Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda Andreja Babiša získala dôveru poslancov

Vláda českého premiéra Andreja Babiša získala dôveru Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR. Poslanci hlasovali po rekordných viac ako 24 hodinách rokovania.

Podľa portálu Seznam Zprávy dôveru vláde vyslovilo všetkých 108 poslancov koalície zloženej z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi. Proti hlasovalo 91 poslancov opozície.

Schôdza sa začala ešte v utorok dopoludnia. V prejavoch sa po premiérovi vystriedali všetci ministri, ktorí predstavili svoje priority v jednotlivých rezortoch. Po nich vystupovali opoziční poslanci, ktorí vládu kritizovali a zdôvodňovali, prečo jej dôveru nevyslovia.

Pozornosť vzbudili Piráti, ktorí počas prvého dňa schôdze k rečníckemu pultu cúvali. Podľa svojich slov tým chceli symbolicky ukázať, že nová vláda Česko potiahne vzad.

Koalícia má v 200-člennej snemovni väčšinu 108 poslancov. Niektorí poslanci SPD mali pred schôdzou pochybnosti, či hlasovať za dôveru. Prekážalo im, že pred voľbami voličom sľúbili koniec akejkoľvek pomoci Ukrajine vrátane muničnej iniciatívy.

Premiér Babiš však nedávno oznámil, že ČR bude projekt naďalej koordinovať, a situáciu preto musel poslancom SPD vysvetľovať. Jeden z najhlasnejších kritikov Jaroslav Foldyna následne uviedol, že poslancov SPD premiérovo vysvetlenie uspokojilo. Sľúbil im vraj, že fungovanie projektu sa bude naďalej preverovať.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru, vraví Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na slová Donalda Trumpa, ktorý ho označil za dôvod pomalého postupu v mierových rokovaniach.

„Hovorili sme aj o diplomatickej spolupráci so Spojenými štátmi – Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore s odkazom na telefonický rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Trump v rozhovore pre agentúru Reuters v stredu uviedol, že podľa neho je Ukrajina menej pripravená uzavrieť dohodu než Rusko. Na otázku, prečo rokovania vedené Spojenými štátmi zatiaľ neviedli k ukončeniu takmer štyri roky trvajúcej vojny, odpovedal: „Zelenskyj.“

(reuters, est)

Minúta  |  

Reuters: MMF pripravuje pre Ukrajinu úver 8,1 miliardy výmenou za reformy

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová v priebehu niekoľkých týždňov požiada výkonnú radu MMF o schválenie nového úverového programu pre Ukrajinu v objeme 8,1 miliardy dolárov. Cieľom je posilniť financovanie krajiny, ktorá už tretí rok čelí dôsledkom vojny.

Georgievová to povedala agentúre Reuters po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi vlády. Podľa nej sa situácia na Ukrajine od novembrovej predbežnej dohody zmenila, základné podmienky programu však zostávajú nezmenené.

MMF chce overiť, či sú dohodnuté opatrenia v súčasných náročných podmienkach realizovateľné.

Jednou z kľúčových požiadaviek fondu je zrušenie DPH výnimky na spotrebný tovar, ktorá naráža na odpor doma. Georgievová zdôraznila, že ide o nevyhnutný krok pre fungovanie trhovej ekonomiky, prilákanie súkromných investícií a postup Ukrajiny smerom k členstvu v EÚ.

Na schválenie programu bude podľa nej postačovať, ak návrh zákona vstúpi do parlamentu, pričom jeho definitívne prijatie môže trvať až rok.

(reuters)

Minúta  |  

Nemecký najvyšší súd pripísal sabotáž Nord Streamu Ukrajine

Nemecký Spolkový súdny dvor (BGH) po prvý raz verejne naznačil, že útok na plynovody Nord Stream bol s vysokou pravdepodobnosťou vykonaný na pokyn cudzieho štátu, konkrétne Ukrajiny. Vyplýva to z uznesenia zo 10. decembra, ktoré bolo zverejnené tento týždeň.

Súd rozhodoval o sťažnosti proti väzbe Serhija K., bývalého príslušníka špeciálnej jednotky ukrajinskej armády, ktorý je v Nemecku vo vyšetrovacej väzbe.

BGH potvrdil jeho ďalšie zadržiavanie a odmietol argument obhajoby, že by mal mať takzvanú funkčnú imunitu, keďže útok bol údajne súčasťou vojny proti Rusku.

Podľa súdu plynovody neslúžili vojenským, ale civilným účelom, a ich zničenie zasiahlo aj suverenitu Nemecka, keďže mali zabezpečovať jeho dodávky plynu. Navyše išlo o tajnú spravodajskú operáciu, pri ktorej podozrivý nevystupoval ako bojovník.

Uznesenie potvrdzuje viacero zistení investigatívy magazínu Der Spiegel, podľa ktorej útok v roku 2022 vykonalo ukrajinské komando. Sabotéri údajne použili prenajatú jachtu a výbušniny umiestnené na morskom dne. Konečnú zodpovednosť doteraz nikto neniesol.

(spiegel, est)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. prijal príbuzných obetí z Crans-Montane

Pápež Lev XIV. sa vo Vatikáne stretol s rodinami obetí ničivého požiaru, ktorý vypukol na Nový rok v Crans-Montane vo Švajčiarsku. Tragédia si vyžiadala najmenej 40 mŕtvych a 119 zranených, informuje Vatican News.

Svätý Otec počas emotívneho stretnutia ponúkol pozostalým slová útechy a viery, pričom zdôraznil, že Kristus je prítomný aj v tých najtemnejších chvíľach. Pripomenul im, že ich nádej nie je márna, lebo „Kristus skutočne vstal z mŕtvych“.

Pápež zároveň vyzdvihol silu viery, ktorá podľa neho osvetľuje aj najbolestnejšie momenty ľudského života. Vyzval prítomných, aby sa obrátili k Panne Márii Bolestnej, ktorá stojí pri nich ako matka a utešiteľka.

Celú Cirkev uistil o svojej blízkosti, modlitbách a podpore. Stretnutie označil za prioritu a zároveň dôkaz, že utrpenie týchto rodín ho hlboko zasiahlo. Na záver im udelil apoštolské požehnanie a pozval ich k spoločnej modlitbe.

(pir)

Minúta  |  

Tymošenková čelí podozreniu z podplácania, hrozí jej kaucia 50 miliónov

Julija Tymošenková, líderka strany Vlasť (Baťkivščyna), čelí obvineniu z pokusu o systematické podplácanie poslancov, píše portál Unian.

Špeciálna protikorupčná prokuratúra žiada pre ňu preventívne opatrenie vo forme kaucie vo výške 50 miliónov hrivien a súd má o tom rozhodovať už 16. januára.

Vyšetrovatelia tvrdia, že Tymošenková po odhalení rozsiahleho korupčného systému iniciovala rokovania s cieľom zabezpečiť lojálne hlasovanie výmenou za finančné výhody.

Podozrenie vychádza z článku 369 Trestného zákonníka a naznačuje, že išlo o premyslený dlhodobý mechanizmus s pravidelnými platbami a inštrukciami pre poslancov, ako hlasovať, kedy sa zdržať alebo sa na hlasovaní nezúčastniť.

V oficiálnych vyhláseniach jej meno neodznelo, ale v ukrajinskom parlamente je len jedna žena, ktorá vedie poslaneckú frakciu.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.