Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Costa zvoláva na štvrtok mimoriadny samit lídrov Únie

Lídri členských krajín Európskej únie sa pre hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa súvisiace s Grónskom zídu vo štvrtok večer na mimoriadnom samite v Bruseli. Termín potvrdila hovorkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costu.

Samit sa začne o 19:00 a šéfovia vlád a prezidenti sa na ňom zúčastnia osobne. Jeho zvolanie avizoval Costa už v nedeľu 18. januára po konzultáciách s predstaviteľmi členských štátov o najnovšom vývoji v súvislosti s Grónskom.

„Vzhľadom na význam nedávnych udalostí a s cieľom ďalšej koordinácie som sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie Európskej rady,“ uviedol Costa. Podľa neho rozhovory potvrdili zhodu na princípoch medzinárodného práva, územnej celistvosti a národnej suverenity.

EÚ sa zároveň zhodla na podpore Dánska a Grónska a na spoločnom transatlantickom záujme o mier a bezpečnosť v Arktíde. Costa zdôraznil, že tento cieľ majú napĺňať najmä prostredníctvom spolupráce v rámci NATO.

Predseda Európskej rady vo vyhlásení varoval, že avizované Trumpove clá by „podkopali transatlantické vzťahy a sú nezlučiteľné s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA“. Únia je podľa neho pripravená brániť sa akejkoľvek forme nátlaku, no zároveň chce pokračovať v konštruktívnej spolupráci s Washingtonom v témach spoločného záujmu.

Európska komisia zvolala na piatok 23. januára o 9:00 mimoriadne zasadnutie eurokomisárov. Podľa troch predstaviteľov EÚ, na ktorých sa odvoláva Politico, má rokovanie nadviazať aj na výsledky štvrtkového mimoriadneho samitu Európskej rady.

Trump v sobotu 17. januára pohrozil, že na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko – uvalí od 1. februára 10-percentné dovozné clo. Opatrenie má podľa jeho slov platiť dovtedy, kým nevyriešia otázku získania Grónska Spojenými štátmi, pričom od 1. júna by sadzbu mohli zvýšiť až na 25 percent.

(politico, afp, lud)

Minúta  |  

Rusko zasiahlo päť regiónov, Kyjev hovorí o humanitárnej hrozbe

Ukrajina čelila ďalšiemu masívnemu ruskému útoku na energetickú infraštruktúru. V noci na pondelok vypustila Moskva 145 dronov, z ktorých väčšinu sa podarilo zostreliť.

Napriek tomu zostalo bez elektriny päť ukrajinských regiónov vrátane Odesy a Charkova, kde boli vážne poškodené kľúčové energetické zariadenia. Situáciu komplikuje mrazivé počasie, ktoré sťažuje opravy a zvyšuje spotrebu.

Podľa Kyjeva ide o cielenú snahu spôsobiť humanitárnu krízu.

V reakcii na zhoršujúcu sa situáciu Poľsko oznámilo, že zvýši kapacitu plynu smerujúceho na Ukrajinu – ide o nárast zo 600-tisíc na 720-tisíc kubických metrov za hodinu.

Zároveň Ukrajina prijala núdzové opatrenia a vláda plánuje presmerovať dodávky elektriny zo západu do viac postihnutých oblastí na východe krajiny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Polícia zasahovala u Zuzany Šubovej, predsedníčky Pirátov

V dome predsedníčky mimoparlamentnej Pirátskej strany – Slovensko Zuzany Šubovej zasahovala polícia. Podľa denníka SME Šubovú zadržali, na čo upozornil aj portál tvnoviny.sk. Polícia potvrdila, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite vedie trestné konanie pre podozrenie z nebezpečného prenasledovania.

Trestné oznámenie bolo podané ešte 10. novembra minulého roka. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie polícia poskytla len minimum detailov.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď, ktorého strana so Šubovou spolupracuje, naznačil, že zásah súvisí s takzvanou „kauzou haciendy“, ktorú Šubová opakovane medializovala.

Zásah prišiel iba týždeň pred plánovanou cestou Šubovej do Bruselu, kde mala k prípadu poskytnúť svedectvo.

K prípadu sa vyjadril aj český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý označil zásah za šokujúci a žiada od slovenských orgánov vysvetlenie. Podľa neho ide o osobnosť, ktorá dlhodobo poukazuje na zneužívanie eurofondov, a jej zadržanie preto vzbudzuje pochybnosti.

