Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Médiá využívali detektívov a odpočúvali ma, hovorí princ Harry

Princ Harry a ďalšie známe osobnosti obvinili vydavateľa denníka Daily Mail z dlhodobého nezákonného zhromažďovania informácií. V žalobe podanej na najvyšší súd v Londýne podľa Guardianu tvrdia, že Associated Newspapers Limited využívali súkromných detektívov, odpočúvanie a podvodné získavanie citlivých údajov.

Harry označil tieto praktiky za „desivé narušenie súkromia“, ktoré mu spôsobilo paranoju a narušilo vzťahy. Medzi žalobcami sú aj Doreen Lawrenceová, Elton John s partnerom Davidom Furnishom, herečky Elizabeth Hurleyová a Sadie Frostová či bývalý politik Simon Hughes.

Právny zástupca žalobcov David Sherborne zdôraznil, že denník sa viac ako dve desaťročia dopúšťal systematického porušovania zákona. Obvinenia zahŕňajú aj údajné ničenie dôkazov, najmä e-mailov spred roku 2004.

Associated Newspapers Limited tieto tvrdenia popreli a označili ich za „čisté dohady“ založené na nedostatočných dôkazoch a svedectvách diskreditovaných osôb. Žaloby sú podľa vydavateľa výsledkom koordinovanej kampane prominentných osôb.

Súdny proces pokračuje a je najnovším v sérii právnych krokov princa Harryho proti britskej tlači, ktorú dlhodobo kritizuje za narúšanie svojho súkromia i svojej rodiny.

(max)

Minúta  |  

V Maďarsku spomínajú na najväčšiu leteckú tragédiu Slovenska

Pri havárii vojenského lietadla AN-24 dňa 19. januára 2006 zahynulo 41 príslušníkov Ozbrojených síl SR a jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany. Vracali sa z misie KFOR v Kosove. V maďarskej obci Hejce si v pondelok pripomenuli 20. výročie tejto najväčšej leteckej tragédie v dejinách samostatného Slovenska.

Na spomienke sa zúčastnili štátny tajomník ministerstva obrany Martin Vojtašovič a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko.

Vojtašovič zdôraznil, že hoci ich služba vlasti sa skončila príliš skoro, ich odkaz zostáva navždy živý. Zmeko dodal, že tragédia navždy zmenila mnohé rodiny aj ozbrojené sily.

Pietna spomienka pokračovala aj vo večerných hodinách na vrchu Borsó, presne o 19.38, teda v čase, keď lietadlo havarovalo. „Priamo na mieste tragédie, kde ticho hôr ešte silnejšie pripomenulo cenu služby a obety, 42 dubových kolov symbolizuje padlých hrdinov našej armády,“ spresnil rezorty obrany.

Lietadlo odštartovalo z Prištiny o 17.15 a malo pristáť v Košiciach. Krátko pred cieľom však narazilo do kopca a začalo horieť. Nehodu prežil len jeden vojak – Martin Farkaš.

(tasr, max)

Minúta  |  

Americkí arcibiskupi kritizujú zahraničnú politiku Spojených štátov

Traja vplyvní americkí katolícki arcibiskupi v pondelok spoločne odsúdili smerovanie zahraničnej politiky USA. Kardináli Blase Cupich (Chicago), Robert McElroy (Washington) a Joseph Tobin (Newark) vyhlásili, že krajina stratila svoj morálny kompas a vojenská sila sa stala nástrojom úzkych národných záujmov.

„V roku 2026 Spojené štáty vstúpili do najhlbšej debaty o morálnom základe svojho konania vo svete od konca studenej vojny,“ skonštatovali v zriedkavom spoločnom vyhlásení. Odkazovali na konflikty vo Venezuele, na Ukrajine a napätie okolo Grónska, ktoré podľa nich spochybňujú rešpekt k právu národov na sebaurčenie.

Vyhlásenie nadväzuje na skorší prejav pápeža Leva XIV., ktorý kritizoval „svetovú horlivosť po vojne“. Aj keď prezidenta Donald Trump v texte priamo nemenovali, duchovní reagovali na jeho zahraničnú rétoriku a hrozby, napríklad voči Grónsku.

