Preskočiť na obsah
  |  

Macronove okuliare spustili ošiaľ, firme stúpli akcie o milióny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron spôsobil v Davose virálnu senzáciu – nie však svojím prejavom, ale slnečnými okuliarmi.

Luxusný model Pacific S 01 od značky Henry Jullien, ktorý mal na očiach počas vystúpenia, vystrelil akcie ich výrobcu, spoločnosti iVision Tech, o takmer 28 percent. Rast akcií zvýšil jej trhovú hodnotu približne o 4,1 milióna dolárov.

Generálny riaditeľ firmy uviedol, že okuliare poslal prezidentovi už v roku 2024. Sociálne siete zaplavili prirovnania k filmu Top Gun a nechýbali ani komentáre prezidenta USA Donalda Trumpa.

Macronova kancelária vysvetlila, že okuliare nosil pre prasknutú cievu v oku – vraj išlo o zdravotné opatrenie, nie módny výstrelok. Značku síce nepotvrdila, no výrobca trvá na tom, že ide o jeho dizajn.

(reuters, pir)

  |  

ÚRSO chce zmenu v účtovaní elektriny pre domácnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravuje zmenu v účtovaní elektriny – sprístupnenie dynamických taríf pre domácnosti.

Dynamická tarifa znamená, že cena elektriny sa počas dňa mení podľa aktuálnych cien na trhu. Domácnosti si tak môžu znížiť náklady, ak spotrebu presunú do lacnejších časov dňa.

Úrad chce tento model sprístupniť všetkým odberateľom, vrátane zraniteľných skupín, a nastaviť systém podobný tomu, ktorý využíva priemysel.

ÚRSO a Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou zároveň pri zavádzaní taríf počítajú so zachovaním 15-minútového intervalu pri zúčtovaní spotreby. Prvý návrh pravidiel pripraví ÚRSO a následne ho premietne do vyhlášky. Zmenám má predchádzať verejná diskusia aj informačná kampaň.

(tasr, mja)

  |  

Na pojednávaní s Lipšicom odzneli záverečné reči

Na Najvyššom správnom súde SR vo štvrtok odzneli záverečné reči v disciplinárnom konaní s prokurátorom Danielom Lipšicom, bývalým šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka žiada, aby bol uznaný za vinného vo všetkých troch bodoch návrhu a aby mu bol uložený trest preloženia na nižší stupeň prokuratúry.

Lipšic naopak tvrdí, že ide o pomstu zo strany Žilinku, a žiada o oslobodenie spod disciplinárneho návrhu.

Návrh sa týka viacerých skutkov – okrem údajného agresívneho výstupu voči riaditeľke osobného úradu Elene Černej aj spôsobu, akým Lipšic postupoval v kauze Vírus bez znalosti utajenej časti spisu, a sarkastického vyjadrenia na adresu vedenia Generálnej prokuratúry. Lipšic označil skutky za účelovo upravené.

(tasr, mja)

  |  

Frederiksenová: Rutte nemôže rokovať v mene Grónska ani Dánska

Generálny tajomník NATO Mark Rutte nemôže rokovať v mene Dánska ani Grónska o budúcnosti arktického ostrova, odkázala dánska premiérka Mette Frederiksenová. Reagovala tak na slová Donalda Trumpa, ktorý po stredajšom stretnutí s Ruttem vyhlásil, že po týždňoch napätia okolo Grónska našli „rámec budúcej dohody“.

Frederiksenová síce vo štvrtok privítala posun, no zdôraznila, že situácia zostáva „ťažká a vážna“. Zároveň jasne odkázala, kde leží hranica rokovaní: „Rozhodovať môžu iba Dánsko a samotné Grónsko. Môžeme rokovať o bezpečnosti, investíciách alebo ekonomike, ale o našej suverenite rokovať nemôžeme.“

Podobne sa vyjadril aj dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. Rutte medzitým pre Reuters povedal, že spojenci v NATO musia posilniť prítomnosť v Arktíde a detaily majú rozpracovať vojenskí velitelia Aliancie. Trump zároveň ustúpil od hrozieb ciel a vylúčil použitie sily.

(guardian, mja)

  |  

Návrat DPH zábezpeky je krok späť, tvrdí KDH

Plán ministerstva financií opätovne zaviesť zábezpeku na DPH narazil na ostrú kritiku opozície. KDH označilo návrh za neefektívny a škodlivý krok, ktorý v minulosti nepriniesol želané výsledky a v roku 2019 ho preto zrušili.

Podľa poslanca Jozefa Hajka zábezpeka poškodí poctivé firmy, obmedzí im cash flow a nezameria sa na skutočných daňových podvodníkov. Novela počíta so sumou päťtisíc až 500-tisíc eur zablokovanou až na rok pre takzvané rizikové firmy, pričom posudzovať sa má aj minulosť konateľov a prepojených subjektov.

Ministerstvo argumentuje slabým výberom DPH a rozsahom podvodov, ktoré sa podľa európskych údajov týkajú aj tretiny slovenských firiem.

KDH však tvrdí, že štát by mal radšej investovať do cielených a moderných nástrojov, nie do plošného postihu podnikateľov. Návrh podľa nich vysiela zlý signál pre podnikateľské prostredie.

(tasr, mja)

  |  

Trump a Zelenskyj rokovali v Davose o ukončení vojny

Americký prezident Donald Trump sa na okraji Svetového ekonomického fóra v Davose stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Stretnutie označil za „veľmi dobré“ a odkázal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť.

Rokovania medzi lídrami USA a Ukrajiny trvali približne hodinu. Trump zároveň naznačil, že mierové úsilie postupuje – jeho vyslanci Jared Kushner a Steve Witkoff sa pripravujú na rokovania v Moskve, kde budú hľadať dohodu o ukončení konfliktu.

Podľa Witkoffa zostáva medzi Moskvou a Kyjevom už iba jeden podstatný spor, ktorý je podľa neho riešiteľný. Zelenskyj má v Davose ešte vystúpiť s prejavom a zapojiť sa do diskusie o povojnovej obnove Ukrajiny.

Zelenskyj zdôraznil, že NATO stojí a padá na dôvere v rozhodnosť Spojených štátov. Kritizoval symbolické gestá ako vyslanie 40 vojakov do Grónska, ktoré podľa neho neznamenajú nič, ak Západ nepodporí tých, ktorí bojujú za demokraciu.

Stretnutie s Donaldom Trumpom označil za produktívne a konštruktívne – témou bola najmä protivzdušná obrana a spoločná dokumentácia.

Obvinil Rusko, že sa snaží Ukrajincov „zmraziť na smrť“, a kritizoval spojencov za neochotu obmedziť prístup Moskvy k technológiám. Dodal, že by to bolo lacnejšie ako vyzbrojovanie. Zároveň poukázal na roztrieštenosť Európy a na fakt, že niektoré krajiny Kyjevu radia, aby pred USA radšej nehovoril o raketách Tomahawk.

(reuters, mja)