Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru, vraví Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na slová Donalda Trumpa, ktorý ho označil za dôvod pomalého postupu v mierových rokovaniach.

„Hovorili sme aj o diplomatickej spolupráci so Spojenými štátmi – Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore s odkazom na telefonický rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Trump v rozhovore pre agentúru Reuters v stredu uviedol, že podľa neho je Ukrajina menej pripravená uzavrieť dohodu než Rusko. Na otázku, prečo rokovania vedené Spojenými štátmi zatiaľ neviedli k ukončeniu takmer štyri roky trvajúcej vojny, odpovedal: „Zelenskyj.“

(reuters, est)

Minúta  |  

Reuters: MMF pripravuje pre Ukrajinu úver 8,1 miliardy výmenou za reformy

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová v priebehu niekoľkých týždňov požiada výkonnú radu MMF o schválenie nového úverového programu pre Ukrajinu v objeme 8,1 miliardy dolárov. Cieľom je posilniť financovanie krajiny, ktorá už tretí rok čelí dôsledkom vojny.

Georgievová to povedala agentúre Reuters po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi vlády. Podľa nej sa situácia na Ukrajine od novembrovej predbežnej dohody zmenila, základné podmienky programu však zostávajú nezmenené.

MMF chce overiť, či sú dohodnuté opatrenia v súčasných náročných podmienkach realizovateľné.

Jednou z kľúčových požiadaviek fondu je zrušenie DPH výnimky na spotrebný tovar, ktorá naráža na odpor doma. Georgievová zdôraznila, že ide o nevyhnutný krok pre fungovanie trhovej ekonomiky, prilákanie súkromných investícií a postup Ukrajiny smerom k členstvu v EÚ.

Na schválenie programu bude podľa nej postačovať, ak návrh zákona vstúpi do parlamentu, pričom jeho definitívne prijatie môže trvať až rok.

(reuters)

Minúta  |  

Nemecký najvyšší súd pripísal sabotáž Nord Streamu Ukrajine

Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH) po prvý raz verejne naznačil, že útok na plynovody Nord Stream bol s vysokou pravdepodobnosťou vykonaný na pokyn cudzieho štátu, konkrétne Ukrajiny. Vyplýva to z uznesenia zo 10. decembra, ktoré bolo zverejnené tento týždeň.

Súd rozhodoval o sťažnosti proti väzbe Serhija K., bývalého príslušníka špeciálnej jednotky ukrajinskej armády, ktorý je v Nemecku vo vyšetrovacej väzbe.

BGH potvrdil jeho ďalšie zadržiavanie a odmietol argument obhajoby, že by mal mať takzvanú funkčnú imunitu, keďže útok bol údajne súčasťou vojny proti Rusku.

Podľa súdu plynovody neslúžili vojenským, ale civilným účelom, a ich zničenie zasiahlo aj suverenitu Nemecka, keďže mali zabezpečovať jeho dodávky plynu. Navyše išlo o tajnú spravodajskú operáciu, pri ktorej podozrivý nevystupoval ako bojovník.

Uznesenie potvrdzuje viacero zistení investigatívy magazínu Der Spiegel, podľa ktorej útok v roku 2022 vykonalo ukrajinské komando. Sabotéri údajne použili prenajatú jachtu a výbušniny umiestnené na morskom dne. Konečnú zodpovednosť doteraz nikto neniesol.

(spiegel, est)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. prijal príbuzných obetí z Crans-Montane

Pápež Lev XIV. sa vo Vatikáne stretol s rodinami obetí ničivého požiaru, ktorý vypukol na Nový rok v Crans-Montane vo Švajčiarsku. Tragédia si vyžiadala najmenej 40 mŕtvych a 119 zranených, informuje Vatican News.

Svätý Otec počas emotívneho stretnutia ponúkol pozostalým slová útechy a viery, pričom zdôraznil, že Kristus je prítomný aj v tých najtemnejších chvíľach. Pripomenul im, že ich nádej nie je márna, lebo „Kristus skutočne vstal z mŕtvych“.

Pápež zároveň vyzdvihol silu viery, ktorá podľa neho osvetľuje aj najbolestnejšie momenty ľudského života. Vyzval prítomných, aby sa obrátili k Panne Márii Bolestnej, ktorá stojí pri nich ako matka a utešiteľka.

Celú Cirkev uistil o svojej blízkosti, modlitbách a podpore. Stretnutie označil za prioritu a zároveň dôkaz, že utrpenie týchto rodín ho hlboko zasiahlo. Na záver im udelil apoštolské požehnanie a pozval ich k spoločnej modlitbe.

(pir)

Minúta  |  

Tymošenková čelí podozreniu z podplácania, hrozí jej kaucia 50 miliónov

Julija Tymošenková, líderka strany Vlasť (Baťkivščyna), čelí obvineniu z pokusu o systematické podplácanie poslancov, píše portál Unian.

Špeciálna protikorupčná prokuratúra žiada pre ňu preventívne opatrenie vo forme kaucie vo výške 50 miliónov hrivien a súd má o tom rozhodovať už 16. januára.

Vyšetrovatelia tvrdia, že Tymošenková po odhalení rozsiahleho korupčného systému iniciovala rokovania s cieľom zabezpečiť lojálne hlasovanie výmenou za finančné výhody.

Podozrenie vychádza z článku 369 Trestného zákonníka a naznačuje, že išlo o premyslený dlhodobý mechanizmus s pravidelnými platbami a inštrukciami pre poslancov, ako hlasovať, kedy sa zdržať alebo sa na hlasovaní nezúčastniť.

V oficiálnych vyhláseniach jej meno neodznelo, ale v ukrajinskom parlamente je len jedna žena, ktorá vedie poslaneckú frakciu.

(pir)

Minúta  |  

Figeľ: Vojna na Ukrajine sa môže vyvinúť tromi smermi

Zlým scenárom je pokračovanie bojov v súčasnej podobe, oveľa horším je ďalšia eskalácia konfliktu a nádejným je skutočná mierová dohoda akceptovateľná pre Rusko aj Ukrajinu. Vo svojom komentári zverejnenom v stredu na portáli European Times to napísal bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.

Mier vo východnej Európe je podľa neho možný, no vyžadoval by si dohodu medzi Ruskom a USA. Tá by sa mala opierať o kombináciu princípov Marshallovho plánu povojnovej obnovy a Schumanovho plánu spolupráce medzi bývalými nepriateľmi, informuje TASR.

Figeľ predstavuje víziu spoločného hospodárskeho a obchodného priestoru USA a Ruska, zahŕňajúceho strategické komodity, ako sú energetické suroviny, vzácne nerasty, informačné technológie, umelú inteligenciu a duševné vlastníctvo. Tento trh by mal byť otvorený slobodným krajinám Európy, Severnej Ameriky a strednej Ázie a sprevádzaný dohodou o spoločnej bezpečnosti.

Najpravdepodobnejším scenárom však podľa Figeľa zostáva pokračovanie vojny v súčasnej podobe. Rusko je schopné viesť dlhý konflikt a Ukrajina ani s podporou Západu nemá silu ruské vojská vytlačiť.

Za nádejný označuje mier podporený USA a Európou, podmienený zlepšením vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou. Kľúčovú úlohu pritom pripisuje pokračujúcemu úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa o zastavenie vojny.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.