Preskočiť na obsah
  |  

Rádio Slobodná Ázia obnoví vysielanie v Severnej Kórei

Americké štátom financované Rádio Slobodná Ázia oznámilo, že obnoví produkciu kórejského obsahu zameraného na Severnú Kóreu. Týždenný rozhlasový program by mal odštartovať koncom mesiaca. Obsah budú pripravovať štyria reportéri so sídlom v Soule.

Hovorca rádia Rohit Mahajan spresnil, že ide o reakciu na extrémne obmedzený prístup obyvateľov Severnej Kórey k necenzurovaným informáciám. Krok prichádza po tom, ako americká administratíva v minulom roku dramaticky znížila rozpočet Agentúre USA pre globálne médiá a ukončila rádiu granty.

Kari Lakeová, ktorú do vedenia spomínanej agentúry dosadil prezident Donald Trump, obvinila Rádio Slobodná Ázia z plytvania a zo šírenia zaujatej žurnalistiky.

Médium prešlo masovým prepúšťaním, prišlo o viac než 90 percent redakcie a hrozil mu zánik. Teraz opäť získava financie z Kongresu a popri kórejskom vysielaní obnovuje aj obsah v mandarínčine, barmčine, ujgurčine a tibetčine.

Lakeová však vysielateľa opäť kritizovala, obvinila ho zo „šírenia lží“ a vyzvala na väčšiu úctu k daňovým poplatníkom. Mahajan jej odkázal, že dialóg odmieta a že napriek škrtom rádio dodržiava svoj kongresový mandát informovať krajiny bez slobody tlače.

Reštart bude podľa neho financovaný z kongresových prostriedkov pridelených na prvý štvrťrok fiškálneho roka 2026 a ďalšie programy budú pridané po prijatí nového fiškálneho balíčka Kongresu.

(reuters, max)

  |  

Machadová darovala Trumpovi svoju Nobelovu cenu za mier

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová vo štvrtok počas stretnutia s Donaldom Trumpom v Bielom dome odovzdala prezidentovi medailu svojej Nobelovej ceny za mier ako symbol vďaky za jeho podporu. Trump, ktorý sa dlhodobo usiloval o túto cenu, si podľa Bieleho domu medailu ponechá.

Prezident na sociálnej sieti poďakoval Machadovej za „úžasné gesto vzájomnej úcty“. Na zverejnenej fotografii drží medailu vo veľkom zlatom ráme. Pripojený bol aj text, ktorý Trumpa vyzdvihuje za vedenie „mieru prostredníctvom sily“.

Nobelov výbor však pripomenul, že ocenenie nie je prenosné na inú osobu.

Líderka venezuelskej opozície označila stretnutie za vynikajúce a uviedla, že medaila je prejavom uznania za Trumpovu podporu slobody vo Venezuele. Ten však vyslovil, že Machadová podľa neho zatiaľ nemá dostatočnú domácu podporu na vedenie krajiny.

Po obede s Trumpom sa stretla aj so senátormi oboch strán. Opozícia dúfa, že po zajatí Nicolása Madura a nástupe Delcy Rodríguezovej sa krajina vydá na cestu k demokracii. Novú, dočasnú prezidentku medzičasom vyzdvihol prezident Spojených štátov ako „dobrú partnerku na rokovanie“ a sústredí sa na prístup k venezuelskej rope a ekonomickú obnovu krajiny.

(reuters, max)

  |  

Pod parkom Margam objavili najväčšiu rímsku vilu v dejinách Walesu

Pod jelením parkom Margam v južnom Walese objavili archeológovia jedinečný nález – veľkú rímsku vilu, ktorá je podľa odborníkov najväčšia svojho druhu objavená vo Walese, píše New York Times.

Leží asi meter pod zemou a zachovala sa v mimoriadne dobrom stave, keďže územie parku nikdy nebolo narušené poľnohospodárstvom ani výstavbou.

Geofyzikálny prieskum ukázal obrysy stavby s rozmermi približne 43×55 metrov a naznačil existenciu ďalších objektov v okolí vrátane možných rímskych kúpeľov či hospodárskych budov.

