Preskočiť na obsah
  |  

Maďarsko poskytne právnu pomoc občanom pre Benešove dekréty

Maďarská vláda v stredu rokovala o slovenských zákonoch súvisiacich s Benešovými dekrétmi, ktoré sú podľa nej diskriminačné voči maďarskej menšine v SR.

Kabinet rozhodol, že jej príslušníkom poskytne pomoc týkajúcu sa ich právneho zastupovania. Podľa servera 24.hu to vo štvrtok uviedol šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Maďarský kabinet sa podľa Gulyása snažil „hlbšie pochopiť slovenskú právnu situáciu“. Povedal, že maďarská vláda sa v uplynulom desaťročí opakovane postavila za Maďarov žijúcich za hranicami. „Kolektívna vina je v Európe 21. storočia neprijateľná,“ zdôraznil.

„Vidíme, že hoci slovenská právna prax nie je jednotná, úrady a súdy dodnes uplatňujú Benešove dekréty. To spôsobuje škody v občianskoprávnych transakciách, najmä v prípade predaja poľnohospodárskej pôdy, lesov a nehnuteľností, čo v podstate znemožňuje výkon vlastníckeho práva,“ povedal šéf maďarského úradu vlády.

Doplnil, že ide o diskrimináciu na základe pôvodu. „Dúfali sme a stále dúfame, že po skončení druhej svetovej vojny na to už v Európe nebude priestor,“ vyhlásil.

Ako dodal, maďarská vláda poskytne pomoc s právnym zastúpením každému, kto je vystavený takejto diskriminácii. „Uhradíme vzniknuté náklady a taktiež poskytneme pomoc každému, aby sa mohol obrátiť v tejto záležitosti na príslušné fóra pre ľudské práva,“ uzavrel Gulyás.

(tasr, lud)

  |  

NATO šíri mýtus o hrozbe pre Grónsko, tvrdí Moskva

Rusko kritizovalo NATO za zvyšovanie napätia v Arktíde. Vyhlásilo, že obvinenia Západu o hrozbe zo strany Moskvy a Pekingu pre Grónsko sú mýtom vytvoreným na šírenie paniky.

Reagovalo tak na slová prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý presadzuje väčšiu kontrolu USA nad Grónskom, pričom spochybnil pripravenosť Dánska brániť túto oblasť.

Európske krajiny ako Francúzsko a Nórsko už vysielajú vojakov na podporu Kodane.

Ruské ministerstvo zahraničia varuje, že NATO pod zámienkou „ochrany“ militarizuje sever a stupňuje konfrontáciu. Zároveň upozorňuje, že ani západní diplomati nedokážu doložiť prítomnosť ruských alebo čínskych ponoriek v oblasti.

Rusko priamo nekritizovalo Trumpa, zameralo sa skôr na NATO a európskych členov, ktorých obviňuje z blokovania mierových iniciatív. Apeluje na zachovanie stability a mieru v arktickom regióne.

(reuters, pir)

  |  

Štát kúpil 20-tisíc licencií ChatGPT-Edu pre pedagogické fakulty

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR nakúpilo pre budúcich učiteľov 20-tisíc licencií vzdelávacej verzie ChatGPT-Edu za približne 1,57 milióna eur.

Minister Tomáš Drucker (Hlas) uviedol, že rezort tým vstupuje do strategickej spolupráce so spoločnosťou OpenAI a cieľom je, aby sa budúci učitelia naučili pracovať s umelou inteligenciou v praxi a vedeli viesť žiakov ku kritickému a etickému používaniu digitálnych nástrojov.

Licencie majú byť bezplatne dostupné vysokoškolským pedagógom aj študentom učiteľských odborov. Podľa ministra sa podarilo vyrokovať zľavu, pričom jedna licencia má stáť 4,76 eura mesačne.

Zdôraznil tiež, že vzdelávacia verzia kladie dôraz na ochranu osobných údajov a dáta z tohto prostredia sa nemajú používať na trénovanie modelov.

Kontrakt je uzavretý na jeden rok a rezort chce pokračovať aj neskôr podľa možností rozpočtu. K dohode sa budú môcť pripojiť aj ďalšie vysoké školy, postupne aj regionálne školstvo.