Biskupi zdôraznili, že vojenská akcia musí byť posledným riešením v extrémnych prípadoch, nie bežným nástrojom národnej politiky. Podľa nich je čas vrátiť sa k skutočne morálnej diplomacii. Biely dom na ich výzvu bezprostredne nereagoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Iráne chcú obnoviť internet, štátna televízia čelila hekerom

Iránsky režim zvažuje obnovenie prístupu na internet, ktorý bol odstavený počas najhorších nepokojov od islamskej revolúcie v roku 1979. Podľa predstaviteľov parlamentu služby „môžu vrátiť hneď, ako budú bezpečnostné podmienky vhodné“.

Internet aj telefonické spojenia úrady odstavili ešte pred masívnym zásahom proti demonštrantom, pričom úrady čelili kritike za tvrdý postup voči civilistom.

Odhady hovoria o viac ako piatich tisíckach obetí vrátane 500 z radov bezpečnostných síl. V kurdských oblastiach boli zásahy najtvrdšie.

V nedeľu večer navyše hekeri prerušili vysielanie štátnej televízie, v ktorom odvysielali výzvy na povstanie od prezidenta USA Donalda Trumpa a Rezá Pahlavího, exilového syna posledného šacha.

Opozícia tvrdí, že režim úmyselne útočil aj na nemocnice a mešity.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko predáva podiel v srbskej firme, preberá ho Maďarsko

Maďarská ropná spoločnosť MOL sa dohodla na kúpe väčšinového podielu v srbskej energetickej firme NIS, ktorý doteraz vlastnil ruský Gazprom Nefť. Transakcia ešte čaká na súhlas amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív, keďže ide o prevod majetku podliehajúceho sankciám.

Okrem Maďarov sa na vlastníctve majú podieľať aj Spojené arabské emiráty, pričom Srbsko si zvýšilo svoj podiel o päť percent. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ozrejmil, že rafinéria Pančevo zostane strategickým podnikom a zatvárať sa nebude.

Koordinovaná prevádzka ropných systémov troch vnútrozemských krajín, akými sú Slovensko, Maďarsko a Srbsko, a integrovaná prevádzka ropných rafinérií v Bratislave, maďarskej Százhalombatte a v srbskom Pančeve vytvoria dobrú situáciu, v ktorej stredoeurópsky región nikdy nebol, a to tak z hľadiska bezpečnosti dodávok energie, ako aj cien energií, podčiarkol šéf maďarskej diplomacie.

Srbský prezident Aleksandar Vučić naznačil, že o kupcovi by mohlo byť rozhodnuté už čoskoro, keďže rokovania sa realizujú aj na úrovni hláv štátov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Radu mieru pre Gazu odmietajú Kanada aj Francúzsko

Kanada a Francúzsko zatiaľ neplánujú podporiť účasťou takzvanú Radu mieru, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump ako súčasť mierového plánu pre Gazu. Kanada podľa zdroja AFP odmietla zaplatiť jednu miliardu dolárov za trvalé členstvo.

Francúzsko sa od Trumpovej iniciatívy nateraz údajne dištancovalo, keďže plánovaný orgán presahuje rámec situácie v Gaze a spochybňuje zásady OSN. Krajina sa zároveň hlási ku konkrétnej rezolúcii OSN, ktorá podporuje palestínske sebaurčenie a dialóg medzi Izraelom a Palestínou.

Pozvanie do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Trump chce mať doživotné predsedníctvo a členské štáty by mali zaplatiť miliardu dolárov za trvalé miesto.

Jeho mierový plán, podporený Izraelom aj Hamasom, zastavil dva roky trvajúcu vojnu a počíta s tým, že Rada bude dohliadať na prechodnú palestínsku správu Gazy počas obnovy. Maďarský premiér Viktor Orbán zatiaľ ako jediný líder z Európskej únie pozvanie prijal.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.