Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trauma z bojov zvyšuje riziko samovrážd v armáde Izraela

Izrael čelí výraznému nárastu samovrážd a posttraumatickej stresovej poruchy medzi vojakmi po viac než dvojročnej vojne v Gaze, ktorá sa začala po útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Podľa izraelského ministerstva obrany prípady stresovej poruchy medzi vojakmi od septembra 2023 vzrástli takmer o 40 percent a do roku 2028 sa očakáva ich ďalší výrazný nárast.

Konflikt sa rozšíril aj na sever, kde bojovali s libanonským Hizballáhom a zahŕňal masové nasadenie vojakov a záložníkov. Izrael uvádza, že od začiatku vojny zahynulo viac ako 1 100 jeho príslušníkov ozbrojených síl.

Zároveň palestínski a libanonskí predstavitelia hlásia desaťtisíce obetí na druhej strane.

Z údajov vyplýva, že z približne 22 300 vojakov liečených na vojnové zranenia trpí 60 percent posttraumatickými následkami. Zdravotné poisťovne a mimovládne organizácie zaznamenávajú zvýšený dopyt po psychologickej pomoci vrátane alternatívnych terapií.

Odborníci upozorňujú aj na takzvanú morálnu ujmu, teda psychické následky rozhodnutí prijatých v boji, ktoré viedli k smrti civilistov. Neliečená trauma zvyšuje riziko samovraždy, pričom parlamentná správa uvádza stovky pokusov o samovraždu medzi vojakmi v uplynulých dvoch rokoch.

Zdravotnícky systém je podľa odborníkov preťažený a mnohí vojaci sa k pomoci dostávajú oneskorene.

(reuters, max)

Minúta  |  

Raši podporuje možnosť skrátiť volebné obdobie referendom

V koalícii sa aktuálne nediskutuje o možnosti skracovať volebné obdobie referendom, aj keď premiér Robert Fico (Smer) túto tému otvoril už v novembri. Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) pre TASR uviedol, že s takouto možnosťou by osobne súhlasil.

Argumentoval, že na Slovensku sú prísne pravidlá pre referendum. Pripomenul, že na to, aby výsledky referenda boli platné, by sa na ňom musela zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.

„Keby sa ľudia rozhodli a referendum, v ktorom povedia, že majú byť voľby skôr, by bolo platné, tak ide o najväčší mandát, aký môže byť, a s tým by som súhlasil. Nie som za to, aby to mohli urobiť len tak poslanci, keď im to napadne,“ doplnil.

O téme sa však podľa Rašiho v koalícii momentálne nerokuje a nie je to niečo, čo Slovensko najviac trápi.

Premiér Fico v novembri vyzval ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby otvoril otázku návratu článku do ústavy, ktorý by občanom umožnil vyvolať predčasné voľby aj prostredníctvom referenda. Označil to za „dlh voči verejnosti“. Susko následne avizoval, že sa touto témou budú zaoberať a budú hľadať možné riešenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Známy fast food vo Francúzsku prechádza na halal mäso

KFC pre Le Parisien potvrdil, že od 21. januára 2026 prejde 24 z jeho 404 reštaurácií vo Francúzsku na halal kuracie mäso v súlade s moslimskými stravovacími predpismi. Reťazec týmto krokom reaguje na rastúci dopyt a rozmanité očakávania zákazníkov.

„Sme odhodlaní splniť rozmanité očakávania všetkých našich zákazníkov,“ spresnila spoločnosť s tým, že cieľom je „držať krok s vývojom trhu a spojiť čo najviac ľudí okolo stolov“.

KFC sa tak pridáva k ďalším reťazcom ako Five Guys či Quick, ktoré už podobné zmeny urobili. Five Guys nedávno zaviedol halal menu v šiestich reštauráciách a odstránil alkohol. Quick zaviedol halal mäso vo všetkých svojich pobočkách už v roku 2021.

Zoznam 24 reštaurácií, ktoré prejdú na halal, zverejní reťazec 21. januára na svojej webovej stránke.

Halal mäso musí pochádzať z porážky vykonanej v súlade s islamským právom – zviera musí byť pri vedomí, otočené k Mekke a porážač musí vysloviť modlitbu.

