Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blanár nepovedal, či s Rubiom rokoval aj o clách ohľadom Grónska

Diskutovali sme o bilaterálnych vzťahoch a diplomacii v zahraničnej politike, povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár na margo sobotňajších rokovaní s prezidentom USA Donaldom Trumpom a svojím americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom v Palm Beach na Floride, na ktorom sa zúčastnil spoločne s predsedom vlády SR Robertom Ficom.

„Slovenská diplomacia spoločne s Ministerstvom hospodárstva SR dotiahla do úspešného konca dohodu medzi SR a USA o spolupráci v civilnom využití jadrovej energie, ktorá povedie k výstavbe atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach,“ uviedol.

Nejednotný prístup k porušovaniu medzinárodného práva v EÚ sa jej teraz vracia v sporoch o Grónsko a v hrozbe ciel zo strany USA, domnieva sa minister.

Slovensko podľa neho „konzistentne a principiálne presadzuje dodržiavanie medzinárodného práva, ktorého zásadným princípom je rešpekt voči suverenite a teritoriálnej integrite iného štátu. Slovensko preto považuje Grónsko za súčasť Dánska, Krym za súčasť Ukrajiny či Kosovo za súčasť Srbska“.

Odmieta tiež colné boje medzi štátmi, ktorých lídri by si namiesto silných vyhlásení mali podľa neho sadnúť k rokovaciemu stolu. „Preferujeme diplomaciu a mier, nie napätie či boje,“ konštatoval Blanár.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vraj zvažuje clá za 93 miliárd ako odpoveď na Trumpove hrozby

Európske metropoly zvažujú zavedenie ciel na americký tovar v hodnote až 93 miliárd eur alebo obmedzenie prístupu amerických firiem na jednotný trh EÚ v reakcii na hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa voči spojencom v NATO, ktorí odmietajú jeho snahu prevziať kontrolu nad Grónskom.

Informoval o tom v nedeľu denník Financial Times.

Podľa správy sa odvetné opatrenia pripravujú s cieľom posilniť vyjednávaciu pozíciu európskych lídrov pred kľúčovými stretnutiami s Trumpom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktoré sa tento týždeň koná vo Švajčiarsku. Na prípravách sa podieľajú viacerí vysokopostavení predstavitelia EÚ.

Európski lídri sa obávajú, že Trumpove vyhlásenia o Grónsku a hrozby voči spojencom môžu vážne narušiť transatlantické vzťahy aj jednotu NATO.

Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára vstúpia do platnosti desaťpercentné clá na osem európskych štátov. Od júna ich plánuje zvýšiť až na 25 percent, ak nedostane možnosť kúpiť Grónsko, ktoré je autonómnym územím pod správou Dánskeho kráľovstva.

(reuters, est)

Minúta  |  

Polícia v Guatemale zakročila proti gangom

Násilie v Guatemale eskalovalo v nedeľu ráno po tom, čo bezpečnostné zložky znovu získali kontrolu nad väznicou, ktorú predtým ovládli väzni, a zadržali jedného z najvyšších lídrov gangov.

Podľa civilnej polície úrady prevzali kontrolu nad väznicou Renovación 1 pri meste Escuintla, kde väzni držali rukojemníkov a žiadali výhody pre svojho vodcu.

Polícia zároveň zadržala Alda Duppieho prezývaného El Lobo, považovaného za šéfa gangu Barrio 18. Krátko po jeho zadržaní došlo k viacerým koordinovaným útokom na policajtov v hlavnom meste a jeho okolí.

Minister vnútra Marco Antonio Villeda uviedol, že pri útokoch zahynulo najmenej sedem policajtov, ďalších desať utrpelo zranenia, jedného člena gangu zabili.

Vláda vyhlásila, že s gangmi rokovať nebude, a spolu s armádou spustí operácie na zabezpečenie miest. Obyvateľom odporučili zostať doma a školy na pondelok celoplošne zatvorili. Napriek prepusteniu časti rukojemníkov zostáva v ďalších dvoch väzniciach zadržiavaných ešte 37 ľudí.

(reuters, est)

Minúta  |  

Irán varuje USA pred úderom, režim naznačil aj popravy

Iránsky prezident v nedeľu varoval, že akýkoľvek americký vojenský úder vyvolá „tvrdú a poľutovaniahodnú reakciu“ Teheránu.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo regionálny iránsky predstaviteľ uviedol, že pri celonárodných protestoch zahynulo najmenej 5 000 ľudí vrátane približne 500 príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Protesty vypukli minulý mesiac pre ekonomické problémy a rýchlo sa rozšírili po celej krajine. Postupne nadobudli politický charakter a zaznievali výzvy na koniec klerikálnej vlády. Zúčastnili sa na nich ľudia naprieč generáciami a spoločenskými vrstvami.

Americký prezident Donald Trump opakovane hrozil zásahom, ak budú demonštranti zabíjaní alebo popravení, a vyhlásil, že „Irán potrebuje nové vedenie“. Teherán naznačil, že môže pokračovať v popravách zadržaných, pričom justícia hovorí o trestnom čine „mohareb“, za ktorý hrozí trest smrti.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rutte hovoril s Trumpom o Grónsku, stretnú sa v Davose

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom hovoril o situácii v Grónsku a Arktíde.

„Budeme na tom ďalej pracovať a teším sa, že sa s ním stretnem koncom tohto týždňa v Davose,“ napísal Rutte na X.

Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára vstúpia do platnosti clá na osem európskych štátov. Od júna ich plánuje zvýšiť až na 25 percent, ak nedostane možnosť kúpiť Grónsko, ktoré je autonómnym územím pod správou Dánskeho kráľovstva.

(reuters, x)

Minúta  |  

Fico podľa KDH zdržal jadrovú dohodu kvôli fotke s Trumpom

KDH kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer) za zdržanie podpisu dohody s USA o spolupráci v oblasti civilnej jadrovej energetiky. Tvrdí, že dohoda mala byť podpísaná už v júli minulého roka, ak bola vyrokovaná. No Fico ju podľa nich zdržal kvôli fotke s Donaldom Trumpom.

„Vo svete energetiky sa však práve rozpútava krutý boj o termíny výroby kľúčových komponentov, ako sú tlakové nádoby reaktorov, parogenerátory či turbíny, kde sa hrá doslova o každý deň. Márnivosťou Roberta Fica Slovensko práve stratilo pol roka,“ uviedlo hnutie na sociálnej sieti.

Pre ambiciózny termín spustenia elektrárne v roku 2040 to môže byť podľa KDH fatálne zdržanie a Slovensko po predpokladanom odstavení elektrárne Bohunice V2 môže prísť o energetickú sebestačnosť.

Predsedu vlády ostro kritizovala aj Veronika Remišová (Za ľudí). Vyčítala mu, že sa fotí s Trumpom práve v čase, keď ten hrozí clami voči krajinám EÚ kvôli Grónsku. Podľa nej tým Fico nebráni slovenské záujmy.

Medzivládnu dohodu podpísal Fico s americkým ministrom energetiky Christopherom A. Wrightom v piatok 16. januára. Podľa premiéra má dohoda za cieľ výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach s výkonom 1200 MW, spusteného v rokoch 2040 – 2041.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.