Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo veku 37 rokov zomrel slovenský moderátor prezývaný Osťo

V piatok 16. januára podľa portálu tvnoviny.sk zomrel v ranných hodinách vo veku 37 rokov Marcel Osztas, známy ako Osťo. Prehral boj s vážnou chorobou, o ktorej verejne prehovoril len začiatkom decembra minulého roka.

Moderátor a hypeman sa 5. decembra podelil s fanúšikmi o informáciu o svojom zdravotnom stave. Osťo s nimi zostal v kontakte aj počas liečby.

Na Silvestra zverejnil na sociálnej sieti odkaz z nemocnice. Napísal, že napriek najťažšiemu boju so sebou samým bol uplynulý rok paradoxne najlepším v jeho živote, pretože ho veľa naučil. Vyjadril vďačnosť a prianie zdravia pre seba aj ostatných.

Jeho posledné verejné slová patrili trojročnému synovi Oliverovi. Zároveň odkázal verejnosti, aby si vážila každý okamih, pretože všetko sa môže zmeniť z minúty na minútu.

(max)

Minúta  |  

Bojkot autorov zrušil festival, Palestínčanku pozvali späť

Austrálsky festival v Adelaide sa ospravedlnil palestínsko-austrálskej spisovateľke Rande Abdel-Fattahovej po tom, ako jej zrušil pozvanie na Týždeň spisovateľov pre jej vyjadrenia o Izraeli. Rozhodnutie spustilo vlnu kritiky a bojkot viac ako 180 autorov, čo viedlo k zrušeniu celého programu.

Nová správna rada festivalu stiahla rozhodnutie predchádzajúceho vedenia, pozvala Abdel-Fattahovú späť na budúcoročné podujatie a priznala zlyhanie v oblasti umeleckej slobody. Autorka ospravedlnenie prijala, no upozornila, že to neodstraňuje spôsobené škody.

Pôvodné vedenie tvrdilo, že jej účasť by mohla byť necitlivá vzhľadom na nedávnu streľbu na židovskom podujatí v Bondi. Neuviedli však konkrétne vyjadrenia Abdel-Fattahovej, ktoré by súviseli s incidentom.

Podporu autorke vyjadrili aj významné osobnosti vrátane Jacindy Ardernovej či Zadie Smithovej. Kapela Pulp, ktorá festival bojkotovala, po ospravedlnení svoj postoj prehodnotila a na podujatí vystúpi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trauma z bojov zvyšuje riziko samovrážd v armáde Izraela

Izrael čelí výraznému nárastu samovrážd a posttraumatickej stresovej poruchy medzi vojakmi po viac než dvojročnej vojne v Gaze, ktorá sa začala po útoku Hamasu na juh Izraela 7. októbra 2023. Podľa izraelského ministerstva obrany prípady stresovej poruchy medzi vojakmi od septembra 2023 vzrástli takmer o 40 percent a do roku 2028 sa očakáva ich ďalší výrazný nárast.

Konflikt sa rozšíril aj na sever, kde bojovali s libanonským Hizballáhom a zahŕňal masové nasadenie vojakov a záložníkov. Izrael uvádza, že od začiatku vojny zahynulo viac ako 1 100 jeho príslušníkov ozbrojených síl.

Zároveň palestínski a libanonskí predstavitelia hlásia desaťtisíce obetí na druhej strane.

Z údajov vyplýva, že z približne 22 300 vojakov liečených na vojnové zranenia trpí 60 percent posttraumatickými následkami. Zdravotné poisťovne a mimovládne organizácie zaznamenávajú zvýšený dopyt po psychologickej pomoci vrátane alternatívnych terapií.

Odborníci upozorňujú aj na takzvanú morálnu ujmu, teda psychické následky rozhodnutí prijatých v boji, ktoré viedli k smrti civilistov. Neliečená trauma zvyšuje riziko samovraždy, pričom parlamentná správa uvádza stovky pokusov o samovraždu medzi vojakmi v uplynulých dvoch rokoch.

Zdravotnícky systém je podľa odborníkov preťažený a mnohí vojaci sa k pomoci dostávajú oneskorene.

