Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cirkevní lídri v Jeruzaleme varujú pred „kresťanským sionizmom“

Vysokopostavení kresťanskí lídri v Jeruzaleme vydali ostré varovanie pred rastúcim zasahovaním zvonku, ktoré podľa nich ohrozuje jednotu a budúcnosť kresťanstva vo Svätej zemi. Píše Al Jazeera.

Vo vyhlásení zverejnenom v sobotu patriarcha a hlavy cirkví varovali pred šírením „škodlivých ideológií“, ako je kresťanský sionizmus, ktorý podľa nich zavádza verejnosť, zasieva zmätok a rozdeľuje veriacich.

Tento vplyv podľa nich podporujú aj politickí aktéri v Izraeli a v zahraničí. Cirkevní predstavitelia obvinili tieto skupiny z podkopávania kresťanskej prítomnosti nielen v Jeruzaleme, ale v celom regióne Blízkeho východu.

Znepokojenie cirkví rastie najmä pre izraelskú politiku – vrátane konfiškácie pôdy, tlaku na cirkevný majetok a rozširovania osád, čo podľa nich ohrozuje palestínskych kresťanov. Osobitne kritizovali aj podporu izraelských projektov zo strany amerických evanjelikov, ktorá podľa nich napomáha okupáciu a marginalizuje miestne kresťanské komunity.

Lídri sa ohradili aj voči tomu, že osoby presadzujúce tieto agendy sú vítané na oficiálnej úrovni, čo vnímajú ako narušenie autonómie cirkví. Zároveň upozornili na rastúce útoky osadníkov na kresťanské miesta na Západnom brehu, ktoré ohrozujú existenciu komunít a ich dedičstva.

(max)

Minúta  |  

Možný viceprezident Harrisovej: Pýtali sa ma, či som agent Izraela

Guvernér amerického štátu Pensylvánia Josh Shapiro povedal, že počas preverovania jeho možnej kandidatúry na viceprezidenta v tíme Kamaly Harrisovej čelil otázke, či bol „agentom izraelskej vlády“. Informáciu podľa Fox News zverejnil v ukážke zo svojej pripravovanej knihy Kde uchovávame svetlo.

Shapiro opísal, že otázku mu položila bývalá poradkyňa prezidenta Joea Bidena Dana Remusová. Podľa jeho slov ju považoval za urážlivú a okamžite na ňu reagoval. Aj keď uznal, že Remusová „robila svoju prácu“, fakt, že takáto otázka zaznela, podľa neho veľa vypovedá o ľuďoch v okolí Harrisovej.

V knihe zároveň spomína, že preverovanie sa zameriavalo na jeho postoje k protestom na Pensylvánskej univerzite proti izraelskej vojenskej kampani v Gaze. Otázky však podľa Shapira nesmerovali k vecnej podstate, ale k jeho ideológii a hodnotám.

Napokon sa tak rozhodol ponuku neprijať. Harrisovej tím ani Remusová na tieto tvrdenia bezprostredne nereagovali.

Kamala Harrisová vo svojej knihe 107 dní Shapira kritizovala a napísala, že mu musela pripomínať, že „viceprezident nie je spoluprezident“.

(max)

Minúta  |  

Médiá využívali detektívov a odpočúvali ma, hovorí princ Harry

Princ Harry a ďalšie známe osobnosti obvinili vydavateľa denníka Daily Mail z dlhodobého nezákonného zhromažďovania informácií. V žalobe podanej na najvyšší súd v Londýne podľa Guardianu tvrdia, že Associated Newspapers Limited využívali súkromných detektívov, odpočúvanie a podvodné získavanie citlivých údajov.

Harry označil tieto praktiky za „desivé narušenie súkromia“, ktoré mu spôsobilo paranoju a narušilo vzťahy. Medzi žalobcami sú aj Doreen Lawrenceová, Elton John s partnerom Davidom Furnishom, herečky Elizabeth Hurleyová a Sadie Frostová či bývalý politik Simon Hughes.

Právny zástupca žalobcov David Sherborne zdôraznil, že denník sa viac ako dve desaťročia dopúšťal systematického porušovania zákona. Obvinenia zahŕňajú aj údajné ničenie dôkazov, najmä e-mailov spred roku 2004.