(max)

Minúta  |  

Harabin podal trestné oznámenie na politikov, sudcov a prokurátorov

Bývalý minister spravodlivosti a predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin oznámil, že podal trestné oznámenie na viaceré konkrétne osoby. „Pokiaľ budú títo zločinci chodiť po slobode, žiaden občan Slovenskej republiky si nemôže byť istý svojím životom,“ napísal.

Trestné oznámenie adresoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Harabin ho podáva na skupinu osôb, ktorú označil ako „kvarteto udavačov“ v zložení Čekovský, Stančík, Šeliga a Benčík, a to pre podozrenie z krivého obvinenia podľa Trestného zákona. Podľa všetkého ide o exposlancov parlamentu.

Zároveň podal trestné oznámenie aj na troch prokurátorov vrátane Daniela Lipšica, vyšetrovateľa a dvoch sudcov Špecializovaného trestného súdu. Tým pripisuje zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Podľa Harabina sa oznámenie týka kauzy súvisiacej s jeho výrokom z 25. februára 2023, ktorý zverejnil na sociálnej sieti Facebook. Výrok sa týkal ruského prezidenta Vladimira Putina a začatia takzvanej špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine.

V utorok Najvyšší súd SR potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre Harabina v súvislosti so spomínaným výrokom. Obžalobu podala prokuratúra pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a pre prečin schvaľovania trestného činu.

Exsudca a politik po pojednávaní potvrdil záujem opäť sa uchádzať o post prezidenta štátu v najbližších voľbách.

(max)

Minúta  |  

Exprezidenta Južnej Kórey uznal súd vinným v kauze stanné právo

Juhokórejský súd v piatok odsúdil bývalého prezidenta Jun Sok-jola na päť rokov väzenia pre marenie spravodlivosti, keď bránil orgánom vo výkone zatykača. Ten súvisel s jeho vyhlásením stanného práva v decembri 2024.

Vinným ho súd uznal aj z falšovania úradných dokumentov a nedodržiavania zákonného postupu požadovaného na vyhlásenie stanného práva. Proti verdiktu sa možno odvolať.

Toto rozhodnutie je prvé v súvislosti so sériou trestných obvinení. Obvinený je z pokusu o povstanie pre krátkodobé vyhlásenie stanného práva v decembri 2024, ktoré podľa obžaloby naplánoval ešte v októbri 2023 spolu s ministrom obrany. Cieľom bol údajne pokus o udržanie sa pri moci.

Aj keď trest smrti v krajine zákon povoľuje, v praxi ho už desaťročia nevykonávajú. Špeciálny prokurátor požaduje práve tento trest.

Bývalý prezident obvinenia odmieta s tým, že konal v súlade s prezidentskými právomocami a chcel predísť blokádam zo strany opozície.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rodríguezová plánuje uvoľniť pravidlá pre ropný priemysel

Dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová oznámila návrh na reformu zákona o uhľovodíkoch. Oznámenie prišlo v reakcii na tlak investorov zo Spojených štátov, ktorí požadujú jednoduchší prístup k venezuelskému ropnému priemyslu.

Reformy podľa jej slov umožnia investície do nových oblastí bez existujúcej infraštruktúry. Zároveň zdôraznila, že príjmy z ropy budú slúžiť pracovníkom a verejným službám.

USA tvrdia, že z predaja ropy je v bankách kontrolovaných Spojenými štátmi uložených približne 500 miliónov dolárov, pričom hlavný účet sa nachádza v Katare. Venezuelský zákon o uhľovodíkoch doteraz vyžadoval, aby zahraniční partneri spolupracovali so štátnou ropnou a plynárenskou spoločnosťou PDVSA, ktorá musí vlastniť väčšinový podiel. Rodríguezová však nespresnila, ako sa tento zákon zmení.

Funkciu prezidentky prevzala po tom, ako USA zatkli lídra Nicolása Madura. Vo výročnom prejave vyzvala na diplomaciu so Spojenými štátmi a oznámila svoj plán na aktuálny rok.

Súčasne pochválila dlhoročných členov vlády. Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty zadržali šiesty tanker spojený s Venezuelou.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.