Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americkí arcibiskupi kritizujú zahraničnú politiku Spojených štátov

Traja vplyvní americkí katolícki arcibiskupi v pondelok spoločne odsúdili smerovanie zahraničnej politiky USA. Kardináli Blase Cupich (Chicago), Robert McElroy (Washington) a Joseph Tobin (Newark) vyhlásili, že krajina stratila svoj morálny kompas a vojenská sila sa stala nástrojom úzkych národných záujmov.

„V roku 2026 Spojené štáty vstúpili do najhlbšej debaty o morálnom základe svojho konania vo svete od konca studenej vojny,“ skonštatovali v zriedkavom spoločnom vyhlásení. Odkazovali na konflikty vo Venezuele, na Ukrajine a napätie okolo Grónska, ktoré podľa nich spochybňujú rešpekt k právu národov na sebaurčenie.

Vyhlásenie nadväzuje na skorší prejav pápeža Leva XIV., ktorý kritizoval „svetovú horlivosť po vojne“. Aj keď prezidenta Donald Trump v texte priamo nemenovali, duchovní reagovali na jeho zahraničnú rétoriku a hrozby, napríklad voči Grónsku.

Biskupi zdôraznili, že vojenská akcia musí byť posledným riešením v extrémnych prípadoch, nie bežným nástrojom národnej politiky. Podľa nich je čas vrátiť sa k skutočne morálnej diplomacii. Biely dom na ich výzvu bezprostredne nereagoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Iráne chcú obnoviť internet, štátna televízia čelila hekerom

Iránsky režim zvažuje obnovenie prístupu na internet, ktorý bol odstavený počas najhorších nepokojov od islamskej revolúcie v roku 1979. Podľa predstaviteľov parlamentu služby „môžu vrátiť hneď, ako budú bezpečnostné podmienky vhodné“.

Internet aj telefonické spojenia úrady odstavili ešte pred masívnym zásahom proti demonštrantom, pričom úrady čelili kritike za tvrdý postup voči civilistom.

Odhady hovoria o viac ako piatich tisíckach obetí vrátane 500 z radov bezpečnostných síl. V kurdských oblastiach boli zásahy najtvrdšie.

V nedeľu večer navyše hekeri prerušili vysielanie štátnej televízie, v ktorom odvysielali výzvy na povstanie od prezidenta USA Donalda Trumpa a Rezá Pahlavího, exilového syna posledného šacha.

Opozícia tvrdí, že režim úmyselne útočil aj na nemocnice a mešity.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Rusko predáva podiel v srbskej firme, preberá ho Maďarsko

Maďarská ropná spoločnosť MOL sa dohodla na kúpe väčšinového podielu v srbskej energetickej firme NIS, ktorý doteraz vlastnil ruský Gazprom Nefť. Transakcia ešte čaká na súhlas amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív, keďže ide o prevod majetku podliehajúceho sankciám.

Okrem Maďarov sa na vlastníctve majú podieľať aj Spojené arabské emiráty, pričom Srbsko si zvýšilo svoj podiel o päť percent. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ozrejmil, že rafinéria Pančevo zostane strategickým podnikom a zatvárať sa nebude.

Koordinovaná prevádzka ropných systémov troch vnútrozemských krajín, akými sú Slovensko, Maďarsko a Srbsko, a integrovaná prevádzka ropných rafinérií v Bratislave, maďarskej Százhalombatte a v srbskom Pančeve vytvoria dobrú situáciu, v ktorej stredoeurópsky región nikdy nebol, a to tak z hľadiska bezpečnosti dodávok energie, ako aj cien energií, podčiarkol šéf maďarskej diplomacie.

Srbský prezident Aleksandar Vučić naznačil, že o kupcovi by mohlo byť rozhodnuté už čoskoro, keďže rokovania sa realizujú aj na úrovni hláv štátov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Radu mieru pre Gazu odmietajú Kanada aj Francúzsko

Kanada a Francúzsko zatiaľ neplánujú podporiť účasťou takzvanú Radu mieru, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump ako súčasť mierového plánu pre Gazu. Kanada podľa zdroja AFP odmietla zaplatiť jednu miliardu dolárov za trvalé členstvo.

