Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Harabin podal trestné oznámenie na politikov, sudcov a prokurátorov

Bývalý minister spravodlivosti a predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin oznámil, že podal trestné oznámenie na viaceré konkrétne osoby. „Pokiaľ budú títo zločinci chodiť po slobode, žiaden občan Slovenskej republiky si nemôže byť istý svojím životom,“ napísal.

Trestné oznámenie adresoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Harabin ho podáva na skupinu osôb, ktorú označil ako „kvarteto udavačov“ v zložení Čekovský, Stančík, Šeliga a Benčík, a to pre podozrenie z krivého obvinenia podľa Trestného zákona. Podľa všetkého ide o exposlancov parlamentu.

Zároveň podal trestné oznámenie aj na troch prokurátorov vrátane Daniela Lipšica, vyšetrovateľa a dvoch sudcov Špecializovaného trestného súdu. Tým pripisuje zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Podľa Harabina sa oznámenie týka kauzy súvisiacej s jeho výrokom z 25. februára 2023, ktorý zverejnil na sociálnej sieti Facebook. Výrok sa týkal ruského prezidenta Vladimira Putina a začatia takzvanej špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine.

V utorok Najvyšší súd SR potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre Harabina v súvislosti so spomínaným výrokom. Obžalobu podala prokuratúra pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a pre prečin schvaľovania trestného činu.

Exsudca a politik po pojednávaní potvrdil záujem opäť sa uchádzať o post prezidenta štátu v najbližších voľbách.

(max)

Minúta  |  

Exprezidenta Južnej Kórey uznal súd vinným v kauze stanné právo

Juhokórejský súd v piatok odsúdil bývalého prezidenta Jun Sok-jola na päť rokov väzenia pre marenie spravodlivosti, keď bránil orgánom vo výkone zatykača. Ten súvisel s jeho vyhlásením stanného práva v decembri 2024.

Vinným ho súd uznal aj z falšovania úradných dokumentov a nedodržiavania zákonného postupu požadovaného na vyhlásenie stanného práva. Proti verdiktu sa možno odvolať.

Toto rozhodnutie je prvé v súvislosti so sériou trestných obvinení. Obvinený je z pokusu o povstanie pre krátkodobé vyhlásenie stanného práva v decembri 2024, ktoré podľa obžaloby naplánoval ešte v októbri 2023 spolu s ministrom obrany. Cieľom bol údajne pokus o udržanie sa pri moci.

Aj keď trest smrti v krajine zákon povoľuje, v praxi ho už desaťročia nevykonávajú. Špeciálny prokurátor požaduje práve tento trest.

Bývalý prezident obvinenia odmieta s tým, že konal v súlade s prezidentskými právomocami a chcel predísť blokádam zo strany opozície.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rodríguezová plánuje uvoľniť pravidlá pre ropný priemysel

Dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová oznámila návrh na reformu zákona o uhľovodíkoch. Oznámenie prišlo v reakcii na tlak investorov zo Spojených štátov, ktorí požadujú jednoduchší prístup k venezuelskému ropnému priemyslu.

Reformy podľa jej slov umožnia investície do nových oblastí bez existujúcej infraštruktúry. Zároveň zdôraznila, že príjmy z ropy budú slúžiť pracovníkom a verejným službám.

USA tvrdia, že z predaja ropy je v bankách kontrolovaných Spojenými štátmi uložených približne 500 miliónov dolárov, pričom hlavný účet sa nachádza v Katare. Venezuelský zákon o uhľovodíkoch doteraz vyžadoval, aby zahraniční partneri spolupracovali so štátnou ropnou a plynárenskou spoločnosťou PDVSA, ktorá musí vlastniť väčšinový podiel. Rodríguezová však nespresnila, ako sa tento zákon zmení.

Funkciu prezidentky prevzala po tom, ako USA zatkli lídra Nicolása Madura. Vo výročnom prejave vyzvala na diplomaciu so Spojenými štátmi a oznámila svoj plán na aktuálny rok.

Súčasne pochválila dlhoročných členov vlády. Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty zadržali šiesty tanker spojený s Venezuelou.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA hovoria v OSN o všetkých možnostiach, Irán varuje pred odvetou

Prezident Ameriky Donald Trump zvažuje všetky možnosti na zastavenie násilia v Iráne, potvrdil veľvyslanec USA pri OSN Mike Waltz. „Trump je muž činu, nie nekonečných rečí, ako vidíme v Organizácii Spojených národov. Dal jasne najavo, že všetky možnosti sú na stole,“ povedal Bezpečnostnej rade OSN.