Podľa vedcov mohlo ísť o opevnené sídlo z obdobia nestability v neskoršej fáze rímskej Británie. Archeológovia dúfajú, že objav potvrdí dôležitejšiu úlohu Walesu v rámci tejto provincie, ktorá bola doteraz považovaná skôr za okrajovú oblasť.

Projekt je výsledkom spolupráce univerzity v Swansea, miestnej samosprávy a cirkvi. Presné miesto nálezu zostáva utajené pre obavy z nelegálnych hľadačov kovov.

Zatiaľ nie je známe, kedy sa začnú vykopávky, no cieľom je rozšíriť výskum aj na ďalšie časti lokality.

(pir)

  |  

AI, inflácia a klíma sú riziká roka 2026 podľa Svetového ekonomického fóra

Správa Svetového ekonomického fóra varuje, že svet vstupuje do „éry konkurencie“, ktorej dominuje fragmentácia, napätie a úpadok multilateralizmu, píše správa World Economic Forum.

Najväčším rizikom roka 2026 je podľa lídrov geoekonomická konfrontácia, ktorá môže prerásť do ekonomických vojen a ohroziť globálne dodávky aj obchod.

V prvej päťke rizík figurujú aj dezinformácie, polarizácia spoločnosti, extrémne počasie a inflácia. Dlhodobý výhľad však ukazuje na dominanciu environmentálnych hrozieb – strata biodiverzity, klimatické zmeny a ekologický kolaps.

Správa upozorňuje aj na rastúce riziká nekontrolovaného rozvoja technológií, najmä umelej inteligencie a kvantovej výpočtovej techniky.

Politické prostredie sa podľa prieskumu stáva čoraz viac fragmentované, pričom len šesť percent respondentov verí v návrat k medzinárodnému poriadku.

Fórum zároveň vyzýva na obnovu „ducha dialógu“ ako kľúča k zmierňovaniu rizík a prekonaniu globálnych výziev.

(pir)

  |  

Vláda Andreja Babiša získala dôveru poslancov

Vláda českého premiéra Andreja Babiša získala dôveru Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR. Poslanci hlasovali po rekordných viac ako 24 hodinách rokovania.

Podľa portálu Seznam Zprávy dôveru vláde vyslovilo všetkých 108 poslancov koalície zloženej z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi. Proti hlasovalo 91 poslancov opozície.

Schôdza sa začala ešte v utorok dopoludnia. V prejavoch sa po premiérovi vystriedali všetci ministri, ktorí predstavili svoje priority v jednotlivých rezortoch. Po nich vystupovali opoziční poslanci, ktorí vládu kritizovali a zdôvodňovali, prečo jej dôveru nevyslovia.

Pozornosť vzbudili Piráti, ktorí počas prvého dňa schôdze k rečníckemu pultu cúvali. Podľa svojich slov tým chceli symbolicky ukázať, že nová vláda Česko potiahne vzad.

Koalícia má v 200-člennej snemovni väčšinu 108 poslancov. Niektorí poslanci SPD mali pred schôdzou pochybnosti, či hlasovať za dôveru. Prekážalo im, že pred voľbami voličom sľúbili koniec akejkoľvek pomoci Ukrajine vrátane muničnej iniciatívy.

Premiér Babiš však nedávno oznámil, že ČR bude projekt naďalej koordinovať, a situáciu preto musel poslancom SPD vysvetľovať. Jeden z najhlasnejších kritikov Jaroslav Foldyna následne uviedol, že poslancov SPD premiérovo vysvetlenie uspokojilo. Sľúbil im vraj, že fungovanie projektu sa bude naďalej preverovať.

(tasr, est)

  |  

Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru, vraví Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na slová Donalda Trumpa, ktorý ho označil za dôvod pomalého postupu v mierových rokovaniach.

„Hovorili sme aj o diplomatickej spolupráci so Spojenými štátmi – Ukrajina nikdy nebola a nikdy nebude prekážkou mieru,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore s odkazom na telefonický rozhovor s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

Trump v rozhovore pre agentúru Reuters v stredu uviedol, že podľa neho je Ukrajina menej pripravená uzavrieť dohodu než Rusko. Na otázku, prečo rokovania vedené Spojenými štátmi zatiaľ neviedli k ukončeniu takmer štyri roky trvajúcej vojny, odpovedal: „Zelenskyj.“

(reuters, est)