Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo chce zmeniť metodiku hodnotenia siete ambulancií

Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje upraviť spôsob hodnotenia siete ambulancií. Chce stanoviť minimálne počty pre niektoré špecializácie, najmä v detskej psychiatrii, endokrinológii a geriatrii.

Dôvodom sú skreslené údaje v doterajšej metodike, ktoré podľa rezortu viedli k podhodnoteným kapacitám. Tie súvisia s nízkym počtom ambulancií, čo je zase výsledok nedostatku lekárov.

Po novom by potreby ambulancií nemali vyhodnocovať podľa okresov, ale širšie – na úrovni krajov –, čo by malo zabrániť nelogickým výpočtom, ako napríklad ambulanciám „na pár hodín týždenne“.

Mení sa aj výpočet kapacity ambulancií pre deti a dorast, kde budú zohľadňovať úväzok sestier, nie ich počet.

Ministerstvo zároveň plánuje rozšíriť spektrum údajov na vyhodnocovanie. Pripomienkovanie trvá do 29. januára, pričom zmeny by mohli platiť od 1. apríla.

(tasr, pir)

  |  

Časť posádky z ISS sa predčasne vrátila na Zem

Posádka americko-japonsko-ruskej misie Crew-11 sa neplánovane vrátila z vesmíru po 167 dňoch pre zdravotné ťažkosti jedného z astronautov. NASA dôvody presne nešpecifikovala, no uviedla, že nešlo o úraz, ale o komplikáciu súvisiacu s dlhodobým pobytom v beztiažovom stave.

Agentúra zdôraznila, že návrat nebol núdzovou evakuáciou, ale preventívnym opatrením. Posádku tvorili dvaja Američania, Japonec a Rus, píše portál Space.

Kozmická loď Dragon úspešne pristála vo štvrtok dopoludnia v Tichom oceáne pri Kalifornii. Pôvodne mali astronauti zostať na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) do druhej polovice februára.

Ich predčasný návrat môže urýchliť príchod novej posádky Crew-12. V histórii ISS ide o prvý takýto návrat.

Na palube stanice aktuálne zostáva trojica astronautov, ktorých misia pokračuje podľa plánu.

(pir)

  |  

Rezort obrany: Jermak sa po demisii nehlásil na vojenskú službu

Ministerstvo obrany Ukrajiny oznámilo, že bývalý šéf Kancelárie prezidenta Ukrajiny Andrij Jermak nepožiadal o mobilizáciu do armády po svojom odchode z funkcie. Vyplýva to z odpovede rezortu na poslanecký dopyt Jaroslava Železňaka z frakcie strany Holos.

Ako píše DW TV, Jermak sa podľa dokumentu neobrátil na žiadne územné náborové centrum, hoci predtým verejne deklaroval, že chce narukovať a ísť na front.

Jeho vyjadrenie zaznelo krátko po tom, ako u neho vykonali prehliadky príslušníci protikorupčných orgánov NABU a SAP – dôvody zásahu nezverejnili. Prezident Volodymyr Zelenskyj následne prijal jeho demisiu.

Jermak vtedy tvrdil, že sa cíti zneuctený a že „nechce pridávať problémy prezidentovi“. Kedy presne a v akej podobe plánuje vstúpiť do armády, však zatiaľ nekonkretizoval.

(pir)

  |  

Macron zvolal obrannú radu, bude riešiť Irán a Grónsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal mimoriadne zasadnutie obrannej rady v súvislosti s dvomi témami – ambíciami prezidenta USA Donalda Trumpa týkajúcimi sa Grónska a eskaláciou násilia voči demonštrantom v Iráne.

Zároveň oznámil, že prvá skupina francúzskych horských špecialistov už smeruje do Grónska, kde sa zapoja do medzinárodného vojenského cvičenia organizovaného Dánskom. Prítomnosť francúzskych síl má podľa Macrona vyjadriť podporu Kodani aj miestnej vláde v Nuuku.

Do regiónu už vyslali vojakov aj Nemecko, Nórsko a Švédsko.

Kľúčové rokovania medzi USA, Dánskom a Grónskom však zatiaľ nepriniesli prelom – názory na budúcnosť ostrova sa výrazne rozchádzajú.

Macron má neskôr počas dňa vystúpiť aj s prejavom k ozbrojeným silám.

(reuters, pir)

  |  

Rusko vyhostilo britského diplomata, označili ho za špióna

Rusko vyhostilo britského diplomata, ktorého označilo za tajného agenta MI6. Podľa ruskej FSB išlo o druhého tajomníka britského veľvyslanectva, ktorý údajne operoval pod diplomatickým krytím.

Moskva mu dala dva týždne na opustenie krajiny a zároveň predvolala britskú chargé d'affaires, aby jej tlmočila formálny protest.

Ministerstvo zahraničných vecí zároveň varovalo, že ak Londýn situáciu vyhrotí, odpoveďou bude zrkadlové opatrenie. Pred sídlom rezortu sa pritom zhromaždili demonštranti s protibritskými heslami.

Napätie medzi Ruskom a Západom sa v kontexte vojny na Ukrajine zintenzívňuje, pričom si obe strany navzájom vyčítajú bezprecedentnú špionáž.

Moskva tvrdí, že západné služby vrátane MI6, CIA či DGSE sa snažia získať tajné informácie a rozvracať ruskú spoločnosť. Naopak, západní predstavitelia vinia ruské služby ako FSB, SVR či GRU zo série kyberútokov a sabotáží.

(reuters, pir)

  |  

Dobrovodský vstúpil do konania ESĽP v prípade smrti Lučanského

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský vstúpil do konania na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sa zaoberá úmrtím bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

Ten si podľa oficiálnych záverov 30. decembra 2020 siahol vo väzbe na život. Sťažnosť na súdny orgán Rady Európy podal jeho syn, poslanec Adam Lučanský (SNS).

Dobrovodský sa v písomnej intervencii nevyjadruje k samotným okolnostiam smrti. Zameriava sa na podmienky kolúznej väzby a prevenciu samovrážd. Pripomína, že v čase tragédie neboli v slovenskom práve jasne stanovené časové a režimové limity kolúznej väzby, čo predstavovalo zásah do práv chránených Európskym dohovorom o ľudských právach.

Zdôrazňuje, že kolúzne väzobne stíhaná osoba je izolovaná až 23 hodín denne, bez kontaktu s vonkajším svetom. Zmeny platné od januára 2023 podľa ombudsmana ukazujú, že tieto riziká je možné zmierniť zákonnými úpravami.

Dobrovodský zároveň poukázal na existenciu viacúrovňového systému prevencie samovrážd, no zároveň upozornil, že problémy odhalené v prípade Lučanského nie sú ojedinelé.

„Je to v poradí už tretí prípad, v ktorom odovzdávam súdu poznatky, ktoré môžu prispieť k ochrane našich občanov bez rozdielu. Prvý raz som tak spravil v prípade keď Slovenská republika diskriminovala rómskeho žiaka. Druhý prípad sa týkal policajného zásahu v obci Milhosť z roku 2023,“ spomenul.

(tasr, max)