(reuters, max)

Minúta  |  

Raši podporuje možnosť skrátiť volebné obdobie referendom

V koalícii sa aktuálne nediskutuje o možnosti skracovať volebné obdobie referendom, aj keď premiér Robert Fico (Smer) túto tému otvoril už v novembri. Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) pre TASR uviedol, že s takouto možnosťou by osobne súhlasil.

Argumentoval, že na Slovensku sú prísne pravidlá pre referendum. Pripomenul, že na to, aby výsledky referenda boli platné, by sa na ňom musela zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.

„Keby sa ľudia rozhodli a referendum, v ktorom povedia, že majú byť voľby skôr, by bolo platné, tak ide o najväčší mandát, aký môže byť, a s tým by som súhlasil. Nie som za to, aby to mohli urobiť len tak poslanci, keď im to napadne,“ doplnil.

O téme sa však podľa Rašiho v koalícii momentálne nerokuje a nie je to niečo, čo Slovensko najviac trápi.

Premiér Fico v novembri vyzval ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby otvoril otázku návratu článku do ústavy, ktorý by občanom umožnil vyvolať predčasné voľby aj prostredníctvom referenda. Označil to za „dlh voči verejnosti“. Susko následne avizoval, že sa touto témou budú zaoberať a budú hľadať možné riešenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Známy fast food vo Francúzsku prechádza na halal mäso

KFC pre Le Parisien potvrdil, že od 21. januára 2026 prejde 24 z jeho 404 reštaurácií vo Francúzsku na halal kuracie mäso v súlade s moslimskými stravovacími predpismi. Reťazec týmto krokom reaguje na rastúci dopyt a rozmanité očakávania zákazníkov.

„Sme odhodlaní splniť rozmanité očakávania všetkých našich zákazníkov,“ spresnila spoločnosť s tým, že cieľom je „držať krok s vývojom trhu a spojiť čo najviac ľudí okolo stolov“.

KFC sa tak pridáva k ďalším reťazcom ako Five Guys či Quick, ktoré už podobné zmeny urobili. Five Guys nedávno zaviedol halal menu v šiestich reštauráciách a odstránil alkohol. Quick zaviedol halal mäso vo všetkých svojich pobočkách už v roku 2021.

Zoznam 24 reštaurácií, ktoré prejdú na halal, zverejní reťazec 21. januára na svojej webovej stránke.

Halal mäso musí pochádzať z porážky vykonanej v súlade s islamským právom – zviera musí byť pri vedomí, otočené k Mekke a porážač musí vysloviť modlitbu.

(max)

Minúta  |  

Harabin podal trestné oznámenie na politikov, sudcov a prokurátorov

Bývalý minister spravodlivosti a predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin oznámil, že podal trestné oznámenie na viaceré konkrétne osoby. „Pokiaľ budú títo zločinci chodiť po slobode, žiaden občan Slovenskej republiky si nemôže byť istý svojím životom,“ napísal.

Trestné oznámenie adresoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi. Harabin ho podáva na skupinu osôb, ktorú označil ako „kvarteto udavačov“ v zložení Čekovský, Stančík, Šeliga a Benčík, a to pre podozrenie z krivého obvinenia podľa Trestného zákona. Podľa všetkého ide o exposlancov parlamentu.

Zároveň podal trestné oznámenie aj na troch prokurátorov vrátane Daniela Lipšica, vyšetrovateľa a dvoch sudcov Špecializovaného trestného súdu. Tým pripisuje zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Podľa Harabina sa oznámenie týka kauzy súvisiacej s jeho výrokom z 25. februára 2023, ktorý zverejnil na sociálnej sieti Facebook. Výrok sa týkal ruského prezidenta Vladimira Putina a začatia takzvanej špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine.

V utorok Najvyšší súd SR potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre Harabina v súvislosti so spomínaným výrokom. Obžalobu podala prokuratúra pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a pre prečin schvaľovania trestného činu.

Exsudca a politik po pojednávaní potvrdil záujem opäť sa uchádzať o post prezidenta štátu v najbližších voľbách.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.