Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obavy o úlohu OSN vyvoláva Rada mieru pod vedením Trumpa

Americký prezident Donald Trump pozval približne 60 krajín do novozaloženej „Rady mieru“, ktorá má riešiť globálne konflikty, najmä vojnu v Gaze. Zatiaľ čo Maďarsko pozvanie bez váhania prijalo, väčšina vlád reaguje zdržanlivo. Diplomati upozorňujú na možné oslabenie postavenia OSN.

Rade by doživotne predsedal Trump. Členské krajiny by mali trojročný mandát, ktorý by sa stal trvalým po zaplatení jednej miliardy dolárov. Návrh vyvolal kritiku, že ide o „Trumpovskú OSN“, ktorá obchádza existujúce medzinárodné inštitúcie.

Mandát Rady bol doteraz schválený len Bezpečnostnou radou OSN do roku 2027 a obmedzoval sa na Gazu. Trump chce jej pôsobnosť rozšíriť na ďalšie konflikty. Mnohí diplomati varujú, že takýto krok môže narušiť jednotu medzinárodného spoločenstva a spochybniť legitimitu OSN.

Prezident Spojených štátov spresnil, že orgán bude „niečím jedinečným“ a verí, že pragmatický prístup môže nahradiť neefektívne inštitúcie.

Predstavitelia OSN však trvajú na tom, že OSN je jediná organizácia schopná spojiť všetky národy. Annalena Baerbocková, predsedníčka Valného zhromaždenia OSN, varovala, že opustenie tohto rámca by mohlo znamenať návrat do „temných čias“.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA by mali podľa kurdského veliteľa ráznejšie zasiahnuť v Sýrii

Veliteľ kurdských Jednotiek ľudovej ochrany (YPG) Sipan Hamo vyzval Spojené štáty, aby ráznejšie zasiahli do prebiehajúcej ofenzívy sýrskej armády na severovýchode krajiny. Podľa Hama kurdské sily čelia rozsiahlej vojenskej kampani, ktorá ohrozuje územia, ktoré Kurdi spravovali posledné desaťročie.

Vládne jednotky obsadili viacero strategických miest vrátane najväčšieho ropného a plynového poľa v krajine.

Hamo spresnil, že rokovania s americkým vyslancom Tomom Barrackom zatiaľ nepriniesli žiadne konkrétne kroky smerom k prímeriu. Zdôraznil, že kurdské ambície nie sú separatistické a že ich budúcnosť vidia ako súčasť Sýrie.

Zároveň však apeloval, že jediní, kto im môže v súčasnej situácii poskytnúť záruky bezpečnosti, sú Spojené štáty alebo ich spojenci.

Odmietol tiež akúkoľvek podporu YPG zo strany Iránu či Ruska a naznačil, že dúfa aj v podporu Izraela, podobne ako pri obrane drúzskej menšiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kaliňák si pripomenul obete najväčšej havárie lietadla v Hejciach

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) si pripomenul 20. výročie tragickej havárie slovenského vojenského lietadla pri maďarskej obci Hejce, ktorá si 19. januára 2006 vyžiadala 42 obetí - tri ženy a 39 mužov. Išlo o najväčšie letecké nešťastie v dejinách samostatného Slovenska.

Zahynuli príslušníci ozbrojených síl a zamestnanci ministerstva obrany, vracajúci sa z misie KFOR v Kosove. Prežil len jeden vojak – Martin Farkaš.

Kaliňák v tejto súvislosti uviedol, že tragédia pripomína, aké nevyspytateľné je nasadenie vojakov a aké riziká prináša služba vlasti. Zdôraznil, že vojenské povolanie nie je zamestnaním, ale poslaním. „Sú vždy pripravení nasadiť aj svoj život na ochranu Slovenskej republiky,“ uviedol.

Zároveň poďakoval obyvateľom obce Hejce za ich solidaritu a dôstojné pripomínanie si pamiatky obetí. Pripomenul, že Slovensko pokračuje v ich odkaze v rámci súčasnej účasti v misii v Kosove.

