Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sýrska armáda ovládla ropné polia, Macron vyzýva na mier

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril v nedeľu znepokojenie nad pokračujúcou ofenzívou sýrskej vlády proti kurdským silám podporovaným Západom. V telefonáte so sýrskym prezidentom Ahmadom aš-Šaráom zdôraznil, že Francúzsko ani EÚ nemôžu podporiť ďalšie násilie.

Macron apeloval na okamžité prímerie a dohodu medzi stranami, keďže podľa neho od toho závisí stabilita a jednota Sýrie.

Sýrske vládne jednotky, podporované arabskými kmeňmi, medzičasom obsadili strategické ropné pole Omar a plynové pole Conoco vo východnej provincii Dajr az-Zaur, ktoré boli dôležitým zdrojom príjmov pre Sýrske demokratické sily.

Armáda obsadila aj územie pozdĺž východného brehu Eufratu a mestá Tabka, al-Šuhail a Busajra. Západ, vrátane USA, vyzýval Damask na zastavenie operácií. Kurdské úrady zatiaľ nekomentovali stratu území.

(reuters, max)

Minúta  |  

„Grónske“ clá tlačia na euro, dopyt je po obranných akciách

Globálne trhy zaznamenali zvýšenú volatilitu po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie 10-percentných ciel na tovar z ôsmich európskych krajín vrátane Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie. Clá majú platiť od 1. februára a od júna sa zvýšia na 25 percent, pokiaľ USA nedostanú súhlas na kúpu Grónska.

Spoločná reakcia európskych krajín podporila Grónsko a Írsko varovalo, že Európska únia je pripravená na odvetné opatrenia. Investori zareagovali nervózne – euro oslabilo a zvýšil sa záujem o bezpečné aktíva, najmä zlato.

Nemecký DAX a britský FTSE zaznamenali rast o viac ako tri percentá, no geopolitické napätie môže tento trend pribrzdiť. Výrazne posilnili akcie obranných spoločností, ktoré profitujú z napätej situácie.

Podľa analytikov môže tento nový obchodný konflikt narušiť nedávne dohody a viesť k širšiemu hospodárskemu riziku. Trhy zatiaľ reagujú opatrne, avšak nálada sa môže zmeniť, ak clá vstúpia do platnosti.

Trumpove hrozby prichádzajú v čase, keď sa Európska únia snaží rozširovať obchodné vzťahy, a to aj najnovšie podpísanou dohodou s blokom Mercosur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Čerňanská s Mokrášovou si vybojovali ZOH aj v dvojboboch

Slovenská bobistka Viktória Čerňanská sa na februárových ZOH v Miláne a Cortine d'Ampezzo predstaví okrem monobobov aj v súťaži dvojbobov. Spolu s Luciou Mokrášovou si definitívne zaistili olympijskú miestenku 11. miestom v záverečných pretekoch Svetového pohára v nemeckom Altenbergu. Zisk miestenky potvrdil v nedeľu popoludní Slovenský zväz bobistov.

Čerňanská s Mokrášovou sa stanú historicky prvou ženskou posádkou v dvojboboch, ktorá bude reprezentovať SR na ZOH. Čerňanská sa už predtým kvalifikovala na olympiádu v súťaži monobobov. Premiéru pod piatimi kruhmi absolvovala pred štyrmi rokmi, keď v Pekingu skončila v monoboboch na 17. priečke.

Slovenské bobistky nazbierali potrebné body do olympijskej kvalifikácie najmä vďaka svojim umiesteniam v pretekoch Severoamerického pohára. Najlepší výsledok v dvojboboch dosiahli pred týždňom v Lake Placid, kde skončili na tretej priečke.

V prestížnom Svetovom pohári sa predstavili na dvoch podujatiach, okrem Altenbergu štartovali v decembri aj v lotyšskej Sigulde, kde obsadili šestnáste miesto. Na ZOH 2026 sa v dvojboboch kvalifikovalo dokopy 25 posádok, Slovenky skončili v rebríčku 22.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dopravcovia chcú menej kamiónov na cestách, brzdia ich úrady

Cestní dopravcovia na Slovensku žiadajú zavedenie cestných vlakov (road trainov), ktoré by znížili emisie a náklady pri preprave tovaru. Tieto súpravy s dvoma návesmi dokážu odviezť takmer dvojnásobok tovaru oproti klasickým kamiónom a výrazne znížiť počet vozidiel na cestách.

