Preskočiť na obsah
  |  

Sudkyňa stopla zásahy ICE proti protestujúcim v Minneapolise

Americký súd v Minneapolise obmedzil taktiky federálnych imigračných agentov po násilnom zásahu, ktorý vyústil do smrti 37-ročnej ženy počas sledovania ich aktivít.

Podľa rozhodnutia sudkyne Kate Menendezovej už nesmú agenti ICE zatýkať ani použiť slzotvorný plyn či iné prostriedky proti pokojným protestujúcim a pozorovateľom, ak neexistuje dôvodné podozrenie z trestnej činnosti.

Rozsudok vychádza zo žaloby podanej miestnymi aktivistami ešte pred incidentom, ktorý zintenzívnil napätie v regióne. Nasadenie takmer troch tisícov ozbrojených agentov federálnej vlády zatienilo kapacity miestnej polície.

Úrady tvrdia, že Renée Goodová „prenasledovala“ agentov, zatiaľ čo videá podľa aktivistov dokazujú opak. Príkaz platí len v oblasti Twin Cities. Sudkyňa zdôraznila, že pokojní účastníci protestov majú ústavnú ochranu.

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti zatiaľ na verdikt nereagovalo.

(reuters)

  |  

Fico chce nový jadrový blok v rukách štátu, už mieri za Trumpom

Slovensko bude podľa premiéra Roberta Fica (Smer) vďaka novej dohode s USA výnimočnou krajinou v oblasti jadrovej energetiky – bude totiž využívať ruské aj americké technológie.

Dohoda predpokladá výstavbu veľkokapacitného reaktora v Jaslovských Bohuniciach, ktorý má byť uvedený do prevádzky v rokoch 2040 až 2041 a bude výhradne v rukách štátu.

Fico zdôraznil, že Slovensko musí reagovať na rastúce energetické potreby a mať ambíciu stať sa vývozcom elektriny. Poukázal aj na to, že dnes krajina vlastní len zlomok svojich jadrových kapacít a nový zdroj má túto nerovnováhu napraviť.

V príhovore označil svoje rozhodnutie o dostavbe Mochoviec z roku 2008 za strategicky správne a nové plány považuje za rovnako vizionárske. Po podpise dohody vo Washingtone sa Fico presunie na Floridu, kde ho čaká stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

(tasr)

  |  

Počet obetí útoku Spojených štátov vo Venezuele rastie

Počet obetí americkej operácie vo Venezuele, počas ktorej bol zosadený a zajatý prezident Nicolás Maduro, sa zvýšil. Podľa venezuelského ministerstva obrany zahynulo 47 príslušníkov armády, čo je dvojnásobok pôvodne oznámeného čísla.

Celkovo si zásah vyžiadal 83 mŕtvych vrátane 32 kubánskych vojakov. Útok prebehol začiatkom januára, začal leteckými údermi na vojenské ciele a vyvrcholil zásahom amerických špeciálnych jednotiek.

Zranených bolo viac ako 112 ľudí, pričom niektoré telá boli podľa ministra vnútra vážne zohavené.

Nová dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová vyhlásila štátny smútok a označila padlých vojakov za obete vojenskej agresie. Maduro medzitým čelí v USA viacerým obvineniam vrátane narkoterorizmu, no pred súdom v New Yorku vinu odmietol.

(tasr)

  |  

Viac ako 80 krajín podporilo novú zmluvu OSN o ochrane oceánov

Zmluva OSN o ochrane biodiverzity na otvorenom mori v sobotu oficiálne nadobudla platnosť a prináša právne záväzný rámec pre krajiny, ktoré chcú riešiť hrozby ako nadmerný rybolov a ničenie oceánskych ekosystémov.

Jej cieľom je do roku 2030 ochrániť 30 percent oceánskeho prostredia – čo si podľa odborníkov vyžiada vytvorenie vyše 190-tisíc chránených morských oblastí.

Zmluva, známa ako BBNJ, vznikala 15 rokov a aktuálne ju ratifikovalo už viac ako 80 štátov, medzi nimi Čína, Brazília a Japonsko. USA dokument síce podpísali, ale zatiaľ neratifikovali.

Zmluva zahŕňa aj pravidlá na hodnotenie vplyvu ľudských činností na oceán a podporuje spravodlivé rozdelenie výnosov z takzvanej morskej genetickej biodiverzity. Nezahŕňa však ťažbu na morskom dne – tú má na starosti Medzinárodný úrad pre morské dno.

(reuters)

  |  

Trump predstavil plán pre Gazu, vedenie rady zveril známym tváram

Biely dom zverejnil mená členov Mierovej rady, ktorú navrhol prezident USA Donald Trump ako súčasť plánu na správu pásma Gazy po uzavretí krehkého prímeria.

Radu povedie samotný Trump a jej členmi sú minister zahraničia USA Marco Rubio, Trumpov vyslanec Steve Witkoff, bývalý britský premiér Tony Blair a Jared Kushner.

Táto skupina má dočasne dohliadať na správu Gazy, až kým sa nevytvorí trvalejšie politické riešenie.

Trumpov plán bol predstavený koncom minulého roka a vzbudil rôzne reakcie, najmä pre jeho jednoznačne americkú dominanciu. Zapojenie známych tvárí ako Blair či Kushner však naznačuje ambíciu poskytnúť iniciatíve medzinárodnú legitimitu.

(reuters)

  |  

USA a Ukrajina budú v Miami rokovať o zárukách a obnove

Ukrajina a USA plánujú v sobotu ďalšie kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách a povojnovej obnove. Stretnutie sa uskutoční v Miami, kde bude Ukrajinu zastupovať vysokopostavený tím vrátane Rustema Umerova a Kyryla Budanova.

Americká delegácia zatiaľ nebola zverejnená.

Cieľom rokovaní je doladiť dokumenty, ktoré by mohli byť podpísané už počas Svetového ekonomického fóra v Davose – konkrétne ide o bezpečnostné záruky a plán hospodárskeho rozvoja Ukrajiny.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že tieto dohody sú kľúčové pre budúcnosť krajiny. Zároveň pripomenul, že v decembri rokoval aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom o ukončení vojny.

Podľa neho sa podarilo dosiahnuť významný posun, hoci niektoré sporné body – najmä územné otázky – ostávajú otvorené.

Rokovania majú pokračovať aj v tejto oblasti.

(tasr, pir)