Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kallasová kritizuje clá USA: Boj nechceme, ale ochránime sa

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok vyhlásila, že Európa nemá záujem o boj so Spojenými štátmi, ale má k dispozícii súbor nástrojov na ochranu svojich záujmov.

„Bezpečnosť Arktídy je spoločným transatlantickým záujmom a môžeme o nej diskutovať s našimi spojencami z USA,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti X po stretnutí s dánskym ministrom obrany Troelsom Lundom Poulsenom a grónskou ministerkou zahraničných vecí Vivian Motzfeldtovou v Bruseli.

„Zvrchovanosť nie je určená na obchod. Nemáme záujem vyvolávať spory, ale budeme si stáť za svojím. Európa má k dispozícii množstvo nástrojov na ochranu svojich záujmov,“ dodala.

Americký prezident Donald Trump uplynulú sobotu oznámil, že od 1. februára vstúpia do platnosti desaťpercentné clá uvalené na osem európskych štátov. Od júna ich plánuje zvýšiť až na 25 percent, ak nedostane možnosť kúpiť Grónsko, ktoré je autonómnym územím pod správou Dánskeho kráľovstva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Politico: Spojené štáty môžu využiť plyn na politický tlak

Závislosť Európy od dovozu skvapalneného plynu z USA rýchlo narastá. Kým v roku 2021 tvoril americký LNG iba päť percent európskeho dovozu, dnes je to už 27 percent a do roku 2030 môže tento podiel stúpnuť až na 40 percent, píše Politico.

Spočiatku sa americký plyn javil ako bezpečná náhrada za ruské dodávky, ktoré po invázii na Ukrajinu výrazne klesli.

Vzhľadom na rastúce napätie medzi Bruselom a Washingtonom však experti varujú pred novou geopolitickou zraniteľnosťou. Obavy znepokojujú najmä vyhrážky prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý zvažuje clá na EÚ a otvorene spochybňuje transatlantické partnerstvo.

Diplomati varujú, že USA by mohli plyn využiť ako nástroj politického tlaku.

EÚ sa síce snaží diverzifikovať zdroje, no nové kapacity z Kataru alebo Emirátov budú dostupné až po roku 2030. Dovtedy zostáva americký plyn kľúčový.

Kritici tvrdia, že to podkopáva ciele Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov a znižovania emisií. Hoci EÚ tvrdí, že USA ostávajú strategickým partnerom, mnohí vnímajú túto závislosť ako neudržateľnú.

(pir)

Minúta  |  

Babiš: Turkovu nomináciu už na hrad neodnesiem

Premiér Andrej Babiš sa rozhodol ukončiť snahy o vymenovanie Filipa Turka za ministra životného prostredia. Po tom, čo prezident Petr Pavel túto nomináciu odmietol, Babiš oznámil, že už nechce ďalej konať v tejto veci.

Tvrdí, že zo strany Motoristov, ktorí Turka nominovali, nedostal žiadne ďalšie návrhy. Rezort dočasne vedie predseda strany a minister zahraničia Petr Macinka, no ide len o provizórne riešenie.

Česká vláda medzitým zriadila novú pozíciu splnomocnenca pre klimatickú politiku, ktorú obsadil práve Turek. Babiš priznal, že sa chce sústrediť na iné priority, ako sú rozpočet alebo zdravotníctvo.

Strana Motoristov však na svojej nominácii trvá a obviňuje prezidenta z komplikovania situácie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump zakladá Radu mieru. Pozval Lukašenka aj Putina

Americký prezident Donald Trump spustil iniciatívu s názvom Rada mieru, ktorú plánuje viesť ako doživotný predseda. Do novej globálnej platformy na riešenie konfliktov pozval viac ako 60 krajín sveta.

Prvotným cieľom rady je dohľad nad prímerím v Pásme Gazy, no plánuje rozšírenie na ďalšie konfliktné zóny. Členstvo bude trojročné, no krajiny môžu získať trvalé miesto zaplatením jednej miliardy dolárov.

Trump už získal podporu viacerých štátov. Pozvanie prijali prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev a uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko pozvanie „privítal“. Poľského prezidenta Karola Nawrockého podľa médií takisto oslovili.

Kremeľ potvrdil, že pozvanie dostal aj ruský prezident Vladimir Putin. Moskva podľa vyjadrenia návrh posudzuje a v tejto súvislosti dúfa v kontakty s Washingtonom.

