Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký najvyšší súd pripísal sabotáž Nord Streamu Ukrajine

Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH) po prvý raz verejne naznačil, že útok na plynovody Nord Stream bol s vysokou pravdepodobnosťou vykonaný na pokyn cudzieho štátu, konkrétne Ukrajiny. Vyplýva to z uznesenia zo 10. decembra, ktoré bolo zverejnené tento týždeň.

Súd rozhodoval o sťažnosti proti väzbe Serhija K., bývalého príslušníka špeciálnej jednotky ukrajinskej armády, ktorý je v Nemecku vo vyšetrovacej väzbe.

BGH potvrdil jeho ďalšie zadržiavanie a odmietol argument obhajoby, že by mal mať takzvanú funkčnú imunitu, keďže útok bol údajne súčasťou vojny proti Rusku.

Podľa súdu plynovody neslúžili vojenským, ale civilným účelom, a ich zničenie zasiahlo aj suverenitu Nemecka, keďže mali zabezpečovať jeho dodávky plynu. Navyše išlo o tajnú spravodajskú operáciu, pri ktorej podozrivý nevystupoval ako bojovník.

Uznesenie potvrdzuje viacero zistení investigatívy magazínu Der Spiegel, podľa ktorej útok v roku 2022 vykonalo ukrajinské komando. Sabotéri údajne použili prenajatú jachtu a výbušniny umiestnené na morskom dne. Konečnú zodpovednosť doteraz nikto neniesol.

(spiegel, est)

  |  

Pápež Lev XIV. prijal príbuzných obetí z Crans-Montane

Pápež Lev XIV. sa vo Vatikáne stretol s rodinami obetí ničivého požiaru, ktorý vypukol na Nový rok v Crans-Montane vo Švajčiarsku. Tragédia si vyžiadala najmenej 40 mŕtvych a 119 zranených, informuje Vatican News.

Svätý Otec počas emotívneho stretnutia ponúkol pozostalým slová útechy a viery, pričom zdôraznil, že Kristus je prítomný aj v tých najtemnejších chvíľach. Pripomenul im, že ich nádej nie je márna, lebo „Kristus skutočne vstal z mŕtvych“.

Pápež zároveň vyzdvihol silu viery, ktorá podľa neho osvetľuje aj najbolestnejšie momenty ľudského života. Vyzval prítomných, aby sa obrátili k Panne Márii Bolestnej, ktorá stojí pri nich ako matka a utešiteľka.

Celú Cirkev uistil o svojej blízkosti, modlitbách a podpore. Stretnutie označil za prioritu a zároveň dôkaz, že utrpenie týchto rodín ho hlboko zasiahlo. Na záver im udelil apoštolské požehnanie a pozval ich k spoločnej modlitbe.

(pir)

  |  

Tymošenková čelí podozreniu z podplácania, hrozí jej kaucia 50 miliónov

Julija Tymošenková, líderka strany Vlasť (Baťkivščyna), čelí obvineniu z pokusu o systematické podplácanie poslancov, píše portál Unian.

Špeciálna protikorupčná prokuratúra žiada pre ňu preventívne opatrenie vo forme kaucie vo výške 50 miliónov hrivien a súd má o tom rozhodovať už 16. januára.

Vyšetrovatelia tvrdia, že Tymošenková po odhalení rozsiahleho korupčného systému iniciovala rokovania s cieľom zabezpečiť lojálne hlasovanie výmenou za finančné výhody.

Podozrenie vychádza z článku 369 Trestného zákonníka a naznačuje, že išlo o premyslený dlhodobý mechanizmus s pravidelnými platbami a inštrukciami pre poslancov, ako hlasovať, kedy sa zdržať alebo sa na hlasovaní nezúčastniť.

V oficiálnych vyhláseniach jej meno neodznelo, ale v ukrajinskom parlamente je len jedna žena, ktorá vedie poslaneckú frakciu.

