Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska komisia prelomila mlčanie o novele Ústavy SR

Európska komisia prelomila mlčanie o novele Ústavy SR. V polovici januára oficiálne odpovedala na otvorený list, ktorý Nadácia Fides et Ratio spolu s ďalšími zástupcami občianskej spoločnosti adresovala Komisii začiatkom novembra 2025.

Signatári sa vtedy obrátili na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú so žiadosťou, aby rešpektovala suverenitu Slovenska a nepodľahla tlaku časti mimovládnych organizácií volajúcich po sankciách v súvislosti s novelou.

Argumentovali, že ústavná zmena prešla demokratickým procesom a podľa prieskumu agentúry SANEP ju podporuje viac než 75 percent občanov. Správca nadácie Jozef Filko pripomenul aj článok 4 Zmluvy o EÚ o rovnosti štátov a rešpekte k národnej identite.

Komisia v odpovedi uznáva, že zmena ústavy je v právomoci členských štátov ako prejav národnej suverenity, zároveň však uvádza, že slovenské orgány na svoje výhrady k zmene článku 7 upozorňovala už viackrát.

Podľa nej novela vyvoláva pochybnosti z hľadiska princípu nadradenosti práva EÚ. Postoj sumarizuje Florian Geyer, vedúci útvaru zodpovedného za justičnú politiku a právny štát na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov.

Štáty podľa neho môžu meniť ústavy, no nemôžu obchádzať povinnosť dodržiavať všeobecné princípy práva Únie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ má právo Únie nadradené postavenie aj voči ústavným normám.

Na základe týchto výhrad Komisia 21. novembra 2025 začala voči Slovensku konanie pre porušenie princípov nadradenosti, autonómie, efektívnosti a jednotného uplatňovania práva EÚ.

Filko označil odpoveď za potvrdenie hodnotového a kompetenčného sporu a tvrdí, že novela nespochybňuje záväzky SR v EÚ: chráni zvrchovanosť len v zásadných kultúrno-etických otázkach (manželstvo, rodičovstvo), ktoré podľa nadácie patria štátom.

Dialóg podľa neho nemá byť o hrozbe sankcií, ale o vzájomnom rešpekte.

(lud)

Minúta  |  

Jelinková Dudzíková sa vzdala členstva v Súdnej rade SR

Dana Jelinková Dudzíková sa v pondelok vzdala členstva v Súdnej rade SR, kde pôsobila od roku 2022. Rezignáciu oznámila listom, ktorý osobne odovzdala predsedníčke rady Marcele Kosovej. Jej mandát zanikne nasledujúci deň, teda 20. januára, informovala o tom kancelária súdnej rady na svojom webe.

V liste uviedla, že v poslednom období hľadala spôsob, ako reagovať na aktuálnu atmosféru a „rušivé javy“ v súdnej rade tak, aby nebola narušená jej integrita ani dôveryhodnosť justície. Po zvážení možností sa podľa vlastných slov rozhodla mandát predčasne ukončiť.

Dodala, že sa stotožňuje s hodnotovým nastavením Kosovej, no podporu z pozície členky už nedokáže poskytovať a v spoločných hodnotách chce pokračovať mimo prostredia rady.

Kosová vyjadrila ľútosť, ocenila jej aktivitu, prínos v etike aj v medzinárodnej agende a reprezentáciu v ENCJ či OECD. Jelinkovú Dudzíkovú zvolili sudcovia západoslovenského obvodu 21. apríla 2022, funkcie sa ujala 1. júla 2022.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nemecko a Francúzsko varujú USA: Európa sa vydierať nedá

Nemecký a francúzsky minister financií sa v pondelok vyhradili voči hrozbám amerického prezidenta Donalda Trumpa, že uvalí clá na európsky dovoz, pokiaľ USA nedostanú povolenie kúpiť Grónsko.

Lars Klingbeil a Roland Lescure označili takéto vydieranie medzi spojencami za neprijateľné a upozornili, že EÚ pripravuje jednotnú odpoveď.

Na samite v Bruseli majú vo štvrtok rozhodnúť o balíku ciel vo výške 93 miliárd eur, ktorý môže vstúpiť do platnosti už 6. februára. Okrem toho je v hre aj „nástroj proti nátlaku“, ktorý by USA obmedzil prístup k verejným zákazkám a digitálnym službám.

