Preskočiť na obsah
  |  

Hargaš: MIRRI chce zadať zákazku na web Slovensko.sk bez súťaže

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) podľa poslanca Jána Hargaša (PS) plánuje zadať zákazku na nový portál Slovensko.sk v hodnote viac ako 130 miliónov eur súčasnému dodávateľovi bez súťaže, formou priameho rokovacieho konania.

Hargaš v piatok uviedol, že má informácie z prostredia rezortu a zmluvy sú údajne pripravené na podpis.

Očakáva, že budúci týždeň by sa mohla zísť Bezpečnostná rada SR, na ktorej bude minister informatizácie Samuel Migaľ () argumentovať hrozbou kolapsu portálu Slovensko.sk. Podľa Hargaša má minister používať aj znalecké posudky, pri ktorých sú „veľké pochybnosti“, no zároveň nezverejní žiadnu dokumentáciu.

Poslanec tvrdí, že príprava projektu je neverejná a vedená ako takzvaná limitovaná informácia, čo podľa neho výrazne sťažuje kontrolu. Kritizuje, že ku „kľúčovému IT systému štátu“ nie sú zverejnené odborné stanoviská, ktoré minister predtým sľuboval.

Pripomenul, že projekt mal stáť pôvodne 27 miliónov eur, neskôr 80 miliónov eur a tender museli pozastaviť.

Hargaš vyzval Migaľa na transparentnosť a upozornil, že stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze, avizované na 14. januára, stále nie je zverejnené.

(tasr, lud)

  |  

Takáč: Slovensko môže prísť o 30 percent eurofondov pre farmárov

Slovensko môže po roku 2027 prísť až o tretinu financií určených na poľnohospodárstvo. Upozornil na to minister Richard Takáč (Smer), ktorý varoval, že pripravovaný návrh rozpočtu EÚ a zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) môžu výrazne poškodiť domácich farmárov.

Kritizoval najmä plánované zrušenie externej konvergencie a povinné stropovanie platieb nad 100-tisíc eur, čo by podľa neho tvrdo zasiahlo veľké farmy. Komisia navyše zvažuje vytvorenie „superfondu“ spojením dvoch pilierov SPP.

Takáč obhajoval potrebu zachovať doterajšie nastavenia, ktoré reflektujú špecifiká slovenského poľnohospodárstva. Vyjadril aj nesúhlas s vynechaním potravinárstva z podpory a upozornil na negatívny vplyv vysokých cien energií a príliš ambicióznych ekologických cieľov na konkurencieschopnosť.

Za najväčší problém však označil dovoz z Ukrajiny, ktorý podľa neho výraznejšie deformuje slovenský trh ako iné obchodné dohody.

(tasr, pir)

  |  

Venezuela prepustila občanov Česka, Maďarska a Nemecka

Venezuela v piatok prepustila z väzenia občanov Česka, Maďarska, Holandska a Nemecka. Potvrdili to ich vlády. Rozhodnutie je súčasťou širšej vlny prepúšťania väzňov po tom, čo Spojené štáty na začiatku roka zadržali prezidenta Nicolása Madura.

Prepusteného Čecha zadržali v roku 2024. Venezuelské úrady ho vtedy obvinili, že sa mal podieľať na pláne zavraždiť Madura – ktorý bol v tom čase ešte prezidentom – a následne zvrhnúť vládu.

Česká diplomacia už minulý rok uvádzala, že muža väznili „bez obvinenia a spravodlivého procesu“. Ľudskoprávna organizácia Foro Penal tvrdila, že jeho zadržanie malo politické pozadie.

Minister zahraničia Petr Macinka oznámil, že Čech dostal sa na slobodu spolu s väznenými občanmi Írska, Rumunska, Nemecka, Albánska, Ukrajiny a Holandska. Podľa neho išlo o výsledok niekoľkotýždňových intenzívnych rokovaní a Praha je pripravená obnoviť diplomatické vzťahy s Venezuelou.

Nemecko označilo prepustenie troch svojich občanov za gesto smerujúce ku konštruktívnejším vzťahom.

Venezuela tvrdí, že tento týždeň prepustila viac ako 400 ľudí, no ľudskoprávne skupiny hovoria o nižšom čísle.