Associated Newspapers Limited tieto tvrdenia popreli a označili ich za „čisté dohady“ založené na nedostatočných dôkazoch a svedectvách diskreditovaných osôb. Žaloby sú podľa vydavateľa výsledkom koordinovanej kampane prominentných osôb.

Súdny proces pokračuje a je najnovším v sérii právnych krokov princa Harryho proti britskej tlači, ktorú dlhodobo kritizuje za narúšanie svojho súkromia i svojej rodiny.

(max)

Minúta  |  

V Maďarsku spomínajú na najväčšiu leteckú tragédiu Slovenska

Pri havárii vojenského lietadla AN-24 dňa 19. januára 2006 zahynulo 41 príslušníkov Ozbrojených síl SR a jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany. Vracali sa z misie KFOR v Kosove. V maďarskej obci Hejce si v pondelok pripomenuli 20. výročie tejto najväčšej leteckej tragédie v dejinách samostatného Slovenska.

Na spomienke sa zúčastnili štátny tajomník ministerstva obrany Martin Vojtašovič a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko.

Vojtašovič zdôraznil, že hoci ich služba vlasti sa skončila príliš skoro, ich odkaz zostáva navždy živý. Zmeko dodal, že tragédia navždy zmenila mnohé rodiny aj ozbrojené sily.

Pietna spomienka pokračovala aj vo večerných hodinách na vrchu Borsó, presne o 19.38, teda v čase, keď lietadlo havarovalo. „Priamo na mieste tragédie, kde ticho hôr ešte silnejšie pripomenulo cenu služby a obety, 42 dubových kolov symbolizuje padlých hrdinov našej armády,“ spresnil rezorty obrany.

Lietadlo odštartovalo z Prištiny o 17.15 a malo pristáť v Košiciach. Krátko pred cieľom však narazilo do kopca a začalo horieť. Nehodu prežil len jeden vojak – Martin Farkaš.

(tasr, max)

Minúta  |  

Americkí arcibiskupi kritizujú zahraničnú politiku Spojených štátov

Traja vplyvní americkí katolícki arcibiskupi v pondelok spoločne odsúdili smerovanie zahraničnej politiky USA. Kardináli Blase Cupich (Chicago), Robert McElroy (Washington) a Joseph Tobin (Newark) vyhlásili, že krajina stratila svoj morálny kompas a vojenská sila sa stala nástrojom úzkych národných záujmov.

„V roku 2026 Spojené štáty vstúpili do najhlbšej debaty o morálnom základe svojho konania vo svete od konca studenej vojny,“ skonštatovali v zriedkavom spoločnom vyhlásení. Odkazovali na konflikty vo Venezuele, na Ukrajine a napätie okolo Grónska, ktoré podľa nich spochybňujú rešpekt k právu národov na sebaurčenie.

Vyhlásenie nadväzuje na skorší prejav pápeža Leva XIV., ktorý kritizoval „svetovú horlivosť po vojne“. Aj keď prezidenta Donald Trump v texte priamo nemenovali, duchovní reagovali na jeho zahraničnú rétoriku a hrozby, napríklad voči Grónsku.

Biskupi zdôraznili, že vojenská akcia musí byť posledným riešením v extrémnych prípadoch, nie bežným nástrojom národnej politiky. Podľa nich je čas vrátiť sa k skutočne morálnej diplomacii. Biely dom na ich výzvu bezprostredne nereagoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Iráne chcú obnoviť internet, štátna televízia čelila hekerom

Iránsky režim zvažuje obnovenie prístupu na internet, ktorý bol odstavený počas najhorších nepokojov od islamskej revolúcie v roku 1979. Podľa predstaviteľov parlamentu služby „môžu vrátiť hneď, ako budú bezpečnostné podmienky vhodné“.

Internet aj telefonické spojenia úrady odstavili ešte pred masívnym zásahom proti demonštrantom, pričom úrady čelili kritike za tvrdý postup voči civilistom.

Odhady hovoria o viac ako piatich tisíckach obetí vrátane 500 z radov bezpečnostných síl. V kurdských oblastiach boli zásahy najtvrdšie.

V nedeľu večer navyše hekeri prerušili vysielanie štátnej televízie, v ktorom odvysielali výzvy na povstanie od prezidenta USA Donalda Trumpa a Rezá Pahlavího, exilového syna posledného šacha.

Opozícia tvrdí, že režim úmyselne útočil aj na nemocnice a mešity.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.