Nemecká vláda vďačne poďakovala a uviedla, že posúdi formu svojho zapojenia. Britský premiér Keir Starmer potvrdil ochotu zohrávať úlohu v druhej fáze prímeria v Gaze.

Pozvánku dostali aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, indický premiér Naréndra Módí, jordánsky kráľ Abdalláh II. a pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Maďarský premiér Viktor Orbán pozvanie bez váhania prijal.

Rada má mať aj výkonný orgán – medzi vymenovanými členmi sú americký minister zahraničia Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff, bývalý britský premiér Tony Blair a Jared Kushner.

Návrh však vyvolal vlnu opatrnosti a kritiky. Podľa niektorých diplomatov ide o snahu vytvoriť „paralelnú OSN“, čo by mohlo oslabiť úlohu tejto inštitúcie. Trump však trvá na tom, že ide o jedinečný a pragmatický formát mierového vyjednávania.

(reuters, pir)

Minúta  |  

PS kritizuje Fica za mlčanie po ceste do USA

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje vládu premiéra Roberta Fica (Smer) za pasivitu v oblasti zahraničnej politiky. Premiérovi vyčíta, že verejnosti stále neprezentoval výsledky pracovnej cesty do USA ani obsah rozhovoru s prezidentom Donaldom Trumpom.

Podľa Michala Šimečku ide o situáciu, ktorá si vyžaduje maximálnu politickú pohotovosť – USA totiž pohrozili zavedením ciel na dovoz z ôsmich európskych krajín, kým sa nevyrieši otázka Grónska.

PS tiež upozorňuje na chýbajúcu reakciu na možné ekonomické a bezpečnostné dopady, ktoré by mohli zasiahnuť aj Slovensko. Michal Šimečka aj Ivan Korčok považujú neinformovanie verejnosti za zlyhanie voči domácim aj zahraničným partnerom.

Poslanec Tomáš Valášek dodal, že vláda by mala zvažovať stratu USA ako spojenca a prípadne zvýšiť investície do obrany.

PS zároveň žiada zvolanie Bezpečnostnej rady SR.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Costa zvoláva na štvrtok mimoriadny samit lídrov Únie

Lídri členských krajín Európskej únie sa pre hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa súvisiace s Grónskom zídu vo štvrtok večer na mimoriadnom samite v Bruseli. Termín potvrdila hovorkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costu.

Samit sa začne o 19:00 a šéfovia vlád a prezidenti sa na ňom zúčastnia osobne. Jeho zvolanie avizoval Costa už v nedeľu 18. januára po konzultáciách s predstaviteľmi členských štátov o najnovšom vývoji v súvislosti s Grónskom.

„Vzhľadom na význam nedávnych udalostí a s cieľom ďalšej koordinácie som sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie Európskej rady,“ uviedol Costa. Podľa neho rozhovory potvrdili zhodu na princípoch medzinárodného práva, územnej celistvosti a národnej suverenity.

EÚ sa zároveň zhodla na podpore Dánska a Grónska a na spoločnom transatlantickom záujme o mier a bezpečnosť v Arktíde. Costa zdôraznil, že tento cieľ majú napĺňať najmä prostredníctvom spolupráce v rámci NATO.

Predseda Európskej rady vo vyhlásení varoval, že avizované Trumpove clá by „podkopali transatlantické vzťahy a sú nezlučiteľné s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA“. Únia je podľa neho pripravená brániť sa akejkoľvek forme nátlaku, no zároveň chce pokračovať v konštruktívnej spolupráci s Washingtonom v témach spoločného záujmu.

Európska komisia zvolala na piatok 23. januára o 9:00 mimoriadne zasadnutie eurokomisárov. Podľa troch predstaviteľov EÚ, na ktorých sa odvoláva Politico, má rokovanie nadviazať aj na výsledky štvrtkového mimoriadneho samitu Európskej rady.

Trump v sobotu 17. januára pohrozil, že na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko – uvalí od 1. februára 10-percentné dovozné clo. Opatrenie má podľa jeho slov platiť dovtedy, kým nevyriešia otázku získania Grónska Spojenými štátmi, pričom od 1. júna by sadzbu mohli zvýšiť až na 25 percent.

(politico, afp, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.