Podľa Lescura je cieľom ukázať, že Európa nie je slabá a vie sa ozvať. Zároveň vyjadril nádej, že sa transatlantické vzťahy vrátia k rokovaniam, a nie k hrozbám. Klingbeil dodal, že nikto si neželá ekonomickú eskaláciu.

Americký minister financií Scott Bessent tvrdí, že USA potrebujú Grónsko z dôvodu globálnej stability.

Britský premiér Keir Starmer sa k situácii pridal s výzvou na pokojný dialóg a zachovanie spojeneckých väzieb. Británia podľa neho ostáva pragmatická, no nie pasívna – a aj keď neplánuje odvetné opatrenia, nebude ustupovať zo svojich hodnôt.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Žilinka: V prípade preloženia policajta podáme správnu žalobu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že v prípade preloženia policajta Petra Juhása z Úradu inšpekčnej služby do Levíc podá generálna prokuratúra správnu žalobu.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) totiž nevyhovel protestu prokuratúry, ktorá upozornila na porušenie zákona. Podľa Žilinku personálny rozkaz vydali bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, čo zákon neumožňuje.

Rezort vnútra už za podobné konanie dostal od ÚOO niekoľko pokút vrátane jednej vo výške šesťtisíc eur. Prokuratúra preto plánuje pokračovať v právnych krokoch.

(tasr, pir)

Minúta  |  

SaS spúšťa petíciu „proti mafii“, chce otvoriť návrh v parlamente

Opozičná SaS spúšťa petíciu, ktorou chce prinútiť parlament opätovne prerokovať jej balík návrhov na posilnenie právneho štátu. Petíciu nazvala Deklarácia Slovákov boja proti mafii a legislatívny balík označuje ako lex proti mafii.

Strana už návrh predložila do Národnej rady, no podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga koalícia návrh „zmetie zo stola“, preto chce využiť petičnú iniciatívu.

SaS avizuje zber podpisov po celom Slovensku. Ak získa 100-tisíc podpisov, doručí ich do parlamentu, ktorý sa bude musieť návrhom opäť zaoberať.

Balík obsahuje viacero opatrení: návrat k pôvodnému režimu hodnotenia výpovedí spolupracujúcich obvinených spred poslednej novely Trestného poriadku, „zásadné“ obmedzenie použitia paragrafu 363 generálnym prokurátorom, ako aj znovuzriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA s ich zákonným ukotvením.

SaS zároveň navrhuje sprísnenie podmienok na výkon verejných funkcií pre osoby odsúdené za korupciu vrátane šesťročného obdobia po zahladení trestu. Návrh by mali štandardne prerokovať na najbližšej riadnej schôdzi.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Trump: Bez Nobelovej ceny necítim povinnosť myslieť len na mier

Americký prezident Donald Trump v liste adresovanom nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Störemu vyhlásil, že po tom, ako mu neudelili Nobelovu cenu za mier, „už necíti povinnosť myslieť výlučne na mier“.

„Vzhľadom na to, že sa vaša krajina rozhodla neudeliť mi Nobelovu cenu za mier za zastavenie ôsmich vojen, už necítim povinnosť myslieť výlučne na mier, hoci ten bude vždy prevažovať, ale teraz môžem premýšľať o tom, čo je dobré a vhodné pre Spojené štáty americké,“ napísal Trump.

Zároveň obnovil svoju požiadavku, aby USA získali kontrolu nad Grónskom, čím spochybnil dánsku suverenitu nad týmto územím.

List bol reakciou na kritiku lídrov Nórska a Fínska na zavedenie ciel na európskych spojencov.

Trump sa zároveň ohradil voči historickému nároku Dánska na ostrov a vyhlásil, že svet nie je bezpečný, pokiaľ USA nad Grónskom nezískajú úplnú kontrolu. Dodal, že Nórsky Nobelov výbor podľa jeho názoru ovplyvňuje vláda, čo nórsky premiér odmietol.

Nobelovu cenu za mier minulý rok získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová, ktorá Trumpovi symbolicky odovzdala svoju medailu – napriek tomu, že cena je neprenosná.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.