(tasr, max)

Minúta  |  

Návrh SNS o extrémizme nie je dobrý, potvrdil Takáč

Hovoríme, že sú potrebné zmeny. Vyjadril sa minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) k návrhu koaličnej SNS o úpravách pri trestaní extrémizmu.

"Ten návrh nie je dobrý. Minister spravodlivosti mi dal stanovisko, že to nie je dobrý návrh," podotkol Takáč v relácii televízie Markíza Na telo. Podrobnosťami sa má zaoberať koaličná rada.

Jeho oponent Branislav Gröhling z SaS zhodnotil, že cieľom zmien je pomôcť trestanému Danielovi Bombicovi.

Strana Hlas už skôr odmietla podporiť návrh novely Trestného zákona, ktorý by znížil horné hranice trestov za extrémizmus.

SNS návrh obhajuje snahou o „racionálnejšie“ a diferencovanejšie nastavenie trestných sadzieb a chce vypustiť ustanovenia o extrémistických materiáloch, ktoré podľa nej vytvárajú právnu neistotu.

(max)

Minúta  |  

Gröhling: Sme izolovaní, európski partneri k nám nechodia

Líder SaS Branislav Gröhling v Na telo v televízii Markíza na margo návštevy Roberta Fica (Smer) v USA a stretnutia s Donaldom Trumpom povedal, že sme aj tak izolovaní. A to zo strany európskych partnerov.

Tí podľa jeho slov nenavštevujú ani Slovensko, a ani politických predstaviteľov nepozývajú na dôležité rokovania.

Fico v nedeľu vo videu po návšteve Trumpa pripomenul, že počas roka sa stretol – a s niektorými aj opakovane – so všetkými svetovými lídrami. „Nešlo o formálne podanie rúk, ale o vážne pracovné stretnutia s výsledkami. Takto asi nevyzerá medzinárodná izolácia,“ skonštatoval.

Opozičný politik skritizoval, že Fico sa nevyjadril, či Trumpovi tlmočil nespokojnosť s uvalením ciel na niektoré štáty Únie, ak nepodporia získanie Grónska pod USA. Dotkne sa to podľa Gröhlinga Únie ako takej, keďže tvorí jeden colný priestor.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) povedal, že problém je v tom, že "nemáme lídrov EÚ". "Keby sme mali suverénnejších lídrov, tak by vycestovali do Ameriky," skonštatoval a dodal, že Fico išiel do Ameriky prezentovať Slovensko.

Neodpovedal na to, či by bolo na mieste otvoriť zo strany Fica tému uvalených ciel. Ozrejmil, že nemá ani on informácie, či o tom diskutovali, rovnako ani či sa dotkli témy Grónsko.

(max)

Minúta  |  

Najmenej päťtisíc ľudí zahynulo počas protestov v Iráne

Regionálny iránsky predstaviteľ uviedol, že medzi obeťami je približne 500 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Protesty, pôvodne namierené proti zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam, sa rýchlo zmenili na masové demonštrácie požadujúce koniec klerikálneho režimu a stali sa najkrvavejšími nepokojmi od islamskej revolúcie v roku 1979.

Iránske vedenie obviňuje z násilia „teroristov a ozbrojených výtržníkov“ podporovaných zo zahraničia. Najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí priznal „niekoľko tisíc obetí“ a varoval, že vinníci nebudú ponechaní bez trestu.

Justícia naznačila, že môže obnoviť popravy osôb obvinených z trestného činu „mohareb“, teda boja proti Bohu, ktorý v Iráne trestajú smrťou.

Najtvrdšie zásahy a najvyšší počet obetí zaznamenali podľa úradov kurdské oblasti na severozápade krajiny. Práve tam došlo k najprudším stretom, zdroje upozorňujú aj na snahy ozbrojených kurdských skupín preniknúť do Iránu z Iraku. Hoci protesty sa zdajú byť potlačené, situáciu komplikuje opätovné vypnutie internetu a obmedzený prístup k informáciám.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.