Preskočiť na obsah
  |  

Trump zverejnil súkromné správy od Macrona

Americký prezident Donald Trump zverejnil časť osobnej komunikácie s Emmanuelom Macronom, v ktorej francúzsky prezident navrhuje samit G7 s účasťou Ruska, Ukrajiny či Sýrie a zároveň kritizuje americký záujem o Grónsko.

Macron pozval Trumpa na večeru v Paríži a tvrdil, že v otázkach Sýrie či Iránu vidí priestor na spoluprácu.

Správy sú podľa Elyzejského paláca autentické, Trumpove reakcie však nezverejnili.

Incident sa odohral v čase napätia medzi USA a EÚ po tom, ako Trump oznámil nové 200-percentné clá na francúzske vína a šampanské. Týmto krokom chce donútiť Macrona, aby sa zapojil do iniciatívy Rada mieru.

EÚ reaguje mimoriadnym samitom v Bruseli, kde chce prerokovať ďalší postup.

Macron zároveň opäť naznačil potrebu priameho dialógu s Ruskom v prípade zlyhania amerických mierových snáh na Ukrajine. Francúzsko podľa neho momentálne poskytuje Ukrajine väčšinu spravodajských dát, ktoré predtým prichádzali z USA.

(reuters, pir)

  |  

Odhalili detaily pašovania drog, médiá v ČR spomínajú Vémolu

Česká protidrogová polícia odkryla rozsiahlu sieť pašerákov kokaínu, medzi ktorými podľa českých médií figuruje aj známy MMA zápasník Karel „Karlos“ Vémola.

Päť obvinených údajne fungovalo ako organizovaná skupina, ktorá vo veľkom objeme prevážala drogy skryté v kamiónoch – najmä do Veľkej Británie, ale aj do Česka či Ruska.

V jednom prípade zaistili až 50 kilogramov kokaínu ukrytého v kamióne s detskými hračkami. Skupina údajne plánovala dovoz až 120 kilogramov ďalšieho kokaínu z Južnej Ameriky.

Niektorých obvinených zadržali ešte v roku 2020, jedného v Británii odsúdili na 20 rokov. „Ďalší muž zadržaný deň pred Vianocami v Českej republike mal údajne v drogových obchodoch úlohu organizátora. Polícia mu dáva za vinu neoprávnené prechovávanie 34 kilogramov kokaínu,“ uviedla polícia.

Aktuálne zostávajú traja vo väzbe, dvoch vrátane Vémolu prepustili na kauciu. Ak ich usvedčia, hrozí im až 18 rokov väzenia.

(tasr, pir)

  |  

Polícia ukončila objasňovanie nehody šéfa SIS Gašpara

Polícia ukončila objasňovanie vlaňajšej dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol šéf SIS Pavol Gašpar. Potvrdil to hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Tomáš Havetta.

Objasňovanie priestupku ukončili predložením správy o výsledku príslušnému správnemu orgánu. „Až ten môže v následnom konaní rozhodnúť o vine alebo nevine podozrivého zo spáchania priestupku a v prípade potreby mu v predmetnom konaní uložiť sankciu,“ skonštatoval Havetta.

Dopravná nehoda sa stala 30. augusta v Nitre na Dobšinského ulici. Pri zrážke dvoch osobných áut utrpela ľahké zranenie maloletá osoba. Polícia dvoch účastníkov nehody podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, v oboch prípadoch bol výsledok negatívny.

(tasr, pir)

  |  

Lavrov hodnotí rok 2025: NATO sa pripravuje na vojnu s Ruskom

Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov usporiadal tlačovú besedu venovanú činnosti svojho rezortu za vlaňajší rok. Na tomto každoročnom podujatí, ktoré nezriedka trvá aj tri hodiny, mu môžu klásť otázky tak ruskí, ako aj zahraniční novinári.

Podľa šéfa ruskej diplomacie vyhlásenia európskych lídrov svedčia o tom, že NATO sa vážne pripravuje na vojnu s Ruskom, pričom izolácia Ruska sa podľa neho nekonala, „nech už neprajníci na Západe hovoria čokoľvek“.

Lavrov vyhlásil, že všetky pravidlá na svetovej scéne sú zrušené a po novom platí, že „kto je silnejší, ten má pravdu“. Kremeľ podľa neho bude komunikovať na základe princípov rovnoprávnosti a právo silnejšieho uplatňovať nemieni.

V súvislosti s iniciatívou amerického prezidenta Donalda Trumpa o Rade mieru pripomenul, že podľa ruskej diplomacie treba vytvoriť palestínsky štát. Lavrov takisto kritizoval únos venezuelského prezidenta Madura, ktorý so sebou priniesol desiatky mŕtvych a zranených Venezuelčanov.

„V západnej spoločnosti sa hromadia krízové tendencie, príkladom je otázka Grónska,“ povedal šéf rezortu diplomacie s tým, že donedávna bolo ťažké predstaviť si, že diskusie o Grónsku povedú k otázke zachovania jednoty NATO.

(red)

  |  

Kollár: Sulík aj Taraba sú prijateľní, nových lídrov predstavíme čoskoro

Predseda Sme rodina Boris Kollár po volebnom neúspechu v rozhovore pre Postoj otvorene hodnotil stav strany a svoju politickú budúcnosť. Priznal, že prišiel o kľúčových ľudí, ako sú Milan Krajniak a Peter Pčolinský, no dodal, že ich už nahradili noví odborníci, ktorých plánuje predstaviť.

Ako potenciálnych partnerov nevylučuje Richarda Sulíka ani Tomáša Tarabu – oboch považuje za kvalifikovaných politikov.

Kritikou nešetril smerom k vláde premiéra Roberta Fica (Smer), ktorú obvinil z nedostatku empatie, ekonomickej nekompetentnosti a rozkrádania.

Predstavil aj nový ekonomicko-sociálny program: rovná daň, znižovanie byrokracie, zlepšenie podmienok pre rodiny, štátne sporenie pre deti či návrat nájomného bývania.

V bezpečnostných otázkach kritizoval excesy niektorých policajtov, no ocenil generálneho prokurátora Maroša Žilinku aj Jaroslava Spišiaka z Progresívneho Slovenska. Kollár tvrdí, že už dnes má pripravených nových odborníkov vrátane exšéfa SIS Michala Aláča.

Potvrdil, že naďalej cíti blízkosť k Igorovi Matovičovi, s ktorým má korektné vzťahy.

Kollár tvrdí, že ak sa do vlády ešte raz dostane, viac sa sústredí na podporu premiéra a riešenie konfliktov v zárodku. Jeho cieľom je priniesť vyváženú politiku – kombináciu ekonomickej racionality a sociálnej empatie.

(pir)

  |  

Trump kupuje fínske ľadoborce pre americkú flotilu

Prezident USA Donald Trump plánuje výrazne posilniť americkú prítomnosť v Arktíde – a to cez nákup výkonných ľadoborcov z Fínska, ktoré v tejto oblasti patrí medzi absolútnu svetovú špičku, uvádza portál BBC.

Tieto plavidlá majú Spojeným štátom pomôcť konkurovať Rusku, ktoré už dnes prevádzkuje približne 40 ľadoborcov vrátane ôsmich jadrových.

Trumpova administratíva preto objednala štyri lode priamo z fínskej lodenice Rauma a ďalších sedem majú postaviť v USA na základe fínskych návrhov.

Okrem obchodu ide aj o geopolitickú prestíž. Topiaci sa ľad totiž otvára nové obchodné trasy aj prístup k ropným a plynovým zdrojom.

(pir)