(pir)

  |  

Figeľ: Vojna na Ukrajine sa môže vyvinúť tromi smermi

Zlým scenárom je pokračovanie bojov v súčasnej podobe, oveľa horším je ďalšia eskalácia konfliktu a nádejným je skutočná mierová dohoda akceptovateľná pre Rusko aj Ukrajinu. Vo svojom komentári zverejnenom v stredu na portáli European Times to napísal bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.

Mier vo východnej Európe je podľa neho možný, no vyžadoval by si dohodu medzi Ruskom a USA. Tá by sa mala opierať o kombináciu princípov Marshallovho plánu povojnovej obnovy a Schumanovho plánu spolupráce medzi bývalými nepriateľmi, informuje TASR.

Figeľ predstavuje víziu spoločného hospodárskeho a obchodného priestoru USA a Ruska, zahŕňajúceho strategické komodity, ako sú energetické suroviny, vzácne nerasty, informačné technológie, umelú inteligenciu a duševné vlastníctvo. Tento trh by mal byť otvorený slobodným krajinám Európy, Severnej Ameriky a strednej Ázie a sprevádzaný dohodou o spoločnej bezpečnosti.

Najpravdepodobnejším scenárom však podľa Figeľa zostáva pokračovanie vojny v súčasnej podobe. Rusko je schopné viesť dlhý konflikt a Ukrajina ani s podporou Západu nemá silu ruské vojská vytlačiť.

Za nádejný označuje mier podporený USA a Európou, podmienený zlepšením vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Kľúčovú úlohu pritom pripisuje pokračujúcemu úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa o zastavenie vojny.

(tasr, est)

  |  

Izraelský nálet v Gaze zabil veliteľa Hamasu a šesť ďalších ľudí

Pri izraelskom leteckom útoku v Dajr al-Balah v centrálnej časti Pásma Gazy zahynul vysokopostavený člen Hamasu Mohammed al-Holy spolu so šiestimi ďalšími osobami vrátane 16-ročného chlapca.

Hamas potvrdil jeho identitu, izraelská armáda sa zatiaľ k incidentu nevyjadrila. Napriek oficiálnemu prímeriu z októbra 2025 si pokračujúce boje vyžiadali už viac ako 400 palestínskych životov, medzi nimi aj viac ako sto detí.

Na izraelskej strane zahynuli traja vojaci.

Situácia v Gaze zostáva kritická – izraelské jednotky zničili veľkú časť infraštruktúry a prinútili obyvateľov opustiť viac ako polovicu územia. Väčšina z dvoch miliónov ľudí žije v provizórnych podmienkach.

Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia prímeria, hoci Spojené štáty oznámili jeho druhú fázu. Konflikt sa obnovil po októbrovom útoku Hamasu, pri ktorom podľa Izraela zahynulo 1 200 ľudí. Odvtedy si izraelské operácie vyžiadali 71-tisíc obetí.

(reuters, pir)

  |  

Telá mŕtvych sa vrátili do Havany, Kuba viní USA z agresie voči spojencom

Kuba vo štvrtok prijala telá 32 vojakov, ktorí zahynuli pri americkom útoku na venezuelské hlavné mesto Caracas, a vyhlásila ich za národných hrdinov.

Pozostatky príslušníkov kubánskej armády a spravodajských služieb, ktorí pravdepodobne chránili prezidenta Nicolása Madura, slávnostne privítali v Havane za účasti prezidenta Díaza-Canela a bývalého lídra Raúla Castra.

Spojené štáty medzitým zajali Madura a jeho manželku a previezli ich do USA na základe obvinení z drogovej trestnej činnosti. Vzťahy medzi USA a Kubou sú v najväčšom napätí za posledné roky.

Americký prezident Donald Trump vyzval Havanu, aby sa vzdala prístupu k venezuelskej rope, inak jej hrozia tvrdšie represie. Díaz-Canel reagoval sľubom, že krajinu budú brániť „do poslednej kvapky krvi“.

Na piatok je ohlásený masový pochod pred americkým veľvyslanectvom.

(reuters, pir)