Preskočiť na obsah
  |  

Lagardová odišla z večere v Davose po kritike na Európu

Na prestížnom večere počas Svetového ekonomického fóra v Davose došlo k diplomatickému incidentu. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová nečakane odišla zo sály po tom, ako americký minister obchodu Howard Lutnick ostro kritizoval Európu.

Podľa viacerých zdrojov si jeho slová vyslúžili nesúhlasné reakcie až po otvorené posmešky od hostí. Hostiteľ večera, šéf BlackRocku Larry Fink, preto podujatie ukončil ešte pred dezertom. Na večeru bolo pozvaných niekoľko stoviek vplyvných osobností vrátane hláv štátov.

ECB sa k udalosti nevyjadrila, rovnako ako ani americké ministerstvo obchodu a organizátori fóra.

(reuters, mja)

  |  

Audit odhalil porušenia u šiestich prijímateľov štátnych dotácií

Ministerstvo financií SR pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) zverejnilo výsledky vládneho auditu dotácií a grantov za roky 2020 až 2025, zameraného na odhalenie neoprávneného alebo duplicitného čerpania verejných financií. Kontrola sa uskutočnila dvojstupňovo a zamerala sa na 26 rizikových subjektov, ktoré spolu získali 47,4 milióna eur.

U šiestich z nich audítori zistili porušenia finančnej disciplíny najmä v podobe neoprávnených výdavkov, duplicitných dotácií či nedodržania spolufinancovania. Celková suma závažných finančných nedostatkov predstavuje 236 837 eur.

Medzi porušenia boli zaradené prípady Music Gallery Senec, Post Bellum, Projekt Fórum, Divadlo Pôtoň, EVPÚ Nová Dubnica a hlavného mesta Bratislava.

Kým vo väčšine prípadov dôjde k správnym konaniam, v prípade hlavného mesta nebolo penále dostatočne vysoké na ďalší postup. Ministerstvo plánuje vládu pravidelne informovať o ďalších výsledkoch kontrol a stave nápravných opatrení.

(tasr, mja)

  |  

Trump chce, aby pápež vstúpil do globálnej Rady mieru

Pápež Lev XIV., prvý Američan na čele Katolíckej cirkvi, dostal pozvanie od Donalda Trumpa, aby sa pripojil k novej „Rade mieru“. Oznámil to vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, podľa ktorého Svätá stolica zvažuje odpoveď.

Trump pôvodne plánoval radu ako nástroj na ukončenie vojny v Pásme Gazy, no neskôr jej zveril širšiu globálnu úlohu pri riešení konfliktov. Hoci niektoré štáty, ako napríklad Izrael a Egypt, už pozvanie prijali, viaceré ďalšie sú opatrné – diplomati varujú, že by to mohlo oslabiť vplyv OSN.

Vatikán reagoval zdržanlivo a oficiálne stanovisko zatiaľ neposkytol. Pápež Lev sa k situácii verejne nevyjadril, známy je však svojím diplomatickým štýlom a viackrát kritizoval humanitárne podmienky v Gaze.

Prípadné členstvo v takejto rade by bolo pre pontifika výnimočným krokom, keďže Svätá stolica sa väčšinou zapája do mierových procesov prostredníctvom vlastnej diplomatickej siete a ako pozorovateľ pri OSN.

(reuters, mja)

  |  

Čína sa nechce zapojiť do sporu o vplyv v Grónsku

Čína odmieta zapojiť sa do sporu o Grónsko, ktorý vyvolal záujem prezidenta Donalda Trumpa o odkúpenie tohto strategického ostrova od Dánska. Vyhlásila, že nesúťaží o vplyv a podporuje rovnováhu vo svetovej politike.

Trumpova snaha spojená s hrozbou ciel pre Európu vyvolala napätie v rámci NATO a prinútila európskych lídrov prehodnotiť závislosť od USA.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že oslabenie transatlantických väzieb by mohli využiť Rusko a Čína. Štátne čínske médiá kritizovali európsku bezpečnostnú orientáciu a vyzvali na väčšiu strategickú autonómiu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že Aliancia rieši túto otázku v zákulisí, a zdôraznil potrebu obrany Arktídy pred rastúcim vplyvom Ruska a Číny.

(reuters, pir)

  |  

Fedorov: Naším cieľom je zabiť 50-tisíc Rusov mesačne

Nový ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov počas stretnutia s médiami povedal, že cieľom Ukrajiny je „zabiť 50-tisíc Rusov mesačne“.

Ako informoval, ide o druhý kľúčový pilier jeho stratégie popri reforme riadenia rezortu, ktorá má byť založená na merateľných výsledkoch. Fedorov tvrdí, že minulý mesiac zahynulo približne 35-tisíc ruských vojakov, pričom straty sú podľa neho zdokumentované na videách.

Kyjev tvrdí, že celkové ruské straty od začiatku vojny presiahli 1,2 milióna ľudí, čo zodpovedá aj odhadom západných spravodajských služieb. Napriek týmto stratám Rusko naďalej postupuje, hoci len mierne.

Ukrajina však zároveň čelí vážnemu nedostatku vojakov. Fedorov priznal, že približne dva milióny ľudí sa vyhýbajú mobilizácii a ďalších 200-tisíc je nezvestných bez oficiálneho povolenia. Parlament ho do funkcie ministra vymenoval 14. januára.

(mja)

  |  

Szijjártó: Kolektívna vina je neprijateľná, hoci so Slovenskom vychádzame

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vyhlásil, že Budapešť neakceptuje princíp kolektívnej viny, ktorý je podľa neho prítomný v praxi Benešových dekrétov.

Hoci označil vzťahy so Slovenskom za civilizované a pozitívne, opakovane upozornil, že je neprípustné, aby niekomu na ich základe odobrali pôdu.

Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko je hrdé na vývoj bilaterálnych vzťahov za uplynulých 11 rokov a situácia Maďarov žijúcich na Slovensku sa výrazne zlepšila.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) podľa neho viackrát uistil, že legislatíva nie je zameraná proti maďarskej menšine. Zároveň pripomenul, že otázka Benešových dekrétov už figuruje v programe Ústavného súdu SR.

Koncom decembra vstúpila do platnosti novela zákona, ktorá zavádza trest za verejné spochybňovanie povojnového usporiadania – môže viesť až k šesťmesačnému väzeniu. Prezident Peter Pellegrini novelu podpísal pred Vianocami.

(tasr, pir)