Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelský nálet v Gaze zabil veliteľa Hamasu a šesť ďalších ľudí

Pri izraelskom leteckom útoku v Dajr al-Balah v centrálnej časti Pásma Gazy zahynul vysokopostavený člen Hamasu Mohammed al-Holy spolu so šiestimi ďalšími osobami vrátane 16-ročného chlapca.

Hamas potvrdil jeho identitu, izraelská armáda sa zatiaľ k incidentu nevyjadrila. Napriek oficiálnemu prímeriu z októbra 2025 si pokračujúce boje vyžiadali už viac ako 400 palestínskych životov, medzi nimi aj viac ako sto detí.

Na izraelskej strane zahynuli traja vojaci.

Situácia v Gaze zostáva kritická – izraelské jednotky zničili veľkú časť infraštruktúry a prinútili obyvateľov opustiť viac ako polovicu územia. Väčšina z dvoch miliónov ľudí žije v provizórnych podmienkach.

Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia prímeria, hoci Spojené štáty oznámili jeho druhú fázu. Konflikt sa obnovil po októbrovom útoku Hamasu, pri ktorom podľa Izraela zahynulo 1 200 ľudí. Odvtedy si izraelské operácie vyžiadali 71-tisíc obetí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Telá mŕtvych sa vrátili do Havany, Kuba viní USA z agresie voči spojencom

Kuba vo štvrtok prijala telá 32 vojakov, ktorí zahynuli pri americkom útoku na venezuelské hlavné mesto Caracas, a vyhlásila ich za národných hrdinov.

Pozostatky príslušníkov kubánskej armády a spravodajských služieb, ktorí pravdepodobne chránili prezidenta Nicolása Madura, slávnostne privítali v Havane za účasti prezidenta Díaza-Canela a bývalého lídra Raúla Castra.

Spojené štáty medzitým zajali Madura a jeho manželku a previezli ich do USA na základe obvinení z drogovej trestnej činnosti. Vzťahy medzi USA a Kubou sú v najväčšom napätí za posledné roky.

Americký prezident Donald Trump vyzval Havanu, aby sa vzdala prístupu k venezuelskej rope, inak jej hrozia tvrdšie represie. Díaz-Canel reagoval sľubom, že krajinu budú brániť „do poslednej kvapky krvi“.

Na piatok je ohlásený masový pochod pred americkým veľvyslanectvom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Macron tvrdí, že Paríž nahrádza USA v podpore ukrajinskej rozviedky

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Francúzsko aktuálne poskytuje Ukrajine až dve tretiny spravodajských informácií, čím výrazne nahrádza Spojené štáty.

Tie ešte vlani tvorili hlavný pilier tejto spolupráce, no v marci 2025 zdieľanie údajov pozastavili, aby vytvorili tlak na Kyjev a prinútili ho rokovať s Moskvou.

Macron tieto slová predniesol vo svojom novoročnom prejave pred vojakmi, pričom pochválil európsku iniciatívu v oblasti zbrojnej pomoci Ukrajine. Zdôraznil, že 35 krajín teraz Kyjevu poskytuje kompletnú podporu vrátane zbraní a financií.

Jeho tvrdenia však kontrastujú s vyjadrením vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyryla Budanova, ktorý tvrdí, že Ukrajina je naďalej výrazne závislá od amerických údajov, vrátane satelitných snímok a systémov včasného varovania.

K vyjadreniam sa odmietla podrobnejšie vyjadriť ukrajinská rozviedka HUR aj francúzske ministerstvo obrany.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na iránskych lídrov za kruté potlačenie protestov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa pritvrdzuje voči Iránu – USA vo štvrtok uvalili sankcie na piatich iránskych predstaviteľov vrátane členov Islamskej revolučnej gardy, ktorí sú podľa Washingtonu zodpovední za násilné potlačenie protestov.

Minister financií Scott Bessent obvinil Teherán z pokusov prevádzať „ukradnuté“ financie mimo krajiny a vyzval režim, aby sa postavil na stranu vlastného ľudu. Okrem toho USA zasiahli aj proti 18 osobám zapojeným do medzinárodného prania peňazí z predaja ropy.

Sankcie sú súčasťou obnovenej stratégie „maximálneho tlaku“, ktorá má Irán ekonomicky izolovať a zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní.

Protesty v krajine sa začali pre rastúce ceny, no prerástli do masových nepokojov proti režimu – podľa údajov HRANA si doteraz vyžiadali viac ako 2 400 mŕtvych.

Trump opakovane deklaruje podporu demonštrantom. Washington zároveň monitoruje globálne finančné siete, aby obmedzil prístup Iránu k zdrojom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Putin prehovoril o globálnych hrozbách, Madura a Irán však taktne obchádza

Ruský prezident Vladimir Putin v prvom tohtoročnom prejave k zahraničnej politike vyhlásil, že medzinárodná situácia sa zhoršuje a svet sa stáva nebezpečnejším.

Hoci hovoril o globálnych napätiach a potrebe novej bezpečnostnej architektúry v Európe, zostal ticho pri niekoľkých horúcich témach – nekomentoval zvrhnutie prezidenta Venezuely Nicolása Madura, nepokoje v Iráne ani hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa voči Grónsku.

Vo vystúpení pred novými veľvyslancami zdôraznil, že Rusko ostáva verné myšlienke multipolárneho sveta a kritizoval krajiny, ktoré si „diktátorsky“ nárokujú určovať pravidlá.

Spojené štáty ani ich prezidenta nespomenul ani raz.

Jeho výzva na diskusiu o bezpečnostných návrhoch prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine predstavuje najväčší vojenský konflikt v Európe od roku 1945 a zároveň najvážnejšiu konfrontáciu medzi Ruskom a Západom od kubánskej krízy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Fico spolu so Sakovou odcestovali do USA podpísať jadrovú dohodu

Premiér Robert Fico spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou a ministrom zahraničia Jurajom Blanárom odcestovali do Washingtonu, kde Slovensko podpíše dohodu s USA o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energetiky.

Dokument vytvára rámec na budovanie nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, pričom zdôrazňuje aj výmenu know-how, podporu výskumu a vzdelávania.

USA ako jadrová veľmoc ponúknu slovenským odborníkom a študentom prístup k štipendiám a výskumným programom.

Ministerstvo hospodárstva zároveň upozorňuje, že dohoda neznamená výber konkrétneho dodávateľa, ten sa určí až po analýze a transparentnom výberovom konaní.

Saková považuje jadro za kľúč k energetickej sebestačnosti a varuje, že s prípravami je nutné začať už teraz, keďže výstavba reaktora trvá až dve desaťročia.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.