Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priechod Čertovica čaká rekonštrukcia za 200 miliónov

Jednu z hlavných trás medzi západom a východom Slovenska čaká rozsiahla rekonštrukcia. Cestári evidujú pri Čertovici viac než 20 zosuvov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť dopravy, píšu Hospodárske noviny.

Slovenská správa ciest plánuje opraviť 10-kilometrový úsek v okolí obcí Jarabá a Vyšná Boca, pričom náklady by sa mohli vyšplhať na 150 až 200 miliónov eur. Financovanie zatiaľ nie je isté – zvažujú sa aj alternatívy cez PPP projekt alebo pomoc envirorezortu.

Prvým krokom bude geologický prieskum, ktorého obstarávanie je naplánované na druhú polovicu roka 2026. Počas prác hrozí obmedzenie premávky na trase, ktorú denne využíva viac ako päťtisíc vodičov.

Investície však čakajú aj Donovaly – cieľom je vybudovať nové tretie pruhy a parkoviská pre kamióny, ktoré majú zlepšiť plynulosť dopravy a zvládnutie zimných výpadkov.

Cestári chcú projekt pre Donovaly pripraviť do konca tohto roka.

(pir)

Minúta  |  

Trump hrozí clom na francúzske vína, ak sa Macron nepridá k Rade mieru

Americký prezident Donald Trump pritvrdzuje vo svojej diplomatickej ofenzíve. Vyhlásil, že uvalí 200-percentné clo na francúzske vína a šampanské, ak sa prezident Emmanuel Macron nepripojí k jeho Rade mieru.

Tento nový orgán má podľa Trumpa slúžiť na riešenie globálnych konfliktov a jeho členovia by mali prispieť miliardou dolárov, ak chcú zostať súčasťou projektu dlhšie než tri roky. Macron zatiaľ účasť odmieta, pričom zdroj blízky Elyzejskému palácu tvrdí, že Francúzsko nemá v tejto fáze záujem.

Trump reagoval posmešne, že Macron „čoskoro skončí“.

Do rady pozval aj prezidenta Ruska Vladimira Putina, čo vyvolalo otázky o jej dôveryhodnosti.

Diplomatické kruhy varujú, že projekt by mohol oslabiť postavenie OSN a vytvoriť paralelnú štruktúru bez medzinárodnej legitimity. Trump však pokračuje v presviedčaní lídrov – podľa agentúry Reuters bol návrh zaslaný do 60 krajín.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina v úzadí. Lídri v Davose riešia len Grónsko a clá

Vrcholné rokovania v Davose sa namiesto plánovaných debát o Ukrajine a jej bezpečnostných zárukách dramaticky stočili iným smerom, píše Financial Times.

Americký prezident Donald Trump oznámil represívne clá na krajiny EÚ a NATO, čo donútilo lídrov presmerovať pozornosť – teraz riešia, ako reagovať na jeho snahu ovládnuť Grónsko.

Trumpov zámer získať arktický ostrov označuje Európa za najvážnejšiu krízu transatlantických vzťahov od Suezskej krízy. Európski diplomati zvažujú reakciu v podobe odvetných ciel v hodnote 93 miliárd eur a obmedzenia prístupu amerických firiem na jednotný trh.

Stretnutia pôvodne venované Ukrajine sa rýchlo menia na snahy zachytiť Trumpov zámer a zabrániť ďalšiemu poškodeniu transatlantických vzťahov.

Podľa portálu Politico Biely dom neplánuje v Davose ani bilaterálne stretnutie Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym, čo v diplomatických kruhoch vyvolalo obavy z oslabenia západnej podpory Kyjevu.

(pir)

Minúta  |  

Trump nechce prezradiť, či by na Grónsko použil silu

Americký prezident Donald Trump odmietol odpovedať, či by Spojené štáty použili vojenský zásah na získanie Grónska. Na otázku NBC News reagoval lakonicky: „Bez komentára.“

Trump cez víkend oznámil clá na osem európskych štátov, ktoré majú od 1. februára platiť, kým sa nepohnú rokovania o predaji Grónska.

Prezident USA v utorok vyhlásil, že o tejto téme hovoril s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, pričom rozhovor označil za „veľmi dobrý“. Zdôraznil, že Grónsko je nevyhnutné pre národnú aj globálnu bezpečnosť a „niet cesty späť“.

Trump trvá na tom, že Spojené štáty majú právo konať vo svojom záujme, a zároveň kritizoval Dánsko, že nedokáže Grónsko ochrániť. Ocenil dánskych lídrov ako „úžasných ľudí“, ktorí však na najväčší ostrov sveta ani nechodia.

Trump čelí kritike za tlak na európskych spojencov, ktorých vyzval, aby sa namiesto Grónska sústredili na vojnu Ruska s Ukrajinou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Z väzenia v Sýrii ušlo až 1 500 džihádistov, tvrdia Kurdi

Z väznice v meste Šaddádí na severovýchode Sýrie ušlo podľa kurdských Sýrskych demokratických síl (SDF) až 1 500 príslušníkov Islamského štátu. Sýrske ministerstvo vnútra však tvrdí, že ide o 120 osôb, z ktorých 81 následne zadržali.

Incident sa odohral počas prudkých bojov medzi SDF a sýrskou armádou, ktorá neskôr vstúpila do mesta. Damask z úteku obvinil práve kurdské milície.

Boje viedli k dohode o prímerí medzi prezidentom Ahmadom Šarom a veliteľom SDF Mazlúmom Abdím, podľa ktorej sa Kurdi stiahnu z provincií Rakka a Dajr az-Zaur. Sýrska vláda zároveň prisľúbila prevziať zodpovednosť za väzňov z IS.

Podľa analytikov je ústup Kurdov dôsledkom rýchlej ofenzívy sýrskej armády, ktorú podporili aj miestne arabské kmene.

Napriek deklarovanému prímeriu pretrvávajú zrážky, do ktorých sa údajne zapojili aj americké jednotky s cieľom sprostredkovať rokovania.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Austrália po masakri sprísňuje zbrojný zákon a spúšťa odkup zbraní

Austrália sprísňuje zákony o kontrole zbraní po tragickej streľbe na Bondi Beach, kde v decembri zahynulo 15 ľudí.

Nový návrh zákona, ktorý už prešiel Snemovňou reprezentantov, zavádza celoštátny program spätného odkúpenia zbraní a prísnejšie preverovanie žiadateľov o zbrojný preukaz. Zároveň obmedzuje počet zbraní na osobu a skracuje platnosť povolení.

Zákony reagujú na alarmujúce čísla – v krajine je momentálne rekordných 4,1 milióna strelných zbraní.

Konzervatívna opozícia však reformy kritizuje ako neúctu k legálnym vlastníkom zbraní a obviňuje vládu z ignorovania antisemitizmu.

Parlament rokuje aj o osobitnom zákone proti nenávistným prejavom. Hoci pôvodne mali byť súčasťou jedného balíka, z dôvodu tlaku boli tieto opatrenia oddelené. Vláda ich však plánuje presadiť aj bez podpory konzervatívcov.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.