sa v kontexte vojny na Ukrajine zintenzívňuje, pričom si obe strany navzájom vyčítajú bezprecedentnú špionáž.

Moskva tvrdí, že západné služby vrátane MI6, CIA či DGSE sa snažia získať tajné informácie a rozvracať ruskú spoločnosť. Naopak, západní predstavitelia vinia ruské služby ako FSB, SVR či GRU zo série kyberútokov a sabotáží.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Dobrovodský vstúpil do konania ESĽP v prípade smrti Lučanského

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský vstúpil do konania na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sa zaoberá úmrtím bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

Ten si podľa oficiálnych záverov 30. decembra 2020 siahol vo väzbe na život. Sťažnosť na súdny orgán Rady Európy podal jeho syn, poslanec Adam Lučanský (SNS).

Dobrovodský sa v písomnej intervencii nevyjadruje k samotným okolnostiam smrti. Zameriava sa na podmienky kolúznej väzby a prevenciu samovrážd. Pripomína, že v čase tragédie neboli v slovenskom práve jasne stanovené časové a režimové limity kolúznej väzby, čo predstavovalo zásah do práv chránených Európskym dohovorom o ľudských právach.

Zdôrazňuje, že kolúzne väzobne stíhaná osoba je izolovaná až 23 hodín denne, bez kontaktu s vonkajším svetom. Zmeny platné od januára 2023 podľa ombudsmana ukazujú, že tieto riziká je možné zmierniť zákonnými úpravami.

Dobrovodský zároveň poukázal na existenciu viacúrovňového systému prevencie samovrážd, no zároveň upozornil, že problémy odhalené v prípade Lučanského nie sú ojedinelé.

„Je to v poradí už tretí prípad, v ktorom odovzdávam súdu poznatky, ktoré môžu prispieť k ochrane našich občanov bez rozdielu. Prvý raz som tak spravil v prípade keď Slovenská republika diskriminovala rómskeho žiaka. Druhý prípad sa týkal policajného zásahu v obci Milhosť z roku 2023,“ spomenul.

(tasr, max)

Minúta  |  

Gröhling: Minulý rok bol o zdražovaní, rozkrádaní a priblížení sa Moskve

Rok 2025 bol podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga rokom zdražovania, korupcie a rozkrádania verejných financií. V rozhovore pre TASR ostro kritizoval vládnu koalíciu aj premiéra Roberta Fica (Smer) za kroky, ktoré podľa neho poškodili Slovensko – od úpravy Trestného zákona až po rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Vládni predstavitelia nás ťahajú do Moskvy. Nechcú, aby sme boli súčasťou skupiny štátov, kde je vyššia životná úroveň, do ktorej chcú ľudia vycestovať a mladí v nej študovať,“ vyhlásil. Namietal aj zvyšovanie DPH a odvodov, taktiež pochybné tendre v zdravotníctve a podpore výskumu.

Odsúdil rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov aj spôsob, akým boli v decembri prijímané kľúčové legislatívy. „Celý december sa riešila iba pomoc mafiánom, korupčníkom a zlodejom,“ povedal.

Zároveň upozornil na zhoršujúcu sa stabilitu vládnej koalície, ktorá podľa neho prichádza o poslancov a bude mať problém presadzovať zákony. Gröhling ocenil, že SaS sa podarilo presadiť návrh poslankyne Vladimíry Marcinkovej o sprievode detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Strana však do budúcnosti chce priniesť opatrenia na reštart ekonomiky a reformu boja proti mafii.

(tasr, max)

Minúta  |  

Irán zatvoril vzdušný priestor, niektoré lety sa vracali

Irán v stredu dočasne uzavrel svoj vzdušný priestor na takmer päť hodín, čo vyvolalo zrušenia, presmerovania a meškania letov. Opatrenie prišlo uprostred rastúceho napätia medzi USA a Iránom.

Zatvorenie nasledovalo po tom, ako Teherán varoval susedov, že v prípade amerického útoku zaútočí na americké základne. USA zároveň sťahujú časť personálu z vojenských základní na Blízkom východe.

Letecké spoločnosti vrátane Flydubai a Turkish Airlines zrušili viacero letov do Iránu. Air India a IndiGo upravili trasy, čo spôsobilo meškania. Let spoločnosti Aeroflot smerujúci do Teheránu sa vrátil do Moskvy.

Nemecko vydalo výstrahu pre lety nad Iránom, Lufthansa aj ITA Airways zmenili svoje letové plány – vrátane obchádzania Iránu a Iraku či zrušenia nočných letov do Tel Avivu.

Web Safe Airspace upozornil na zvýšené riziko nesprávnej identifikácie civilných lietadiel podobne ako pri zostrelení ukrajinského lietadla iránskou armádou v roku 2020, pri ktorom zahynulo 176 ľudí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Senát neobmedzil Trumpovu možnosť vojenskej akcie vo Venezuele

Americký Senát v stredu pomerom hlasov 51 : 50 zablokoval rezolúciu, ktorá by prezidentovi Donaldovi Trumpovi zabránila použiť vojenskú silu vo Venezuele bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. Rozhodujúci hlas odovzdal viceprezident JD Vance po tom, ako dvaja republikáni zmenili svoj postoj.

Ako píše NBC News, republikánski senátori Josh Hawley a Todd Young, ktorí minulý týždeň podporili návrh demokratov, ustúpili po ostrej kritike zo strany prezidenta. Hlasovanie pôvodne prešlo pomerom 52 : 47, no republikáni v konečnom hlasovaní prevážili.

Hawley svoje rozhodnutie zdôvodnil listom ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý ho uistil, že v súčasnosti sa vo Venezuele nenachádzajú americké jednotky. Young zasa uviedol, že dostal uistenie, že ak dôjde k vojenskej intervencii, administratíva požiada o súhlas Kongresu.

Za rezolúciu hlasovali všetci demokrati a traja republikáni: Rand Paul, Lisa Murkowská a Susan Collinsová. Senátor Tim Kaine, ktorý návrh viedol, argumentoval potrebou obnoviť kontrolnú funkciu Kongresu.

Predseda menšiny Chuck Schumer varoval, že Trumpova eskalujúca rétorika voči Venezuele, Iránu a Grónsku predstavuje riziko. „Donald Trump mení Karibik na nebezpečný sud s prachom,“ vyhlásil. Vyzval Senát, aby si uplatnil svoju ústavnú úlohu v otázkach vojenskej sily.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.