Preskočiť na obsah
  |  

Ifo: Trumpove clá znižujú výkon nemeckej ekonomiky

Clá prezidenta USA Donalda Trumpa na dovoz z EÚ naďalej predstavujú pre nemeckú ekonomiku citeľnú záťaž, varuje mníchovský inštitút Ifo. Podľa ekonómky Lisandry Flachovej nemecké firmy trpia najmä obmedzeným exportom do USA, zníženým dopytom z Číny a rastúcou konkurenciou z ázijských trhov.

Modely Ifo naznačujú, že ak bude americký protekcionizmus pokračovať, výkon nemeckého hospodárstva sa dlhodobo zníži o 0,13 percenta. Zdá sa to málo, no pre oslabenú ekonomiku ide o významný zásah.

Vývoz do USA by mohol klesnúť o 15 percent, do Číny o osem percent.

Investičná neistota navyše spôsobila, že časť firiem svoje plány v USA stopla úplne. Najväčší úder utrpel priemysel – najmä automobilový, strojársky a farmaceutický sektor. Mierne plus zaznamenalo len poľnohospodárstvo a služby.

(tasr, pir)

  |  

Fiala odmietol kandidatúru na prezidenta

Petr Fiala sa na kongrese ODS definitívne rozlúčil s postom predsedu a potvrdil, že nebude kandidovať na prezidenta. Stranu označil za najúspešnejšiu v krajine a vyzdvihol jej výsledky v komunálnej politike.

V prejave kritizoval Motoristov ako „paródiu na pravicu“, SPD označil za prokremeľské hnutie a ANO Andreja Babiša za disciplinovanú politickú mašinériu. Podľa Fialu je budúcnosť ODS v spolupráci pravicových síl a odmietol akékoľvek rozdelenie.

Jasne podporil zotrvanie Petra Pavla vo funkcii prezidenta. Zdôraznil, že strana môže uspieť len ako súčasť širšej spolupráce s ďalšími demokratickými pravicovými stranami.

Nového predsedu si ODS zvolí počas prebiehajúceho kongresu; kandidátmi sú Martin Kupka a Radim Ivan.

(tasr, pir)

  |  

Chameneí viní Trumpa z krvi na uliciach, hovorí o americkom sprisahaní

Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa zo zodpovednosti za stovky obetí počas nedávnej vlny protestov v Iráne. Pred davom stúpencov vyhlásil, že išlo o „americké sprisahanie“ s cieľom podriadiť krajinu zahraničnej nadvláde.

Vláda podľa neho musela „zlomiť chrbát vzbúrencom“, pričom nevylúčil tvrdý postup voči domácim aj medzinárodným oponentom.

Protesty, ktoré sa začali na konci decembra kvôli ekonomickej kríze, rýchlo prerástli do odporu voči teokratickému režimu. Podľa aktivistov si zásahy vyžiadali vyše 2 700 životov.

Hoci Trump naznačil možnosť vojenského zásahu USA, v piatok sa k tomu nevyjadril jednoznačne.

V Teheráne sa protesty dočasne utíšili, internet však zostáva obmedzený.

(reuters, pir)

  |  

Francúzska opozícia spochybňuje členstvo v NATO

Vo francúzskom parlamente sa opäť rozprúdila debata o prípadnom vystúpení krajiny z NATO. Opozičná strana Nepoddajné Francúzsko tvrdí, že odchod by neznamenal izoláciu, ale posilnenie vplyvu Paríža na medzinárodnej scéne.

Podľa jej názoru by mohlo Francúzsko mimo Aliancie aktívnejšie presadzovať mierové iniciatívy, ekologické riešenia či jadrové odzbrojenie – napríklad v rámci OSN či OBSE.

Berlínsky denník Berliner Zeitung upozorňuje, že tento scenár nie je celkom nereálny – najmä vzhľadom na silnú opozíciu v parlamente.

Kritika NATO totiž prichádza zľava aj sprava: Nepoddajné Francúzsko má 71 poslancov, krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej až 123.

Tému si všimli aj ruské a ukrajinské médiá, čo svedčí o medzinárodnom záujme o francúzsku zahraničnopolitickú orientáciu.

(pir)

  |  

Primátor Žiaru verí v reštart Slovalca, Fico sľubuje memorandum

Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal dúfa, že sa výroba hliníka v Slovalcu obnoví ešte tento rok. Vo videu zverejnenom po návšteve premiéra Roberta Fica vo fabrike označil rok 2026 za prelomový. Podľa neho je záujem vlády o spoluprácu dôležitým signálom – oceňuje najmä pripravované memorandum o podpore.

Antal zároveň zdôraznil prínos Slovalca pre mesto – firma podporuje šport, infraštruktúru i komunitné projekty. Výrobu primárneho hliníka podnik stopol už v roku 2022 pre extrémne ceny energií a nedostatočné kompenzácie.

V súčasnosti funguje len recyklačné centrum a pracuje tam zhruba 180 ľudí, oproti pôvodným 500. Vláda plánuje s fabrikou uzavrieť desaťročné memorandum a premiér Fico presadzuje celoeurópsku iniciatívu na „prázdniny“ z nákupu emisných povoleniek pre energeticky náročné odvetvia.

(tasr, pir)

  |  

Lula vynechá podpis dohody medzi EÚ a Mercosurom

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa prekvapivo nezúčastní na podpise dlho odkladanej obchodnej dohody medzi EÚ a Mercosurom, ktorý sa uskutoční v sobotu v Paraguaji, píše portál Politico.

Hoci zohral kľúčovú úlohu pri oživení rokovaní, Lula uprednostnil piatkové bilaterálne rokovanie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Riu, ktoré považuje za dostatočné potvrdenie brazílskej angažovanosti.

Brazíliu na ceremoniáli zastúpi minister zahraničia Mauro Vieira. Okrem hláv štátov Mercosuru sa zúčastnia aj lídri EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie a predsedu Európskej rady.

Dohoda, označovaná za historickú, má potenciál vytvoriť jednu z najväčších zón voľného obchodu na svete s 720 miliónmi obyvateľov. V Európe však čelí odporu niektorých krajín pre obavy z dovozu poľnohospodárskych produktov.

Po podpise vstupuje do ratifikačnej fázy, ktorá bude vyžadovať schválenie nielen Európskym parlamentom, ale aj národnými parlamentmi členských štátov.

(pir)