Preskočiť na obsah
  |  

Bessent: Slabosť Európy si vyžaduje, aby USA kontrolovali Grónsko

Americký minister financií Scott Bessent v nedeľu vyhlásil, že americká kontrola nad Grónskom zabezpečí globálnu stabilitu. Povedal to v čase rastúcej kritiky zo strany amerických zákonodarcov voči snahám administratívy prezidenta Donalda Trumpa získať toto autonómne územie patriace Dánsku.

Bessent uviedol, že vlastníctvo Grónska je kľúčové v geopolitickom súperení s Ruskom a Čínou. Jeho vyjadrenia prišli deň po tom, čo Trump pohrozil zavedením ciel voči štátom EÚ, ktoré odmietajú americkú anexiu Grónska.

„Spojené štáty sú najsilnejšou krajinou sveta. Európania vysielajú signál slabosti, USA vysielajú silu,“ vyhlásil Bessent. Zároveň tvrdí, že európski lídri napokon uznajú, že americká kontrola Grónska je v záujme všetkých strán.

Kritici upozorňujú, že tvrdý postup môže poškodiť vzťahy v NATO, zatiaľ čo Trumpovi spojenci tvrdia, že ide len o vyjednávaciu taktiku.

(reuters, est)

  |  

Umerov: Rokovania s USA budú pokračovať v Davose

Ukrajinský hlavný vyjednávač Rustem Umerov v nedeľu uviedol, že rokovania s predstaviteľmi Spojených štátov o ukončení takmer štvorročnej vojny s Ruskom budú pokračovať počas Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose.

„Dohodli sme sa, že v ďalšej fáze konzultácií budeme pokračovať v práci na úrovni tímov v Davose,“ povedal Umerov po dvoch dňoch rokovaní na Floride s americkými predstaviteľmi, medzi ktorými bol aj osobitný vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa Umerova sa diskusie zameriavali najmä na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a na plán povojnovej hospodárskej obnovy krajiny. Konkrétne dohody však zatiaľ neoznámili.

(reuters, est)

  |  

Blanár nepovedal, či s Rubiom rokoval aj o clách ohľadom Grónska

Diskutovali sme o bilaterálnych vzťahoch a diplomacii v zahraničnej politike, povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár na margo sobotňajších rokovaní s prezidentom USA Donaldom Trumpom a svojím americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom v Palm Beach na Floride, na ktorom sa zúčastnil spoločne s predsedom vlády SR Robertom Ficom.

„Slovenská diplomacia spoločne s Ministerstvom hospodárstva SR dotiahla do úspešného konca dohodu medzi SR a USA o spolupráci v civilnom využití jadrovej energie, ktorá povedie k výstavbe atómového bloku v Jaslovských Bohuniciach,“ uviedol.

Nejednotný prístup k porušovaniu medzinárodného práva v EÚ sa jej teraz vracia v sporoch o Grónsko a v hrozbe ciel zo strany USA, domnieva sa minister.

Slovensko podľa neho „konzistentne a principiálne presadzuje dodržiavanie medzinárodného práva, ktorého zásadným princípom je rešpekt voči suverenite a teritoriálnej integrite iného štátu. Slovensko preto považuje Grónsko za súčasť Dánska, Krym za súčasť Ukrajiny či Kosovo za súčasť Srbska“.

Odmieta tiež colné boje medzi štátmi, ktorých lídri by si namiesto silných vyhlásení mali podľa neho sadnúť k rokovaciemu stolu. „Preferujeme diplomaciu a mier, nie napätie či boje,“ konštatoval Blanár.

(tasr)

  |  

EÚ vraj zvažuje clá za 93 miliárd ako odpoveď na Trumpove hrozby

Európske metropoly zvažujú zavedenie ciel na americký tovar v hodnote až 93 miliárd eur alebo obmedzenie prístupu amerických firiem na jednotný trh EÚ v reakcii na hrozby prezidenta USA Donalda Trumpa voči spojencom v NATO, ktorí odmietajú jeho snahu prevziať kontrolu nad Grónskom.

Informoval o tom v nedeľu denník Financial Times.

Podľa správy sa odvetné opatrenia pripravujú s cieľom posilniť vyjednávaciu pozíciu európskych lídrov pred kľúčovými stretnutiami s Trumpom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktoré sa tento týždeň koná vo Švajčiarsku. Na prípravách sa podieľajú viacerí vysokopostavení predstavitelia EÚ.

Európski lídri sa obávajú, že Trumpove vyhlásenia o Grónsku a hrozby voči spojencom môžu vážne narušiť transatlantické vzťahy aj jednotu NATO.

Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára vstúpia do platnosti desaťpercentné clá na osem európskych štátov. Od júna ich plánuje zvýšiť až na 25 percent, ak nedostane možnosť kúpiť Grónsko, ktoré je autonómnym územím pod správou Dánskeho kráľovstva.

(reuters, est)

  |  

Polícia v Guatemale zakročila proti gangom

Násilie v Guatemale eskalovalo v nedeľu ráno po tom, čo bezpečnostné zložky znovu získali kontrolu nad väznicou, ktorú predtým ovládli väzni, a zadržali jedného z najvyšších lídrov gangov.

Podľa civilnej polície úrady prevzali kontrolu nad väznicou Renovación 1 pri meste Escuintla, kde väzni držali rukojemníkov a žiadali výhody pre svojho vodcu.

Polícia zároveň zadržala Alda Duppieho prezývaného El Lobo, považovaného za šéfa gangu Barrio 18. Krátko po jeho zadržaní došlo k viacerým koordinovaným útokom na policajtov v hlavnom meste a jeho okolí.

Minister vnútra Marco Antonio Villeda uviedol, že pri útokoch zahynulo najmenej sedem policajtov, ďalších desať utrpelo zranenia, jedného člena gangu zabili.

Vláda vyhlásila, že s gangmi rokovať nebude, a spolu s armádou spustí operácie na zabezpečenie miest. Obyvateľom odporučili zostať doma a školy na pondelok celoplošne zatvorili. Napriek prepusteniu časti rukojemníkov zostáva v ďalších dvoch väzniciach zadržiavaných ešte 37 ľudí.

(reuters, est)

  |  

Irán varuje USA pred úderom, režim naznačil aj popravy

Iránsky prezident v nedeľu varoval, že akýkoľvek americký vojenský úder vyvolá „tvrdú a poľutovaniahodnú reakciu“ Teheránu.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo regionálny iránsky predstaviteľ uviedol, že pri celonárodných protestoch zahynulo najmenej 5 000 ľudí vrátane približne 500 príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Protesty vypukli minulý mesiac pre ekonomické problémy a rýchlo sa rozšírili po celej krajine. Postupne nadobudli politický charakter a zaznievali výzvy na koniec klerikálnej vlády. Zúčastnili sa na nich ľudia naprieč generáciami a spoločenskými vrstvami.

Americký prezident Donald Trump opakovane hrozil zásahom, ak budú demonštranti zabíjaní alebo popravení, a vyhlásil, že „Irán potrebuje nové vedenie“. Teherán naznačil, že môže pokračovať v popravách zadržaných, pričom justícia hovorí o trestnom čine „mohareb“, za ktorý hrozí trest smrti.

(reuters, est)