Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prokurátori kritizujú návrh SNS, varujú pred rastom radikalizácie

Rada prokurátorov SR kritizuje návrh novely Trestného zákona z dielne poslancov SNS, ktorý by mal zmierniť postihy za extrémistické trestné činy. Upozorňuje, že vypustenie trestnosti výroby, šírenia a prechovávania extrémistických materiálov je krokom späť, ktorý by mohol výrazne sťažiť boj proti radikalizácii.

Podľa prokurátorov by išlo o ohrozenie vnútornej bezpečnosti, porušenie záväzkov Slovenska voči EÚ a oslabenie možností predchádzať násilným činom.

Kritizujú tiež navrhované zníženie trestov za propagáciu nenávistných ideológií – podľa nich by to oslabilo odstrašujúcu funkciu trestu a degradovalo ochranu ústavného zriadenia.

Rada upozorňuje, že nejde o odbornú reformu, ale o nebezpečný zásah do právneho systému. SNS tvrdí, že zmeny zvýšia právnu istotu a znížia závislosť od znaleckých posudkov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zelenskyj: Delegácia mieri do USA, cieľom sú garancie a obnova

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že delegácia z Kyjeva smeruje do USA rokovať o bezpečnostných zárukách a pláne obnovy krajiny po vojne. Ukrajina podľa neho dokončila svoju časť dokumentov, ktoré zahŕňajú takzvaný „balík prosperity“ – plán na uvoľnenie finančnej pomoci a obranné záruky zo strany USA.

Zelenskyj verí, že dohody by mohli byť podpísané budúci týždeň počas Svetového ekonomického fóra v Davose. Zároveň dúfa, že Washington zaujme jasné stanovisko k ruskému postoju k mierovým rokovaniam.

Americký prezident Donald Trump však Zelenského vníma ako prekážku mieru, čím sa dostáva do rozporu s názormi európskych lídrov.

Zelenskyj upozornil, že nedávne útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sú dôkazom, že Moskva nemá o mier skutočný záujem.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Posledná česká hlbinná baňa na čierne uhlie končí

Poslednú hlbinnú uhoľnú baňu v Česku v januári definitívne zatvoria, čím sa končí viac ako 250-ročná éra ťažby v ostravskom regióne.

Baňa CSM v Stonave končí najmä pre nízke ceny uhlia a klesajúci dopyt, ktorý oslabujú európska priemyselná aj environmentálna transformácia. Prevádzku jej po roku 2022 na krátky čas predĺžil rast cien energií po ruskej invázii na Ukrajinu.

Ťažký priemysel, ktorý kedysi uhoľná ťažba poháňala, sa po roku 1989 výrazne oslabil a s ním sa postupne zatvárali aj šachty.

Strata pracovných miest dnes už región nezasiahne tak dramaticky ako v 90. rokoch: nezamestnanosť je 6,6 percenta (stále nad celoštátnym priemerom), no pomohli rekvalifikácie aj príchod nových investorov po vstupe Česka do EÚ.

Podnik OKD sa plánuje presunúť k projektom ako batériový park alebo metánová elektráreň. Ťažba uhlia však naďalej pokračuje v Poľsku a na západe Česka formou povrchovej ťažby.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Hargaš: MIRRI chce zadať zákazku na web Slovensko.sk bez súťaže

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) podľa poslanca Jána Hargaša (PS) plánuje zadať zákazku na nový portál Slovensko.sk v hodnote viac ako 130 miliónov eur súčasnému dodávateľovi bez súťaže, formou priameho rokovacieho konania.

Hargaš v piatok uviedol, že má informácie z prostredia rezortu a zmluvy sú údajne pripravené na podpis.

Očakáva, že budúci týždeň by sa mohla zísť Bezpečnostná rada SR, na ktorej bude minister informatizácie Samuel Migaľ () argumentovať hrozbou kolapsu portálu Slovensko.sk. Podľa Hargaša má minister používať aj znalecké posudky, pri ktorých sú „veľké pochybnosti“, no zároveň nezverejní žiadnu dokumentáciu.

Poslanec tvrdí, že príprava projektu je neverejná a vedená ako takzvaná limitovaná informácia, čo podľa neho výrazne sťažuje kontrolu. Kritizuje, že ku „kľúčovému IT systému štátu“ nie sú zverejnené odborné stanoviská, ktoré minister predtým sľuboval.

Pripomenul, že projekt mal stáť pôvodne 27 miliónov eur, neskôr 80 miliónov eur a tender museli pozastaviť.

Hargaš vyzval Migaľa na transparentnosť a upozornil, že stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze, avizované na 14. januára, stále nie je zverejnené.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Takáč: Slovensko môže prísť o 30 percent eurofondov pre farmárov

Slovensko môže po roku 2027 prísť až o tretinu financií určených na poľnohospodárstvo. Upozornil na to minister Richard Takáč (Smer), ktorý varoval, že pripravovaný návrh rozpočtu EÚ a zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) môžu výrazne poškodiť domácich farmárov.

Kritizoval najmä plánované zrušenie externej konvergencie a povinné stropovanie platieb nad 100-tisíc eur, čo by podľa neho tvrdo zasiahlo veľké farmy. Komisia navyše zvažuje vytvorenie „superfondu“ spojením dvoch pilierov SPP.

Takáč obhajoval potrebu zachovať doterajšie nastavenia, ktoré reflektujú špecifiká slovenského poľnohospodárstva. Vyjadril aj nesúhlas s vynechaním potravinárstva z podpory a upozornil na negatívny vplyv vysokých cien energií a príliš ambicióznych ekologických cieľov na konkurencieschopnosť.

Za najväčší problém však označil dovoz z Ukrajiny, ktorý podľa neho výraznejšie deformuje slovenský trh ako iné obchodné dohody.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Venezuela prepustila občanov Česka, Maďarska a Nemecka

Venezuela v piatok prepustila z väzenia občanov Česka, Maďarska, Holandska a Nemecka. Potvrdili to ich vlády. Rozhodnutie je súčasťou širšej vlny prepúšťania väzňov po tom, čo Spojené štáty na začiatku roka zadržali prezidenta Nicolása Madura.

Prepusteného Čecha zadržali v roku 2024. Venezuelské úrady ho vtedy obvinili, že sa mal podieľať na pláne zavraždiť Madura – ktorý bol v tom čase ešte prezidentom – a následne zvrhnúť vládu.

Česká diplomacia už minulý rok uvádzala, že muža väznili „bez obvinenia a spravodlivého procesu“. Ľudskoprávna organizácia Foro Penal tvrdila, že jeho zadržanie malo politické pozadie.

Minister zahraničia Petr Macinka oznámil, že Čech dostal sa na slobodu spolu s väznenými občanmi Írska, Rumunska, Nemecka, Albánska, Ukrajiny a Holandska. Podľa neho išlo o výsledok niekoľkotýždňových intenzívnych rokovaní a Praha je pripravená obnoviť diplomatické vzťahy s Venezuelou.

Nemecko označilo prepustenie troch svojich občanov za gesto smerujúce ku konštruktívnejším vzťahom.

Venezuela tvrdí, že tento týždeň prepustila viac ako 400 ľudí, no ľudskoprávne skupiny hovoria o nižšom čísle.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.