Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA uvalili sankcie na iránskych lídrov za kruté potlačenie protestov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa pritvrdzuje voči Iránu – USA vo štvrtok uvalili sankcie na piatich iránskych predstaviteľov vrátane členov Islamskej revolučnej gardy, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za násilné potlačenie protestov.

Minister financií Scott Bessent obvinil Teherán z pokusov prevádzať „ukradnuté“ financie mimo krajiny a vyzval režim, aby sa postavil na stranu vlastného ľudu. Okrem toho USA zasiahli aj proti 18 osobám zapojeným do medzinárodného prania peňazí z predaja ropy.

Sankcie sú súčasťou obnovenej stratégie „maximálneho tlaku“, ktorá má Irán ekonomicky izolovať a zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní.

Protesty v krajine sa začali pre rastúce ceny, no prerástli do masových nepokojov proti režimu – podľa údajov HRANA si doteraz vyžiadali viac ako 2 400 mŕtvych.

Trump opakovane deklaruje podporu demonštrantom. Washington zároveň monitoruje globálne finančné siete, aby obmedzil prístup Iránu k zdrojom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Putin prehovoril o globálnych hrozbách, Madura a Irán však taktne obchádza

Ruský prezident Vladimir Putin v prvom tohtoročnom prejave k zahraničnej politike vyhlásil, že medzinárodná situácia sa zhoršuje a svet sa stáva nebezpečnejším.

Hoci hovoril o globálnych napätiach a potrebe novej bezpečnostnej architektúry v Európe, zostal ticho pri niekoľkých horúcich témach – nekomentoval zvrhnutie prezidenta Venezuely Nicolása Madura, nepokoje v Iráne ani hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa voči Grónsku.

Vo vystúpení pred novými veľvyslancami zdôraznil, že Rusko ostáva verné myšlienke multipolárneho sveta a kritizoval krajiny, ktoré si „diktátorsky“ nárokujú určovať pravidlá.

Spojené štáty ani ich prezidenta nespomenul ani raz.

Jeho výzva na diskusiu o bezpečnostných návrhoch prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine predstavuje najväčší vojenský konflikt v Európe od roku 1945 a zároveň najvážnejšiu konfrontáciu medzi Ruskom a Západom od kubánskej krízy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Fico spolu so Sakovou odcestovali do USA podpísať jadrovú dohodu

Premiér Robert Fico spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou a ministrom zahraničia Jurajom Blanárom odcestovali do Washingtonu, kde Slovensko podpíše dohodu s USA o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energetiky.

Dokument vytvára rámec na budovanie nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, pričom zdôrazňuje aj výmenu know-how, podporu výskumu a vzdelávania.

USA ako jadrová veľmoc ponúknu slovenským odborníkom a študentom prístup k štipendiám a výskumným programom.

Ministerstvo hospodárstva zároveň upozorňuje, že dohoda neznamená výber konkrétneho dodávateľa, ten sa určí až po analýze a transparentnom výberovom konaní.

Saková považuje jadro za kľúč k energetickej sebestačnosti a varuje, že s prípravami je nutné začať už teraz, keďže výstavba reaktora trvá až dve desaťročia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Kallasová: Stav sveta je taký, že je čas začať piť

Kaja Kallasová, šéfka diplomacie EÚ, podľa portálu Politico počas stretnutia s lídrami Európskeho parlamentu ironicky poznamenala, že vzhľadom na vývoj svetových udalostí je čas začať piť alkohol.

Vtip zaznel v úvode nového roka, keď si poslanci želali šťastie – no realita ich rýchlo vrátila k aktuálnym geopolitickým hrozbám.

Znepokojenie vyvolávajú najmä Trumpove slová o anexii Grónska, masové protesty v Iráne, vojny na Ukrajine a Blízkom východe a vojenská operácia USA vo Venezuele.

Kallasová, ktorá koordinuje zahraničnú politiku EÚ, zároveň potvrdila ochotu zaviesť nové sankcie proti Teheránu po brutálnom zásahu voči demonštrantom.

(pir)

Minúta  |  

Hekeri útočili na USA malvérom s tematikou Venezuely

Hekerská skupina Mustang Panda, spájaná s čínskou vládou, údajne stojí za kybernetickou špionážnou kampaňou namierenou proti americkým vládnym inštitúciám a politicky aktívnym subjektom.

Skupina využila phishingové e-maily s venezuelskou tematikou krátko po tom, čo USA podnikli kroky proti prezidentovi Nicolásovi Madurovi.

Výskumníci z Acronis odhalili ZIP súbor s názvom „USA teraz rozhodujú o ďalšom osude Venezuely“, ktorý obsahoval malvér napojený na predchádzajúce aktivity Mustang Panda. Podľa expertov išlo o rýchlu reakciu na aktuálne geopolitické dianie, a to aj za cenu nižšej kvality útoku.

Zatiaľ nie je jasné, či došlo k reálnemu narušeniu systémov, no malvér umožňoval krádež údajov a trvalý prístup do infikovaných zariadení.

Peking sa od obvinení dištancoval a zdôraznil, že odmieta všetky formy hekerskej činnosti. FBI situáciu nekomentovala.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Tusk: Kyberútok na poľskú energetiku má ruskú stopu

Poľský premiér Donald Tusk zvolal mimoriadne zasadnutie vlády po sérii kybernetických útokov, ktoré v uplynulých týždňoch mierili na energetickú infraštruktúru krajiny. Podľa vládnych predstaviteľov išlo o pokusy destabilizovať systém zásobovania energiou, pričom k zásadnej sabotáži nedošlo.

Tusk vyhlásil, že za decembrovým kybernetickým útokom na energetickú infraštruktúru Poľska pravdepodobne stojí skupina napojená na ruské tajné služby.

Udalosť označil za najvážnejší incident tohto druhu za uplynulé roky, no zdôraznil, že vďaka efektívnej obrane Poľska nedošlo k ohrozeniu kritickej infraštruktúry ani k výraznejším škodám.

Premiér síce odmietol priamo špekulovať o vine Ruska, no podľa jeho slov „neexistujú pochybnosti o zdrojoch inšpirácie“ za útokmi.

Ako píše Jevropejska pravda, minister energetiky Miloš Motyka upozornil, že koncom roka 2025 zaznamenali útoky na viaceré elektrárne, hoci žiadny z nich nebol úspešný. V novembri označil Poľsko za najzraniteľnejšiu krajinu EÚ voči kybernetickým hrozbám.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.