Preskočiť na obsah
  |  

Szijjártó: Kolektívna vina je neprijateľná, hoci so Slovenskom vychádzame

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Budapešť neakceptuje princíp kolektívnej viny, ktorý je podľa neho prítomný v praxi Benešových dekrétov.

Hoci označil vzťahy so Slovenskom za civilizované a pozitívne, opakovane upozornil, že je neprípustné, aby niekomu na ich základe odobrali pôdu.

Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko je hrdé na vývoj bilaterálnych vzťahov za uplynulých 11 rokov a situácia Maďarov žijúcich na Slovensku sa výrazne zlepšila.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) podľa neho viackrát uistil, že legislatíva nie je zameraná proti maďarskej menšine. Zároveň pripomenul, že otázka Benešových dekrétov už figuruje v programe Ústavného súdu SR.

Koncom decembra vstúpila do platnosti novela zákona, ktorá zavádza trest za verejné spochybňovanie povojnového usporiadania – môže viesť až k šesťmesačnému väzeniu. Prezident Peter Pellegrini novelu podpísal pred Vianocami.

(tasr, pir)

  |  

V Jasnej zomrel mladý poľský lyžiar po náraze do zábran

Tragédia sa odohrala v stredu popoludní v Jasnej, kde 28-ročný poľský lyžiar utrpel ťažké zranenia po tom, ako narazil do zábran na uzatvorenej a zľadovatenej zjazdovke.

Napriek rýchlemu zásahu pracovníka skipatroly, ktorý začal s resuscitáciou ešte pred príchodom horských záchranárov, sa mužov stav rýchlo zhoršil. Horská služba pokračovala v rozšírenej KPR a pomocou špeciálneho prístroja ho stabilizovala na prevoz.

Následne bol transportovaný na Priehybu, kde si ho prevzala posádka leteckých záchranárov. Tí ho letecky dopravili do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, no zraneniam napriek úsiliu lekárov napokon podľahol.

Podľa Horskej záchrannej služby išlo o lyžovanie po uzatvorenej trati, čo ešte zvyšuje rizikovosť celej situácie.

(tasr, mja)

  |  

Za vraždu generála Kirillova padol v Rusku doživotný trest

Ruský vojenský súd poslal na doživotie uzbeckého občana Achmadžona Kurbonova za bombový útok z decembra 2024, pri ktorom v Moskve zahynul generál Igor Kirillov, šéf chemickej obrany ruskej armády, a jeho asistent.

Podľa ruských úradov útok zorganizovala Ukrajina, konkrétne jej tajná služba SBU, ako súčasť kampane proti vysokopostaveným predstaviteľom ruskej vojenskej mašinérie.

Kurbonov sa priznal, že bombu zostrojil a odpálil, keď Kirillov opúšťal svoj bytový dom. Ďalší traja komplici dostali tresty od 18 do 25 rokov.

Výbušniny boli údajne do Ruska prepašované z Poľska. Ide o jeden z viacerých smrteľných útokov na ruských generálov, medzi ktorými bol naposledy aj Fanil Sarvarov, zabitý pri výbuchu pod autom. K tejto vražde sa však Ukrajina neprihlásila.

(reuters, pir)

  |  

Trump chce v Davose rokovať so Zelenským o konci vojny

Donald Trump vyhlásil, že sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo švajčiarskom Davose. Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sú podľa neho „rozumne blízko“.

Americký prezident tvrdí, že Vladimír Putin aj Zelenskyj sú konečne v bode, v ktorom by mohli uzavrieť dohodu. Pripustil však, že obe strany v minulosti od dohody ustúpili, a obvinil Zelenského, že bol hlavnou prekážkou mieru.

Podľa Trumpa bráni dosiahnutiu kompromisu „abnormálna nenávisť“ medzi lídrami. Hoci pôvodne hovoril, že sa so Zelenským stretne v stredu, neskôr spresnil, že schôdzka sa uskutoční vo štvrtok.

Šéf Bieleho domu zdôraznil, že USA sa približujú k sprostredkovaniu prímeria a dodal: „Ak sa nedohodnú, sú hlúpi.“ Ukrajina si 24. februára pripomenie štvrté výročie začiatku ruskej invázie.

(reuters, mja)

  |  

Clá a byrokracia brzdia EÚ. Merz a Meloniová chcú reformy

Nemecko a Taliansko bijú na poplach – Európska únia podľa nich zaostáva za USA a Čínou a bez zásadných reforiem riskuje pokles životnej úrovne aj stratu suverenity.

V spoločnom politickom dokumente, pripravenom na februárový samit EÚ, volajú po konkrétnych krokoch na oživenie konkurencieschopnosti. Navrhujú zníženie byrokracie, rýchlejšie povoľovanie projektov či hlbšiu integráciu trhu najmä v oblasti služieb, energetiky a digitálnych technológií.

Upozorňujú aj na vnútorné bariéry, ktoré obchod medzi štátmi EÚ výrazne predražujú.

Nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová vyzývajú, aby sa Únia zaviazala k reformám už na februárovom samite a v marci ich potvrdila na Rade EÚ.

Zároveň zdôrazňujú potrebu ambicióznej obchodnej politiky vrátane rýchlejšieho uzatvárania dohôd s partnermi ako India či zoskupenie ASEAN. Varujú, že ak to bude nevyhnutné, EÚ by mala byť pripravená chrániť svoj trh obrannými nástrojmi.

(reuters, pir)

  |  

Odbory v U. S. Steel tlačia na vyššie mzdy a kratší pracovný čas

Stovky zamestnancov U. S. Steel Košice vyjadrili na protestnom zhromaždení v Šaci podporu odborárom bojujúcim za novú kolektívnu zmluvu. Odbory požadujú zachovanie súčasného 35,5-hodinového pracovného času, ochranu pred prepúšťaním a zvýšenie miezd o 80 eur mesačne.

Zamestnávateľ však navrhuje nárast týždenného fondu práce na 37,5 hodiny a ponúka navýšenie platov len o 50 eur. Odborári zdôrazňujú, že počas piatich rokov flexibilitu umožňovali len výnimočne a pod kontrolou.

Po neúspešných ôsmich kolách rokovaní bola 12. januára vyhlásená štrajková pohotovosť. Spor sa dostal do štádia, keď musí zasiahnuť mediátor, ktorého poverí ministerstvo práce. Zamestnanci aj odborári dúfajú v kompromis, no zároveň chcú vyslať jasný signál o svojej súdržnosti a pripravenosti brániť dosiahnuté výhody.

„Verím, že sa napokon dohodneme. Teraz to bude v rukách mediátora, ktorému budeme tlmočiť naše stanoviská. Chceme sa dohodnúť, chceme zachovať benefity pre zamestnancov s prihliadnutím na situáciu na trhu s oceľou,“ informoval hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača.

Podnik aktuálne zamestnáva 7 700 ľudí a prešiel do rúk japonského koncernu Nippon len pred pár mesiacmi.

(tasr, mja)