Zároveň štát avizoval vznik kompetenčných centier umelej inteligencie od 1. septembra 2026 na STU v Bratislave a TU v Košiciach, ktoré budú financované z eurofondov.

(tasr, lud)

  |  

SaS žiada poslanecký prieskum pre nákup hasičských áut

Opozičná SaS žiada poslanecký prieskum nákupu hasičských vozidiel ministerstvom vnútra. Tvrdí, že tender sprevádzajú pochybnosti o transparentnosti, kvalite aj reálnej hodnote dodávky.

Poslanec Juraj Krúpa hovorí o podozrení na predražený a problematický nákup, zároveň vyzval Generálnu prokuratúru, aby sa tendrom zaoberala. SaS chce prieskumom umožniť fyzickú kontrolu vozidiel, keďže podľa nej sa minister vnútra vyhýba parlamentnej kontrole.

Poslanec Alojz Hlina poukázal na zmenu v dokumentoch: v pôvodnej rámcovej zmluve mali byť dodané nové a nepoužité vozidlá, no v dodatku podľa neho slovo „nové“ vypadlo. Opozícia tiež pracuje s VIN číslami a tvrdí, že ide o modely, ktorých výroba sa skončila v roku 2020, čo môže súvisieť s technickými problémami.

Nákup kritizuje aj Hnutie Slovensko, ktoré sa pýta, či nejde o skladové alebo staršie autá a prečo neboli dodané všetky.

Prezident HaZZ Adrián Mifkovič odmieta, že by vozidlá mali technické problémy, tvrdí, že ich dodávajú podľa zmluvy, vykonávajú školenia a všetkých 80 áut má byť dodaných do konca júna.

(tasr, lud)

  |  

NYT: USA tlačia na Mexiko, chcú účasť armády pri raziách

Spojené štáty obnovili tlak na Mexiko, aby povolilo priamu účasť amerických ozbrojených síl na zásahoch proti drogovým kartelom. Podľa denníka New York Times Washington žiada, aby americkí vojaci alebo agenti CIA sprevádzali mexickú armádu pri raziách v laboratóriách na výrobu fentanylu.

Krok prichádza krátko po tom, čo americké jednotky zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Prezident USA Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že kartely ovládajú Mexiko, a otvorene hovoril o možnosti útokov na ich základne. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová však vojenskú intervenciu USA odmietla, hoci priznala, že s Trumpom viedla „dobrý rozhovor“.

Podľa Reuters sa k situácii zatiaľ oficiálne nevyjadrili ani Biely dom, ani mexická diplomacia.

(reuters, pir)

  |  

Vance nás nenávidí, uviedol európsky diplomat po rokovaniach

Viceprezident USA JD Vance viedol v stredu vo Washingtone rokovania so zástupcami Dánska a Grónska o budúcnosti Grónska, pričom prezident USA Donald Trump naďalej trvá na tom, že USA by mali ostrov vlastniť z dôvodov národnej bezpečnosti.

Ako píše Politico, dánska strana označila rokovania za otvorené, no zároveň zdôraznila „zásadný nesúlad“ v pozíciách. Trump podľa ministra zahraničných vecí Dánska Larsa Løkkeho Rasmussena požaduje buď diplomatickú dohodu, alebo zvažuje aj použitie sily.

Európski diplomati, ktorí pre Politico hovorili pod podmienkou anonymity, považujú Vancea za ideologicky motivovaného aktéra s negatívnym postojom k EÚ, čo podľa nich komplikuje dialóg. „Vance nás nenávidí,“ povedal nemenovaný európsky diplomat. „Je to ten tvrdý hráč. Už len jeho prítomnosť veľa hovorí, a myslím si, že je to pre výsledok negatívne,“ dodal.

USA už pritom v Grónsku disponujú vojenskou infraštruktúrou na základe existujúcich dohôd a majú možnosť rozvíjať spoluprácu bez územného vlastníctva.

Po rokovaniach vznikla pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorá má hľadať kompromis medzi americkými ambíciami a pozíciou Dánskeho kráľovstva, ktoré trvá na územnej celistvosti a práve Grónska na sebaurčenie.

Napätie vyvolali aj viaceré mediálne výstupy, vrátane snímok Trumpa s mapou Grónska. Európski predstavitelia varujú, že spor môže ovplyvniť širšie transatlantické vzťahy.

(pir)