Preskočiť na obsah
  |  

SaS žiada disciplinárne konanie proti šéfovi SIS Gašparovi

Opozičná SaS opätovne vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby začal disciplinárne konanie voči riaditeľovi SIS Pavlovi Gašparovi a vyvodil voči nemu aj politickú zodpovednosť.

Na tlačovej konferencii to uviedli predseda SaS Branislav Gröhling a poslankyňa Mária Kolíková s tým, že návrh na disciplinárne konanie už podávali.

Gröhling kritizoval priebeh vyšetrovania dopravnej nehody, pri ktorej bol Gašpar účastníkom. Označil ho za zvláštny, a hoci SaS akceptuje, že polícia udalosť uzavrela ako priestupok, trvá na disciplinárnom riešení.

Kolíková zároveň pripomenula, že SIS podľa nej v minulosti zneužili na politický boj – spomenula správu o údajnom štátnom prevrate. Tvrdí, že Gašpar neskôr túto tému zľahčoval, a preto podľa nej prichádza do úvahy aj trestnoprávna zodpovednosť. SaS opakuje, že Gašpar by nemal viesť SIS a mali by ho odvolať.

Riaditeľ tajných bol účastníkom nehody koncom augusta 2025 v Nitre, pri ktorej utrpela ľahké zranenie maloletá osoba. Dychové skúšky boli u oboch vodičov negatívne. Polícia v januári oznámila, že objasňovanie ukončila s tým, že išlo o priestupok. O vine má rozhodnúť správny orgán.

(tasr, lud)

  |  

Eurokomisia ustála hlasovanie o nedôvere

Europoslanci vo štvrtok odmietli návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Politická skupina Patrioti pre Európu síce iniciovala hlasovanie, no v pléne nezískala podporu: za návrh hlasovalo 165 poslancov, proti 390 a desiati sa zdržali.

Pred hlasovaním sa konala 19. januára plenárna rozprava s komisárom Marošom Šefčovičom.

Patrioti pre Európu zdôvodnili návrh nesúhlasom s obchodnou dohodou EÚ s Mercosurom. Členské štáty dohodu odsúhlasili 9. januára a zástupcovia ju podpísali 17. januára v Paraguaji.

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu umožňuje podať návrh na nedôveru, ak ho podpisom podporí aspoň desatina poslancov, teda v súčasnosti 72 europoslancov. Na prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, čo zároveň predstavuje väčšinu všetkých europoslancov.

(lud)

  |  

Česká polícia zadržala muža pre vyhrážky prezidentovi Pavlovi

Česká polícia zadržala muža podozrivého z prečinu nebezpečného vyhrážania sa v súvislosti s návštevou prezidenta Petra Pavla v Olomouckom kraji. Uviedla to vo štvrtok na sociálnej sieti X.

„V súvislosti s návštevou prezidenta ČR v Olomouckom kraji preverujeme nevhodný komentár k článku, uverejnený na sociálnej sieti. Päťdesiatosemročného pisateľa z okresu Prostějov sme zadržali. Vykonávame s ním úkony trestného konania pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania sa, za ktoré mu hrozia až tri roky za mrežami,“ napísala polícia na sieti X.

Počas dvojdňovej návštevy Olomouckého kraja má prezident v pláne navštíviť okrem krajského mesta aj Přerov, Prostějov a Hranice.

Vo štvrtok dopoludnia debatoval so študentmi gymnázia, kde podľa českých médií okrem iného uviedol, že európske štáty Severoatlantickej aliancie by mali byť v prípade nezhôd so Spojenými štátmi schopné postarať sa o svoju bezpečnosť samy. Podľa Pavla na to majú kapacitu.

(tasr, lud)

  |  

Austrália si uctila obete útoku na Bondi Beach

Austrálsky premiér Anthony Albanese vo štvrtok vyjadril hlbokú ľútosť nad tým, že nedokázal zabrániť decembrovému teroristickému útoku na Bondi Beach, pri ktorom otec a syn zabili 15 ľudí počas židovských osláv Chanuky.

Útok inšpirovaný Islamským štátom šokoval krajinu a vyvolal silnú verejnú reakciu. Počas pietnej spomienky v Sydney sa premiér verejne ospravedlnil za vládu a rodinám obetí odkázal, že „prišli osláviť sviatok svetla, a odišli ste poznačení násilím z nenávisti“.

Vlajky na budovách vo štvrtok spustili na pol žrde a v celej krajine držali minútu ticha – od opery v Sydney až po štadióny Australian Open.

Vládu kritizovali za nedostatočnú reakciu na vlnu antisemitizmu, no tá argumentuje prijatím prísnejších zákonov o zbraniach a nenávistných prejavoch.

Napriek tomu viacerí príbuzní obetí vnímajú ospravedlnenie ako neskoré a nedostatočné.

(reuters, pir)

  |  

Ondruš: Návrhy europarlamentu môžu ohroziť suverenitu štátov

Europoslanci z rôznych slovenských strán vítajú snahu EÚ o nový právny rámec pre startupy, známy ako 28. režim, no zároveň varujú pred rizikami.

Ľudovít Ódor (PS) označil návrh za dôležitý krok smerom k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu, keďže startupy v EÚ čelia fragmentácii pravidiel. Podľa neho harmonizácia cez nový režim môže konečne vytvoriť podmienky na vznik globálnych technologických lídrov priamo v Únii.

Branislav Ondruš (Hlas) je však opatrnejší. Obáva sa, že režim by mohol ohroziť právnu suverenitu členských štátov, najmä v oblasti pracovného práva a ochrany zamestnancov. Odmieta predstavu, že by firmy na Slovensku nemuseli dodržiavať Zákonník práce či čeliť domácim kontrolám.

Martin Hojsík (PS) návrh víta ako šancu pre startupy zostať v EÚ. Podľa neho zjednodušenie prístupu k investíciám a prepojenie európskych trhov môžu priniesť pozitívne zmeny v celej Únii.

(tasr, pir)

  |  

Axios: Trump v návrhu rešpektuje suverenitu Dánska v Grónsku

Americký prezident Donald Trump po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem podporil návrh dohody o Grónsku, ktorá rešpektuje suverenitu Dánska, hoci verejne trval na americkej kontrole nad ostrovom, píše Axios.

Podľa viacerých zdrojov Rutte predstavil rámcovú dohodu, ktorá obnovuje spoluprácu medzi USA a Dánskom z roku 1951 vrátane možnosti budovať vojenské základne a rozširovať obranné zóny.

Návrh sa zameriava aj na zvýšenie bezpečnosti v Arktíde, boj proti vplyvu Ruska a Číny a umiestnenie systému Zlatej kupoly v Grónsku.

Trump síce vyhlásil, že dohoda bude platiť „navždy“, no vyhol sa priamej odpovedi, či sa Grónsko stane súčasťou USA. Tlak na spojencov v Európe zmiernil – oznámil, že neuloží clá, ak dôjde k dohode podľa návrhu.

Rutte však tvrdí, že otázku suverenity vôbec neotvorili. Washington očakáva ďalšie rokovania s Dánskom a Grónskom v najbližších týždňoch.

(pir)