Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pod parkom Margam objavili najväčšiu rímsku vilu v dejinách Walesu

Pod jelením parkom Margam v južnom Walese objavili archeológovia jedinečný nález – veľkú rímsku vilu, ktorá je podľa odborníkov najväčšia svojho druhu objavená vo Walese, píše New York Times.

Leží asi meter pod zemou a zachovala sa v mimoriadne dobrom stave, keďže územie parku nikdy nebolo narušené poľnohospodárstvom ani výstavbou.

Geofyzikálny prieskum ukázal obrysy stavby s rozmermi približne 43×55 metrov a naznačil existenciu ďalších objektov v okolí vrátane možných rímskych kúpeľov či hospodárskych budov.

Podľa vedcov mohlo ísť o opevnené sídlo z obdobia nestability v neskoršej fáze rímskej Británie. Archeológovia dúfajú, že objav potvrdí dôležitejšiu úlohu Walesu v rámci tejto provincie, ktorá bola doteraz považovaná skôr za okrajovú oblasť.

Projekt je výsledkom spolupráce univerzity v Swansea, miestnej samosprávy a cirkvi. Presné miesto nálezu zostáva utajené pre obavy z nelegálnych hľadačov kovov.

Zatiaľ nie je známe, kedy sa začnú vykopávky, no cieľom je rozšíriť výskum aj na ďalšie časti lokality.

(pir)

Minúta  |  

AI, inflácia a klíma sú riziká roka 2026 podľa Svetového ekonomického fóra

Správa Svetového ekonomického fóra varuje, že svet vstupuje do „éry konkurencie“, ktorej dominuje fragmentácia, napätie a úpadok multilateralizmu, píše správa World Economic Forum.

Najväčším rizikom roka 2026 je podľa lídrov geoekonomická konfrontácia, ktorá môže prerásť do ekonomických vojen a ohroziť globálne dodávky aj obchod.

V prvej päťke rizík figurujú aj dezinformácie, polarizácia spoločnosti, extrémne počasie a inflácia. Dlhodobý výhľad však ukazuje na dominanciu environmentálnych hrozieb – strata biodiverzity, klimatické zmeny a ekologický kolaps.

Správa upozorňuje aj na rastúce riziká nekontrolovaného rozvoja technológií, najmä umelej inteligencie a kvantovej výpočtovej techniky.

Politické prostredie sa podľa prieskumu stáva čoraz viac fragmentované, pričom len šesť percent respondentov verí v návrat k medzinárodnému poriadku.

Fórum zároveň vyzýva na obnovu „ducha dialógu“ ako kľúča k zmierňovaniu rizík a prekonaniu globálnych výziev.

(pir)

Minúta  |  

Vláda Andreja Babiša získala dôveru poslancov

Vláda českého premiéra Andreja Babiša získala dôveru Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR. Poslanci hlasovali po rekordných viac ako 24 hodinách rokovania.

Podľa portálu Seznam Zprávy dôveru vláde vyslovilo všetkých 108 poslancov koalície zloženej z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi. Proti hlasovalo 91 poslancov opozície.

Schôdza sa začala ešte v utorok dopoludnia. V prejavoch sa po premiérovi vystriedali všetci ministri, ktorí predstavili svoje priority v jednotlivých rezortoch. Po nich vystupovali opoziční poslanci, ktorí vládu kritizovali a zdôvodňovali, prečo jej dôveru nevyslovia.

Pozornosť vzbudili Piráti, ktorí počas prvého dňa schôdze k rečníckemu pultu cúvali. Podľa svojich slov tým chceli symbolicky ukázať, že nová vláda Česko potiahne vzad.

Koalícia má v 200-člennej snemovni väčšinu 108 poslancov. Niektorí poslanci SPD mali pred schôdzou pochybnosti, či hlasovať za dôveru. Prekážalo im, že pred voľbami voličom sľúbili koniec akejkoľvek pomoci Ukrajine vrátane muničnej iniciatívy.

Premiér Babiš však nedávno oznámil, že ČR bude projekt naďalej koordinovať, a situáciu preto musel poslancom SPD vysvetľovať. Jeden z najhlasnejších kritikov Jaroslav Foldyna následne uviedol, že poslancov SPD premiérovo vysvetlenie uspokojilo. Sľúbil im vraj, že fungovanie projektu sa bude naďalej preverovať.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru, vraví Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na slová Donalda Trumpa, ktorý ho označil za dôvod pomalého postupu v mierových rokovaniach.

„Hovorili sme aj o diplomatickej spolupráci so Spojenými štátmi – Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore s odkazom na telefonický rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Trump v rozhovore pre agentúru Reuters v stredu uviedol, že podľa neho je Ukrajina menej pripravená uzavrieť dohodu než Rusko. Na otázku, prečo rokovania vedené Spojenými štátmi zatiaľ neviedli k ukončeniu takmer štyri roky trvajúcej vojny, odpovedal: „Zelenskyj.“

(reuters, est)

Minúta  |  

Reuters: MMF pripravuje pre Ukrajinu úver 8,1 miliardy výmenou za reformy

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová v priebehu niekoľkých týždňov požiada výkonnú radu MMF o schválenie nového úverového programu pre Ukrajinu v objeme 8,1 miliardy dolárov. Cieľom je posilniť financovanie krajiny, ktorá už tretí rok čelí dôsledkom vojny.

Georgievová to povedala agentúre Reuters po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi vlády. Podľa nej sa situácia na Ukrajine od novembrovej predbežnej dohody zmenila, základné podmienky programu však zostávajú nezmenené.

MMF chce overiť, či sú dohodnuté opatrenia v súčasných náročných podmienkach realizovateľné.

Jednou z kľúčových požiadaviek fondu je zrušenie DPH výnimky na spotrebný tovar, ktorá naráža na odpor doma. Georgievová zdôraznila, že ide o nevyhnutný krok pre fungovanie trhovej ekonomiky, prilákanie súkromných investícií a postup Ukrajiny smerom k členstvu v EÚ.

Na schválenie programu bude podľa nej postačovať, ak návrh zákona vstúpi do parlamentu, pričom jeho definitívne prijatie môže trvať až rok.

(reuters)

Minúta  |  

Nemecký najvyšší súd pripísal sabotáž Nord Streamu Ukrajine

Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH) po prvý raz verejne naznačil, že útok na plynovody Nord Stream bol s vysokou pravdepodobnosťou vykonaný na pokyn cudzieho štátu, konkrétne Ukrajiny. Vyplýva to z uznesenia zo 10. decembra, ktoré bolo zverejnené tento týždeň.

Súd rozhodoval o sťažnosti proti väzbe Serhija K., bývalého príslušníka špeciálnej jednotky ukrajinskej armády, ktorý je v Nemecku vo vyšetrovacej väzbe.

BGH potvrdil jeho ďalšie zadržiavanie a odmietol argument obhajoby, že by mal mať takzvanú funkčnú imunitu, keďže útok bol údajne súčasťou vojny proti Rusku.

Podľa súdu plynovody neslúžili vojenským, ale civilným účelom, a ich zničenie zasiahlo aj suverenitu Nemecka, keďže mali zabezpečovať jeho dodávky plynu. Navyše išlo o tajnú spravodajskú operáciu, pri ktorej podozrivý nevystupoval ako bojovník.

Uznesenie potvrdzuje viacero zistení investigatívy magazínu Der Spiegel, podľa ktorej útok v roku 2022 vykonalo ukrajinské komando. Sabotéri údajne použili prenajatú jachtu a výbušniny umiestnené na morskom dne. Konečnú zodpovednosť doteraz nikto neniesol.

(spiegel, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.