Podľa Demokratov mohla polícia konať pod tlakom okolností súvisiacich s touto citlivou kauzou.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Babiš: Česko nedodá Ukrajine lietadlá, armáda ich potrebuje

Český premiér Andrej Babiš v pondelok vyhlásil, že Česká republika neplánuje Ukrajine predať ani darovať ľahké bojové lietadlá L-159, ktoré by mohli využiť na zostreľovanie dronov. Oponoval tak návrhu prezidenta Petra Pavla, ktorý počas návštevy Kyjeva pripustil možnosť ich dodania.

Babiš argumentoval tým, že české ozbrojené sily tieto lietadlá potrebujú a nemajú k dispozícii žiadne náhradné stroje. Zároveň pripomenul, že aj predchádzajúca vláda takúto pomoc odmietla.

Postoj Babišovej vlády je v súlade s jej doterajším odmietavým prístupom k vojenskej pomoci Kyjevu, čo sa prejavilo aj v rozhodnutí neparticipovať na financovaní úveru EÚ pre Ukrajinu.

Plán kritizovali aj koaliční partneri z krajne pravicovej SPD, známej svojím proruským postojom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Slovensko si v aukcii dlhopisov požičalo 539 miliónov eur

Slovensko v prvej tohtoročnej aukcii predalo štátne dlhopisy za 539 miliónov eur s priemerným ročným úrokom od 2,3 do 4,1 percenta. Celkový dopyt investorov dosiahol 1,241 miliardy eur. Informovala o tom v pondelok Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Najvyšší objem, 167 miliónov eur, získal štát z dlhopisov so splatnosťou v roku 2031. Priemerný akceptovaný úrok pri týchto cenných papieroch dosiahol 2,87 percenta. Ďalších 147 miliónov eur priniesli dlhopisy so splatnosťou v roku 2028. Ich priemerné úročenie bolo najnižšie, a to na úrovni 2,26 percenta.

Naopak, najvyšší priemerný úrok 4,07 percenta akceptoval štát pri dlhopisoch s najdlhšou splatnosťou v roku 2043. Agentúra ich predala najmenej, v objeme 83 miliónov eur. Dlhopisy so splatnosťou v roku 2037 a úrokom 3,75 percenta priniesli štátu 142 miliónov eur.

V poslednej aukcii minulého roka v novembri predalo Slovensko štátne dlhopisy za 433 miliónov eur s podobným priemerným úročením od 2,3 do 4,2 percenta. Celkový dopyt investorov vtedy dosiahol 758 miliónov eur.

V tomto roku ARDAL plánuje vydať nové dlhopisy v celkovej sume desať miliárd eur. Okrem tradičných mesačných aukcií plánuje otvoriť dve nové línie dlhopisov prostredníctvom syndikovaného predaja a dve línie dlhopisov pre občanov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Kremeľ odkázal Trumpovi, že ovládnutím Grónska vstúpi do dejín

Kremeľ vyhlásil, že prezident USA Donald Trump by sa mohol zapísať do dejín, ak by sa mu podarilo prevziať Grónsko – autonómne územie Dánska, ktoré Spojené štáty už v minulosti zvažovali kúpiť.

Hovorca Dmitrij Peskov nehodnotil, či by to bolo správne, ale upozornil, že niektorí odborníci to vnímajú ako historický míľnik.

Trump tvrdí, že ak Grónsko nezískajú USA, urobia tak Rusko alebo Čína. Dánsko aj Grónsko však akýkoľvek predaj odmietli. Rusko sa medzitým ohradilo voči obvineniam z plánov na ovládnutie Grónska.

Očakáva sa, že počas Svetového ekonomického fóra v Davose sa ruský vyslanec Dmitriev stretne s americkými predstaviteľmi. Trump sa po minuloročnej neprítomnosti osobne zúčastní a do Davosu pricestujú aj jeho zať Jared Kushner a poradca Steve Witkoff.

Kremeľ tiež naznačil pripravenosť hostiť rokovania o Ukrajine v Moskve. Trump tvrdí, že mier blokuje Ukrajina.

Moskva v pondelok oznámila, že Putin dostal pozvanie pridať sa k „Rade pre mier“ amerického prezidenta Trumpa. Kremeľ návrh posudzuje a dúfa v kontakty s Washingtonom.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.