Francúzsko sa od Trumpovej iniciatívy nateraz údajne dištancovalo, keďže plánovaný orgán presahuje rámec situácie v Gaze a spochybňuje zásady OSN. Krajina sa zároveň hlási ku konkrétnej rezolúcii OSN, ktorá podporuje palestínske sebaurčenie a dialóg medzi Izraelom a Palestínou.

Pozvanie do Rady mieru dostalo približne 60 krajín. Trump chce mať doživotné predsedníctvo a členské štáty by mali zaplatiť miliardu dolárov za trvalé miesto.

Jeho mierový plán, podporený Izraelom aj Hamasom, zastavil dva roky trvajúcu vojnu a počíta s tým, že Rada bude dohliadať na prechodnú palestínsku správu Gazy počas obnovy. Maďarský premiér Viktor Orbán zatiaľ ako jediný líder z Európskej únie pozvanie prijal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Karlosa Vémolu podľa CNN Prima News pustili na slobodu

Zápasníka Karlosa Vémolu v pondelok popoludní podľa CNN Prima News prepustili z väzby, v ktorej strávil takmer mesiac. Jeho prioritou je podľa portálu návrat k rodine.

Na videu, ktoré natočil, bolo vidieť fixačnú pomôcku na jeho tvári po operácii čeľuste, ktorú absolvoval počas pobytu vo väzbe. Fanúšikom odkázal, že o celej situácii sa čoskoro dozvedia viac.

Jeho advokát Vlastimil Rampula označil prepustenie za významný posun v obhajobe. Podľa neho je rozhodnutie o začatí trestného stíhania „nepreskúmateľné“ a chýbajú konkrétne dôkazy o Vémolovej trestnej činnosti. Rampula tiež skritizoval zásah polície, ktorý považuje za neadekvátny.

Polícia pôvodne zadržala Vémolu a ďalších dvoch mužov 23. decembra a všetkých troch vtedy obvinila z obzvlášť závažnej organizovanej trestnej činnosti spojenej s drogami v medzinárodnom rozsahu. V prípade dokázania viny im hrozí 18 rokov väzenia. Neskôr obvinenie vzniesli voči ďalším dvom osobám.

V prípade Vémolu, ktorý sa venuje zmiešaným bojovým umeniam (MMA), nejde o prvý problém so zákonom v súvislosti s drogami. Už v minulosti bol v Británii odsúdený za drogový delikt, za ktorý strávil niekoľko mesiacov vo väzení.

(max)

Minúta  |  

Bulharský prezident Radev oznámil, že vo funkcii končí

Prezident Bulharskej republiky Rumen Radev odstúpi z funkcie, oznámil to v pondelkovom prejave. Svojím vyhlásením podnietil špekulácie, že po páde predchádzajúcej vlády minulý mesiac založí vlastnú politickú stranu.

V pozícii hlavy štátu mal zotrvať do januára 2027. V utorok však podľa vlastných slov podá demisiu ústavnému súdu - ak ju tento schváli, vo funkcii bude jeho viceprezidentka Iliana Iotová až do prezidentských volieb v novembri.

Radeva, ktorý vyjadril skepticizmus voči nedávnemu kroku Bulharska pripojiť sa k euru, zvolili za prezidenta v roku 2016 a opäť v roku 2021. Jeho politické ambície sa však rozšírili a už dlho propaguje možnosť založenia vlastnej strany.

Krajina zažíva pritom búrlivé politické obdobie. Aktuálna kríza vedie Bulharsko už k ôsmym parlamentným voľbám za štyri roky. Roztrieštený parlament potvrdil, že séria víťazov volieb nedokázala získať väčšinu ani vytvoriť trvalé koalície.

Posledná koalícia vydržala takmer rok, kým ju protesty proti novému rozpočtu a rozšírenej korupcii v decembri donútili odstúpiť.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.