Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Regulované ceny plynu ostávajú stabilné, bez väčších zmien

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na rok 2026 nezmenil maximálne sadzby za odberné miesto pre zraniteľných odberateľov plynu. Priemerné náklady za odber plynu pre domácnosti tak ostávajú takmer rovnaké ako vlani.

Oproti rokom 2023 a 2024 sú však výrazne nižšie, uvádza aktuálna analýza úradu. „Našou prioritou bolo zabezpečiť stabilné a predvídateľné cenové prostredie,“ skonštatoval predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

Upozornil však, že ceny stanovené ÚRSO sú bez štátnej pomoci pre domácnosti podstatne vyššie než vládou dotované ceny. Rozdiel v cenách dopláca štát, čo zvyšuje deficit rozpočtu.

Domácnosti, ktoré plyn využívajú len na varenie, by bez dotácií pri ročnej spotrebe 560 kWh zaplatili 88,49 eura (bez DPH), čo je len mierne viac než vlani (88,19 eura). Pri ohreve vody so spotrebou 10 MWh by náklady dosiahli 680,81 eura, čo predstavuje nárast o približne deväť eur. Tí, ktorí plynom aj kúria (21 MWh), zaplatia 1 359,87 eura, teda o necelých 21 eur viac než minulý rok.

V porovnaní s cenami z rokov 2023 a 2024 sú aktuálne regulované sadzby podľa úradu výrazne výhodnejšie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Český prezident Pavel sa stretne v Kyjeve so Zelenským

Český prezident Petr Pavel v piatok pokračuje v návšteve Ukrajiny, ktorá je jeho treťou cestou do krajiny v úrade hlavy štátu. Z Ľvova pricestoval vlakom do Kyjeva, kde ho privítal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

V hlavnom meste sa má stretnúť s prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi.

Ukrajinské zdroje ráno informovali o výbuchoch v Kyjeve, primátor Vitalij Kličko uviedol, že protivzdušná obrana zneškodňuje drony. O následkoch útokov zatiaľ neboli známe bližšie informácie.

Pavel na Ukrajinu prišiel už vo štvrtok. V Ľvove rokoval s miestnymi predstaviteľmi a ministerkou pre veteránov Natalijou Kalmykovovou.

Podľa Pavla Ukrajinci ocenili, že nová česká vláda na čele s premiérom Andrejom Babišom pokračuje v muničnej iniciatíve.

V meste Vynnyky navštívil nemocnicu, na ktorej rekonštrukcii sa podieľala ČR, vrátane chirurgie a operačných sál. Pavel pripomenul aj zapojenie českých firiem do obnovy ukrajinskej energetiky.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Grécko oslobodilo viac než 20 humanitárnych pracovníkov

Grécky súd na ostrove Lesbos oslobodil viac ako dve desiatky humanitárnych pracovníkov obvinených z pašovania migrantov. Prípad sa týkal 24 členov organizácie Emergency Response Center International, ktorá na ostrove pôsobila v rokoch 2016 až 2018 počas utečeneckej krízy.

Obvinenia zahŕňali účasť v zločineckej skupine, pomáhanie nelegálnej migrácii a pranie špinavých peňazí.

Medzi oslobodenými bola aj Sarah Mardiniová, Sýrčanka známa z filmu The Swimmers, a nemecký dobrovoľník Sean Binder. Oboch zatkli v roku 2018 a strávili viac než 100 dní vo väzbe. Ich obhajca Zacharias Kesses rozsudok označil za „odvážny“, no poznamenal, že dlhý proces odradil stovky ďalších od pomoci utečencom.

Organizácie na ochranu ľudských práv rozsudok privítali, no upozornili, že kriminalizácia humanitárnej pomoci v Grécku pokračuje. Podľa Human Rights Watch grécke úrady namiesto pomoci prioritizujú odpor a zastrašovanie.