„Podľa výsledkov našej prípadovej štúdie road train zníži emisie CO₂e o 61 percent na odvezenú paletu,“ vyčíslil Jakub Trnka z Raben Logistics. Podľa neho v Česku 17 percent všetkých najazdených kilometrov realizujú týmito súpravami.

Na Slovensku však využívanie road trainov obmedzuje byrokracia a chýbajúca politická vôľa. Ich prevádzka podlieha osobitnému povoleniu, ktoré vydávajú jednotlivé kraje. Dopravcovia upozorňujú na nejednotný prístup úradov a zložitý schvaľovací proces.

„Vo všeobecnosti platí, že povolenie dostane málokto,“ tvrdí Stanislav Skala z Únie autodopravcov Slovenska. Navrhuje preto vytipovať konkrétne úseky ciest, kde by sa cestné vlaky mohli pohybovať bez dodatočného povolenia.

Technicky sú niektoré úseky ako I/18 či I/11 už dnes vhodné, ale využitie obmedzuje nutnosť preverovať trasu a dodržať maximálnu vzdialenosť k miestu nakládky.

Podľa dopravcov má najväčší zmysel využitie týchto súprav na dlhých trasách, napríklad medzi Košicami a západom krajiny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obavy o úlohu OSN vyvoláva Rada mieru pod vedením Trumpa

Americký prezident Donald Trump pozval približne 60 krajín do novozaloženej „Rady mieru“, ktorá má riešiť globálne konflikty, najmä vojnu v Gaze. Zatiaľ čo Maďarsko pozvanie bez váhania prijalo, väčšina vlád reaguje zdržanlivo. Diplomati upozorňujú na možné oslabenie postavenia OSN.

Rade by doživotne predsedal Trump. Členské krajiny by mali trojročný mandát, ktorý by sa stal trvalým po zaplatení jednej miliardy dolárov. Návrh vyvolal kritiku, že ide o „Trumpovskú OSN“, ktorá obchádza existujúce medzinárodné inštitúcie.

Mandát Rady bol doteraz schválený len Bezpečnostnou radou OSN do roku 2027 a obmedzoval sa na Gazu. Trump chce jej pôsobnosť rozšíriť na ďalšie konflikty. Mnohí diplomati varujú, že takýto krok môže narušiť jednotu medzinárodného spoločenstva a spochybniť legitimitu OSN.

Prezident Spojených štátov spresnil, že orgán bude „niečím jedinečným“ a verí, že pragmatický prístup môže nahradiť neefektívne inštitúcie.

Predstavitelia OSN však trvajú na tom, že OSN je jediná organizácia schopná spojiť všetky národy. Annalena Baerbocková, predsedníčka Valného zhromaždenia OSN, varovala, že opustenie tohto rámca by mohlo znamenať návrat do „temných čias“.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA by mali podľa kurdského veliteľa ráznejšie zasiahnuť v Sýrii

Veliteľ kurdských Jednotiek ľudovej ochrany (YPG) Sipan Hamo vyzval Spojené štáty, aby ráznejšie zasiahli do prebiehajúcej ofenzívy sýrskej armády na severovýchode krajiny. Podľa Hama kurdské sily čelia rozsiahlej vojenskej kampani, ktorá ohrozuje územia, ktoré Kurdi spravovali posledné desaťročie.

Vládne jednotky obsadili viacero strategických miest vrátane najväčšieho ropného a plynového poľa v krajine.

Hamo spresnil, že rokovania s americkým vyslancom Tomom Barrackom zatiaľ nepriniesli žiadne konkrétne kroky smerom k prímeriu. Zdôraznil, že kurdské ambície nie sú separatistické a že ich budúcnosť vidia ako súčasť Sýrie.

Zároveň však apeloval, že jediní, kto im môže v súčasnej situácii poskytnúť záruky bezpečnosti, sú Spojené štáty alebo ich spojenci.

Odmietol tiež akúkoľvek podporu YPG zo strany Iránu či Ruska a naznačil, že dúfa aj v podporu Izraela, podobne ako pri obrane drúzskej menšiny.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.