(reuters, lud)

  |  

Česká snemovňa vyzýva Pavla bez odkladu vymenovať vládu

Poslanecká snemovňa českého parlamentu v piatok prijala uznesenie, ktorým vyzýva prezidenta Petra Pavla, aby bez zbytočného odkladu vymenoval členov vlády navrhnutých premiérom. Pod uznesenie sa podpísalo 101 zo 183 prítomných poslancov. Vládna koalícia má v snemovni väčšinu: 108 hlasov.

Uznesenie je reakciou na Pavlovo rozhodnutie nevymenovať Filipa Turka, čestného prezidenta Motoristov, za ministra životného prostredia. Snemovňa zdôraznila, že vhodnosť členov vlády posudzuje ona sama cez hlasovanie o dôvere.

Prezidentská kancelária reagovala, že uznesenie berie na vedomie, no pripomenula, že snemovňa nemôže prezidentovi ukladať povinnosti. Argumenty k nevymenovaniu Turka podľa úradu hlavy štátu prediskutovali s premiérom Andrejom Babišom (ANO). Turek však napokon obsadí post vládneho splnomocnenca pre klimatickú politiku a Green Deal.

Opoziční poslanci uznesenie označili za pokrytecké, keďže súčasná koalícia v minulosti podporovala právo prezidenta Miloša Zemana nevymenovať iného kandidáta.

Poslanci zároveň odmietli návrh Jiřího Pospíšila (TOP 09), aby premiér podal kompetenčnú žalobu na prezidenta. Pavel by takýto spor na ústavnom súde privítal.

(tasr, max)

  |  

TikTok zavádza systém na odhalenie veku detí v Európe

V najbližších týždňoch začne TikTok zavádzať technológiu na detekciu veku používateľov v celej Európe. Reaguje tak na rastúci regulačný tlak, aby efektívnejšie odhaľoval a odstraňoval účty detí mladších ako 13 rokov.

Nový systém nadväzuje na pilotný program v Európe a využíva analýzu profilov, videí a správania na odhad veku. Účty, ktoré systém označí ako podozrivé, posúdia moderátori, nie automatické algoritmy.

Zavedenie tejto technológie prichádza v čase, keď európske inštitúcie sprísňujú požiadavky na overovanie veku. Austrália zaviedla zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, Dánsko zvažuje hranicu 15 rokov a Európsky parlament presadzuje vekové limity. Pilotné skúšanie v Spojenom kráľovstve už viedlo k odstráneniu tisícov účtov.

TikTok priznáva, že zatiaľ neexistuje jednotný spôsob, ako overiť vek bez zásahu do súkromia. Pri odvolaniach sa použije systém Yoti na odhad veku podľa tváre, ale aj kreditné karty a doklady totožnosti. Yoti využíva aj Meta.

Systém vyvinuli špeciálne pre Európu v spolupráci s írskym úradom na ochranu údajov. Používateľov budú o jeho nasadení informovať.

(reuters, max)

  |  

Eurokomisia schválila ďalšiu žiadosť SR o platbu z plánu obnovy

Európska komisia v piatok pozitívne vyhodnotila šiestu žiadosť Slovenska o platbu z plánu obnovy. Na základe tohto rozhodnutia očakáva krajina vyplatenie čistej sumy vo výške 591 miliónov eur. Žiadosť zahŕňala osem míľnikov a jedenásť cieľov.

Medzi kľúčové opatrenia patrili napríklad štipendiá pre talentovaných študentov, reforma financovania predprimárneho vzdelávania, zriaďovanie centier zdieľaných služieb, vyšší počet zákrokov na liečbu fibrilácie predsiení a nové moduly na zelenú transformáciu v odbornom školstve.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas), poverený aj riadením úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy, označil šiestu platbu za mimoriadne náročnú a poďakoval všetkým, ktorí na nej spolupracovali.

Komisia teraz posúva žiadosť Hospodárskemu a finančnému výboru, ktorého kladné stanovisko je podmienkou vyplatenia sumy.

Po tejto platbe bude mať Slovensko na účte už viac ako 4,55 miliardy eur z celkových 6,4 miliardy. Zároveň čaká na schválenie siedmej žiadosti v hodnote 658 miliónov eur. V roku 2026 plánuje podať posledné dve platby vo výške 1,2 miliardy eur.

(tasr, max)