Grécko od roku 2019 posilnilo hraničné kontroly a sprísnilo imigračnú politiku. Úrady tvrdia, že rešpektujú medzinárodné právo, no čelia kritike za odrádzanie od záchrany migrantov na mori.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vo veku 37 rokov zomrel slovenský moderátor prezývaný Osťo

V piatok 16. januára podľa portálu tvnoviny.sk zomrel v ranných hodinách vo veku 37 rokov Marcel Osztas, známy ako Osťo. Prehral boj s vážnou chorobou, o ktorej verejne prehovoril len začiatkom decembra minulého roka.

Moderátor a hypeman sa 5. decembra podelil s fanúšikmi o informáciu o svojom zdravotnom stave. Osťo s nimi zostal v kontakte aj počas liečby.

Na Silvestra zverejnil na sociálnej sieti odkaz z nemocnice. Napísal, že napriek najťažšiemu boju so sebou samým bol uplynulý rok paradoxne najlepším v jeho živote, pretože ho veľa naučil. Vyjadril vďačnosť a prianie zdravia pre seba aj ostatných.

Jeho posledné verejné slová patrili trojročnému synovi Oliverovi. Zároveň odkázal verejnosti, aby si vážila každý okamih, pretože všetko sa môže zmeniť z minúty na minútu.

(max)

Minúta  |  

Bojkot autorov zrušil festival, Palestínčanku pozvali späť

Austrálsky festival v Adelaide sa ospravedlnil palestínsko-austrálskej spisovateľke Rande Abdel-Fattahovej po tom, ako jej zrušil pozvanie na Týždeň spisovateľov pre jej vyjadrenia o Izraeli. Rozhodnutie spustilo vlnu kritiky a bojkot viac ako 180 autorov, čo viedlo k zrušeniu celého programu.

Nová správna rada festivalu stiahla rozhodnutie predchádzajúceho vedenia, pozvala Abdel-Fattahovú späť na budúcoročné podujatie a priznala zlyhanie v oblasti umeleckej slobody. Autorka ospravedlnenie prijala, no upozornila, že to neodstraňuje spôsobené škody.

Pôvodné vedenie tvrdilo, že jej účasť by mohla byť necitlivá vzhľadom na nedávnu streľbu na židovskom podujatí v Bondi. Neuviedli však konkrétne vyjadrenia Abdel-Fattahovej, ktoré by súviseli s incidentom.

Podporu autorke vyjadrili aj významné osobnosti vrátane Jacindy Ardernovej či Zadie Smithovej. Kapela Pulp, ktorá festival bojkotovala, po ospravedlnení svoj postoj prehodnotila a na podujatí vystúpi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trauma z bojov zvyšuje riziko samovrážd v armáde Izraela

Izrael čelí výraznému nárastu samovrážd a posttraumatickej stresovej poruchy medzi vojakmi po viac než dvojročnej vojne v Gaze, ktorá sa začala po útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Podľa izraelského ministerstva obrany prípady stresovej poruchy medzi vojakmi od septembra 2023 vzrástli takmer o 40 percent a do roku 2028 sa očakáva ich ďalší výrazný nárast.

Konflikt sa rozšíril aj na sever, kde bojovali s libanonským Hizballáhom a zahŕňal masové nasadenie vojakov a záložníkov. Izrael uvádza, že od začiatku vojny zahynulo viac ako 1 100 jeho príslušníkov ozbrojených síl.

Zároveň palestínski a libanonskí predstavitelia hlásia desaťtisíce obetí na druhej strane.

Z údajov vyplýva, že z približne 22 300 vojakov liečených na vojnové zranenia trpí 60 percent posttraumatickými následkami. Zdravotné poisťovne a mimovládne organizácie zaznamenávajú zvýšený dopyt po psychologickej pomoci vrátane alternatívnych terapií.

Odborníci upozorňujú aj na takzvanú morálnu ujmu, teda psychické následky rozhodnutí prijatých v boji, ktoré viedli k smrti civilistov. Neliečená trauma zvyšuje riziko samovraždy, pričom parlamentná správa uvádza stovky pokusov o samovraždu medzi vojakmi v uplynulých dvoch rokoch.

Zdravotnícky systém je podľa odborníkov preťažený a mnohí vojaci sa k pomoci dostávajú oneskorene.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.