Trump pritom už viackrát pohrozil intervenciou na podporu protivládnych protestov v krajine.

Zástupca Iránu pri OSN Gholamhossein Darzi reagoval varovaním, že akýkoľvek akt agresie – priamy či nepriamy – vyvolá „rozhodnú, primeranú a zákonnú reakciu“. Obvinil Spojené štáty z „klamstiev a dezinformačnej kampane“ a odmietol tvrdenia, že protesty sú výsledkom zahraničného sprisahania.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia kritizoval USA za zvolanie zasadnutia. Obvinil Washington zo snahy legitimizovať zásah do vnútorných záležitostí Iránu a varoval pred „údermi na zvrhnutie režimu“.

OSN prostredníctvom generálneho tajomníka Antónia Guterresa vyzvala všetkých aktérov na maximálnu zdržanlivosť. Dánska veľvyslankyňa Christina Markus Lassenová apelovala na Teherán, aby reagoval na vôľu svojich občanov mierovými prostriedkami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rádio Slobodná Ázia obnoví vysielanie v Severnej Kórei

Americké štátom financované Rádio Slobodná Ázia oznámilo, že obnoví produkciu kórejského obsahu zameraného na Severnú Kóreu. Týždenný rozhlasový program by mal odštartovať koncom mesiaca. Obsah budú pripravovať štyria reportéri so sídlom v Soule.

Hovorca rádia Rohit Mahajan spresnil, že ide o reakciu na extrémne obmedzený prístup obyvateľov Severnej Kórey k necenzurovaným informáciám. Krok prichádza po tom, ako americká administratíva v minulom roku dramaticky znížila rozpočet Agentúre USA pre globálne médiá a ukončila rádiu granty.

Kari Lakeová, ktorú do vedenia spomínanej agentúry dosadil prezident Donald Trump, obvinila Rádio Slobodná Ázia z plytvania a zo šírenia zaujatej žurnalistiky.

Médium prešlo masovým prepúšťaním, prišlo o viac než 90 percent redakcie a hrozil mu zánik. Teraz opäť získava financie z Kongresu a popri kórejskom vysielaní obnovuje aj obsah v mandarínčine, barmčine, ujgurčine a tibetčine.

Lakeová však vysielateľa opäť kritizovala, obvinila ho zo „šírenia lží“ a vyzvala na väčšiu úctu k daňovým poplatníkom. Mahajan jej odkázal, že dialóg odmieta a že napriek škrtom rádio dodržiava svoj kongresový mandát informovať krajiny bez slobody tlače.

Reštart bude podľa neho financovaný z kongresových prostriedkov pridelených na prvý štvrťrok fiškálneho roka 2026 a ďalšie programy budú pridané po prijatí nového fiškálneho balíčka Kongresu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Machadová darovala Trumpovi svoju Nobelovu cenu za mier

Venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová vo štvrtok počas stretnutia s Donaldom Trumpom v Bielom dome odovzdala prezidentovi medailu svojej Nobelovej ceny za mier ako symbol vďaky za jeho podporu. Trump, ktorý sa dlhodobo usiloval o túto cenu, si podľa Bieleho domu medailu ponechá.

Prezident na sociálnej sieti poďakoval Machadovej za „úžasné gesto vzájomnej úcty“. Na zverejnenej fotografii drží medailu vo veľkom zlatom ráme. Pripojený bol aj text, ktorý Trumpa vyzdvihuje za vedenie „mieru prostredníctvom sily“.

Nobelov výbor však pripomenul, že ocenenie nie je prenosné na inú osobu.

Líderka venezuelskej opozície označila stretnutie za vynikajúce a uviedla, že medaila je prejavom uznania za Trumpovu podporu slobody vo Venezuele. Ten však vyslovil, že Machadová podľa neho zatiaľ nemá dostatočnú domácu podporu na vedenie krajiny.

Po obede s Trumpom sa stretla aj so senátormi oboch strán. Opozícia dúfa, že po zajatí Nicolása Madura a nástupe Delcy Rodríguezovej sa krajina vydá na cestu k demokracii. Novú, dočasnú prezidentku medzičasom vyzdvihol prezident Spojených štátov ako „dobrú partnerku na rokovanie“ a sústredí sa na prístup k venezuelskej rope a ekonomickú obnovu krajiny.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.